Dospievajúci neprijíma formálne vymedzenie a bezvýhradnú podriadenosť autorite učiteľa a z nej vyplývajúcej moci. V interakcii sa stáva aktívnejší a kritickejší. To však môže viesť k neprimeranej kritike, by k rôznym negativistickým obranným reakciám.
K jednému z najvýraznejších výkyvov dochádza v oblasti „sociálneho sebavedomia“, t. j. v sebaistote študentov, že si dokážu nájsť kamarátov a udržať si ich. Byť izolovaný zo skupiny vrstovníkov môže negatívne ovplyvniť ich ďalší socio-emocionálny rast. Preto je veľmi dôležité podporiť schopnosť chlapcov a dievčat vytvárať si blízke vzťahy, prekonávať krízu v priateľstve a posilňovať sebavedomie...
V období puberty sa formuje vlastná identita. Tvorí sa štruktúrovanejšie vedomé „ja“.

Adolescencia

Toto obdobie už prináša uspokojenie a väčšiu kontrolu v prejavoch emócií. Nálady sú stabilnejšie, rovnako ako i hodnotová orientácia. Je obdobím integrovania a uvedomelejšieho vzťahu k vlastnej osobe, je obdobím sebautvárania: intenzívny pocit dospelosti a silná potreba uznania tejto dospelosti, zvýšené sebavedomie a boj za osobnú autonómiu, samostatnosť, hľadanie primeraného miesta v živote a spoločnosti...
Vzájomné vzťahy sa upravujú a vyrovnávajú v pozitívnom zmysle, t. j. v normálny, úprimný a priateľský vzťah. Vznikajú pevné a často i trvalé priateľstvá.
To všetko so sebou prináša nové vlastnosti i diferenciáciu v citovom živote vôbec.

„Každé vekové obdobie má svoje emocionálne problémy, ktoré je potrebné riešiť a v ktorých sa uplatňuje emocionálna inteligencia“ (Dargová, s. 55).
V emocionálnom rozvrhu sa odzrkadľuje niekoľko vývojových tendencií vo vývoji citov v ontogenéze jedinca:
-city sa obsahovo diferencujú: z vrodených emocionálnych reakcií na bohatú paletu citového života;
-s vitálne orientovaným cítením spojeným so vznikom a uspokojovaním fyziologických potrieb a s prežívaním organizmu ako celku sa prepája cítenie tkvejúce v sociálnych vzťahoch a s nimi spojených symbolov kultúrnych, materiálnych i duchovných hodnôt;
-zoslabuje sa expresívnosť emócií, dochádza k jej potlačovaniu s ohľadom na spoločnosťou akceptované spôsoby jej prejavov;
-narastá obsahová (zážitkovo kvalitatívna) diferenciácia, čo je funkciou podmieňovania emócií a integrácií situáciami či vnútorným stavom vyvolaného vzrušenia a kognitívnej interpretácie týchto situácií a vnútorných stavov;
-vývoj emócií sa uskutočňuje vo funkčnej súvislosti s procesom učenia a motivácie.