Čo je výchovno vzdelávací projekt?

Motto: „ Zo školy by mal človek odísť ako harmonická osobnosť, nie ako špecialista.“
(A.Einstein)
Výchovno vzdelávací projekt je integrované vyučovanie, ktoré stavia pred žiakov jeden alebo viac konkrétnych, zmysluplných a reálnych úloh. Ich cieľom je napr. napísať knihu alebo časopis, usporiadať výstavu, akciu, prednášku, vyrobiť vyučovaciu pomôcku alebo inú užitočnú vec. K splneniu k tejto úlohy potrebujú vyhľadať veľa nových informácii, spracovať a použiť dosiahnuté poznatky z rôznych odborov, naviazať spoluprácu s odborníkmi, vedieť organizovať svoju prácu v čase a priestore, zvoliť iné riešenie v prípade chýb, formulovať vlastný názor, diskutovať, spolupracovať, atď.

Miesto aby žiaci „preberali“ hotové poznatky z jednotlivých odborov ( mnohokrát naviac bez hlbšieho pochopenia významu a zmyslu), objavujú pri projektovej výučbe tieto poznatky sami, a to z dôvodov potreby.
Okrem osnov predpísaného učiva majú žiaci možnosť poznať viac aj samých seba, svoje možnosti, schopnosti, svoju cenu. Ich práca v škole nie je samoúčelná, pretože výsledky projektov majú konkrétnu užitočnú podobu. Škola sa stáva súčasťou reálneho života, ponúka žiakom zážitok nových situácii a životných rolí.

Plánovanie projektov
Sťažujúcim bodom plánovania býva správny výber tém, ktoré musia spĺňať niekoľko dôležitých podmienok:
-významnosť pre život a záujem dieťaťa
-možnosť integrácie rôznych odborov (vyučovacích predmetov)
-priemernosť veku žiakov a ich možností
-prirodzenosť a pravdivosť

Taktiež formulácia úloh je pre motiváciu a záujem detí i pre zmysluplnosť projektu veľmi podstatná. Úloha by mala byť vždy:
-konkrétna
-reálna
-zaujímavá
-užitočná
-významná

Ťažko by sme provokovali záujem dieťaťa úlohou „naučiť sa poznávať nerasty“ alebo dokonca „splniť danú kapitolu osnov“. Dieťa by malo vedieť PREČO a mať silný pozitívny dôvod sa do takejto práce pustiť. Ideálne je, keď úloha, ktorú dieťa rieši, vychádza zo života a vyriešený, obohatený novými poznatkami sa do neho znova zmysluplne vracia.
K premysleniu všetkých možných súvislostí, ciest riešenia a možných výsledkov projektu sa veľmi dobre osvedčuje tento postup:

1.Mapovanie tém
Bezprostredné zachytávanie všetkých myšlienok, ktoré sa nám vybavujú v súvislosti so zvolenými témami. Pokiaľ mapovanie realizujeme v skupine, je dobré zvoliť si jedného zapisovateľa. Podmienkou je potom zapísať skutočne všetky vyslovené myšlienky a nápady. Na ich triedení, usmerňovaní a vyberaní prichádza rad až v ďalších fázach.

2.Triedenie reálnych nápadov
do oblasti motivácie, obsahu a organizácie. Jednotlivé námety potom „otvárame“, upresňujeme a rozpracúvame.
3.Redukcia
pôvodné námety je nutné redukovať úmerne časovým a iným podmienkam. Chceme deťom dopriať samostatné hľadanie a objavovanie vlastných riešení či postupov, vyžaduje si to od učiteľov byť pripravení na všetky možné situácie riešenia projektov. Široký záber početného mapovania tém má preto svoj obrovský význam, iba keď pôvodné námety je nutné redukovať úmerne k časovým a iným podmienkam.
4.Plán projektu
jedna z možných foriem je rámcový plán. Ďalšou možnosťou je upravená mapa mysli, v nich jednotlivé nápady členíme do kategórie motivácie, organizácie, obsahu úloh, atď...

Konečnou podobou plánu býva podrobný scénar, v ktorom nesmie chýbať:
-premyslené logické usporiadanie jednotlivých krokov
-premyslená organizácia a pravidlá
-rozvrhnutie v čase
-alternatívne varianty, postupy, riešenia

Organizácia a typy projektov

A.)CELOŠKOLSKÉ PROJEKTY
Motto: „Nie je múdry ten, kto vie veľa, ale ten, kto vie, čo je potrebné.“ (Ezop)

Celoškolské výchovno vzdelávacie projekty patria medzi tie najnáročnejšie po stránke obsahovej i organizačnej. I cez to sa začínali práve s nimi. Ich predpokladom je totiž spolupráca všetkých, ktorých sa škola týka. Spoločné snaženie a spoločná radosť z výsledkov je potom presne tým, čo dáva ľudí dohromady, vedie ich k vzájomnému rešpektovaniu, tolerancii a chápaniu. Už k príprave takéhoto projektu je potrebné zjednotiť sily a utvoriť tvorivý pracovný tím. Každý má šancu sa v ňom realizovať podľa svojich možností, objaviť a využiť svoje jedinečné schopnosti, byť prospešný. Realizácia dlhodobých výchovno vzdelávacích projektov prebieha v jednotlivých vyučovacích hodinách, výukových blokov alebo v jednodenných projektoch. Vyvrcholenie je potom záležitosťou celej školy a blízkej verejnosti.

autorka: Mgr. Jitka Kašová
typ projektu: dlhodobý, február-máj 1992
úloha: oživenie tradície jarmokov ako obchodnú,
kultúrnu a spoločenskú udalosť obce
výchovno vzdelávacie ciele:
1.)poznať históriu obce, regiónu, remeselníckej
výroby
2.) oživiť kultúrny a spoločenský život v obci
3.)posilniť zdravý patriotizmus
4.)zapojiť deti aktívne do života obce a školy

1.Motivácia
-diskusia nad miestnymi kronikami
-v rámci výučby občianskej výchovy poznávanie histórie svojej obce
-diskusia nad zistenými aktivitami ľudí v minulosti a v súčasnosti
-zrodenie nápadu oživiť spoločenský život v obci akciou, tradičnou v svojom regióne – Jarmok
-na takúto úlohu jedna trieda nestačí – získať záujem a účasť celej školy

2. Rámcový plán, Realizácia
Február -> občianska náuka, dejepis, prvouka, vlastiveda
-listovanie v kronikách obce, besedy s miestnymi pamätníkmi, návšteva miestneho múzea
cieľ: - prebudiť záujem o históriu obce
- vytvoriť skupiny na samostatné pátranie po histórii so zameraním na: život ľudí, spôsob obživy, bývanie, obliekanie, varenie, na vývoj remesiel