Modely, štýly a princípy riadenia v súčasnej škole

Modely, štýly a princípy riadenia v súčasnej škole

Modely riadenia

1)Racionálny model

Racionálny model akcentuje riadenie, ktoré sa opiera o legálnosť určených poriadkov, o autoritu osobnosti. Motivuje u žiakov a učiteľov racionálne myslenie. Chráni žiakov pred totalitnými zásahmi tak zo strany štátu, ako aj zo strany jednotlivých osôb, nedovoľuje však bezbrehé správanie a konanie žiakov. Tento model vytvára predpoklad na objektívne rozhodovanie učiteľov, ale na druhej strane ich sledovateľnosť, kontrolovateľnosť a kritizovateľnosť, a tým vlastne zabezpečuje ich transformovanie k dokonalejšej činnosti.

2)Model humánnej relácie

V porovnaní s racionálnym modelom riadenia škôl poskytuje učiteľovi a riaditeľovi školy:

• viac možnosti slobodne rozhodovať bez ustavičného prispôsobovania sa normám;
• väčšie využívanie kooperácie medzi činiteľmi zúčastnenými na riadení i činnosti školy;
• posiľňovať poradenstvo namiesto prikazovania v procese riadenia školy;
• doceňovať medziľudské vzťahy;
• kriticky pristupovať k možnostiam plánovať komplexné javy, akými sú výchova a vzdelávanie;
• kriticky pristupovať k vymedzeniu hranice organizovateľnosti výchovných a vzdelávacích javov.

3)Model postmodernej organizácie a riadenia škôl

Vychádza z tézy o vysokej komplikovanosti a flexibilnosti organizačných a riadiacich javov v postmodernom období, čo nevyhnutne vytvára i nové východiská pre pedagogickú reflexiu

4)Integrovaný model organizácie a riadenia škôl

Vychádza z filozofie, že je nesprávne stavať uvedené modely riadenia škôl ako vzájomne sa vylučujúce. Vychádza z poznania, že každý z opisovaných modelov akcentuje iba niektorý aspekt, niektorý proces, niektorú teóriu, odráža len určité sféry výchovy, organizácie a riadenia škôl. Integrovaný model predstavuje syntézu a dichotómiu organizácie, riadenia a výchovy.

5)Model riadenia školy Claya Shermana (1987)

Vychádza z tézy, že existujú tri modely riadenia, a to prvý model – „hard“, založený na tvrdých, prísnych normách, ktorý zohľadňuje výkon pred potrebami človeka a jeho vzťahmi. Mäkký model – „soft“ akcentuje motiváciu, sociálne aspekty a medziľudské vzťahy. Model tvorivého riadenia akcentuje funkčnosť riadenia a zohľadňuje postavenie osôb a konkrétnej situácie v tomto procese.

6)Model riadenia školstva v Japonsku

Riadenie je tu decentralizované z ministerstva školstva na prefektúrne a obecné školské správy. Jeho úspechy spočívajú v tom, že sa viac orientuje na zamestnancov, ich spokojnosť, vzdelanie, kvalifikáciu, profesionalitu, stabilitu a poskytuje väčšie sociálne istoty.

7)Model riadenia školy Benna Sandera (1989)

Autor interpretuje model založený na štyroch základných požiadavkách. Sú to účinnosť, zameranie na výsledok, uplatňovanie zodpovednosti a zameranie na hodnotovú orientáciu.

8)Model riadenia školy Jamesa Murphyho (1989)

Autor nazýva svoj model spolupracujúcim školským riadením. Aby škola mohla realizovať spolupracujúce riadenie, má spĺňať dve požiadavky:

• musí mať svoj priestor na uskutočňovanie zámerov;
• musí pritiahnuť občanov do procesu riadenia a rozhodovania.

9)Model riadenia školy Wilfrieda Shelleya (1983)

Tento model sa často nazýva modelom systémovo-vzťahového riadenia a je orientovaný na inováciu riadenia školy. Vychádza zo skutočnosti, že riadenie školy má zohľadniť existujúcu spoločenskú situáciu, ako aj krízové symptómy súčasnej školy.

10)Model tvorivého riadenia J. R. Gibba (1972)

Autor vypracoval model podporujúci tvorivosť a brzdiaci tvorivosť. Sformuloval aj princípy tvorivej komunikácie vedúceho a jeho tvorivý štýl riadenia.

Štýl riadenia práce

Riadiaci štýl možno charakterizovať ako osobitné dispozície konania alebo súbor či model správania vedúcej osobnosti v riadiacej situácii

1. Orientácia na úlohy - Orientácia na ľudí
   Na jednej strane ide o pochopenie ľudských potrieb jednotlivca v organizácii a na druhej strane o potrebu splniť úlohy.
2. Autoritatívne riadenie - Demokratické riadenie
   Autoritárstvo a demokracia hovoria o miere, do akej miery je podriadeným dovolené podieľať sa na rozhodovaní. Autoritatívny vedúci sú tí, ktorí pripúšťajú iba malú účasť zamestnancov na rozhodovaní v organizácii. Oproti tomu demokratický vedúci nabádajú jednotlivcov a skupiny, aby prispeli pri rozhodovaní v organizácii. Autoritatívne riadenie vyvoláva buď agresívne alebo apatické správanie.
3. Direktívne riadenie - Nedirektívne riadenie
   Direktívne a nedirektívne riadenie úzko súvisí s rozlišovaním medzi aktom rozhodnutia a procesom uskutočnenia rozhodnutia.

Štýly riadenia vo vzťahu k situačným faktorom:

Princípy (zásady) riadenia školy

1. Humanizácia riadenia školy
   Kladie si za cieľ obrodu človeka, rozvoj jeho celistvej osobnosti smerujúci k vlastnému sebazdokonaľovaniu, sebariadeniu, k sebarealizácii s cieľom rozvíjať vlastné schopnosti a vlastnosti, ale i utvárať ušľachtilé vzťahy a postoje k iným ľuďom.
2. Demokratizácia riadenia
   Uplatňovanie zásady humanizácie je nerozlučne spojené s demokratizáciu riadenia výchovy a vzdelávania. Orientuje totiž subjekt riadenia na konečný cieľ – rozvoj osobnosti každého jednotlivca, v ktorom sa zlučuje jeho individuálna sloboda s mravným poriadkom, spoločenskými potrebami, čím zabezpečuje realizáciu tohto cieľa všetkých ľudí, ich všeľudské zdokonaľovanie.
3. Efektívnosť riadenia
   Zásada efektívnosti riadenia školy je spätá so zabezpečovaním spätnej väzby, ktorá je jednou zo základných podmienok úspešného riadenia, lebo informuje o účinnosti fungovania riadeného a riadiaceho systému.
4. Optimalizácia riadenia školy
   Úspešné riadenie školy vyžaduje, aby sa jednotlivé zásady realizovali takým spôsobom, ktorý povedie k zjednocovaniu, k integrácii systému riadenia školy, ktorý bude optimálne prispievať k účelovej funkcii riadenia. Takúto integračnú a zároveň špecifickú funkciu plní zásada optimalizácie riadenia školy. Predstavuje cieľavedomé vyvážené vzájomné pôsobenie subjektov a objektov riadenia, ktorého podstatou je zdokonaľovanie riadiacich vzťahov a činností, prostriedkov a postupov, utváranie zodpovedajúcich podmienok s cieľom dosahovať maximálne možné výsledky vo výchove a vzdelávaní.

Zdroje:

Obdržálek, Z. a kol.: Riadenie školstva v Slovanskej republike. Štátny pedagogický ústav, Bratislava, 1999 -