Návrh sociálneho projektu pre hmotne a sociálne znevýhodnené osoby - rozvoj kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín obyvateľstva

ÚVOD

Pojem sociálna nerovnosť popisuje situácie, kde členovia spoločnosti disponujú rôznym množstvom bohatstva alebo moci. Keď postavíme systém sociálnej nerovnosti na hierarchiu skupín, hovoríme o tzv. stratifikácii – usporiadané zaradenie celých skupín ľudí, ktorí opakovane dosahujú rozdielne ekonomické odmeny a rozdielny prístup k moci v spoločnosti. Sociálne nerovnosti sú jedným zo sťažujúcich problémov, na ktoré je možné hľadieť z rôznych uhlov:

-ako na mocenské nerovnosti
-rasové a etnické nerovnosti
-nerovnosti medzi mužmi a ženami
-nerovnosti vekových skupín....

Jednou z prioritných úloh v oblasti sociálnej politiky EÚ je aj udržanie sociálnej súdržnosti. Spoločenstvo reagovalo na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu v jednotlivých krajinách prijatím Lisabonskej stratégie. Tá predstavuje súbor opatrení záväzných pre všetky štáty Spoločenstva. Jedným z jej základných cieľov je vytvárať vo všetkých oblastiach života mechanizmy, ktoré zabraňujú chudobe, marginalizácii, sociálnej exklúzii, ochraňujú znevýhodnené skupiny obyvateľov, vyrovnávajú šance a zabezpečujú rovnosť príležitostí. Slovenská republika sa do plnenia Lisabonskej stratégie zapojila v roku 2004 prijatím strategického dokumentu Národný akčný plán sociálnej inklúzie. Zahŕňa aj opatrenia pre rezort kultúry, ktoré majú zabezpečiť rozvoj starostlivosti o kultúrne potreby znevýhodnených skupín obyvateľstva.

NR SR dňa 1.7.2004 prijala zákon č.365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, tzv. „antidiskriminačný zákon“. V zmysle predmetného zákona je v SR diskriminácia zakázaná z týchto dôvodov: pohlavie, rasový dôvod, národnostný alebo etnický pôvod, náboženské vyznanie alebo viera, zdravotné postihnutie, vek, sexuálna orientácia. Antidiskriminačný zákon upevnil princíp dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania, posilnil právnu ochranu pred diskrimináciou pre všetkých občanov SR, vrátane príslušníkov rôznych menšín a tiež významne posilnil možnosť zaviesť objektívne kritériá v oblasti pracovno-právnych vzťahov, ako ja v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti a vzdelávania.

Základným poslaním projektu je prehĺbiť a zefektívniť starostlivosť štátu o rozvoj kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín obyvateľstva a tiež upozorniť na nové javy v kultúre, rozšíriť tradičné chápanie kultúry a v tomto duchu zmeniť a rozvíjať aj kultúru uvažovania o životných podmienkach v súvislosti s predstavou dôstojného ľudského života, ktorého nevyhnutnou súčasťou je aj napĺňanie kultúrnych potrieb.

1. ROVNOSŤ PRÍLEŽITOSTÍ A SOCIÁLNA SÚDRŽNOSŤ

Napĺňanie sociálnych a kultúrnych práv občana sa často odkladá do neurčitého obdobia ekonomickej prosperity, lebo sociálne práva nie sú dostatočne garantované a mnohé ľudsko-právne dokumenty majú povahu odporúčaní. Aj preto je potrebné zmeniť optiku uvažovania celej spoločnosti o tejto problematike a vytvárať podmienky pre dôstojný ľudský život vo všetkých jeho dimenziách.

Na právo ľudských bytostí slobodne rozvíjať svoje schopnosti a využívať príležitosti by sa mal odvolávať a najmä konkretizovať jeho uplatňovania každý politický program. O práve človeka na dôstojný život hovorí už Všeobecná deklarácia ľudských práv v článku 22: „Každý človek má ako člen spoločnosti právo ... aby sa mu zaručili hospodárske, sociálne a kultúrne práva nevyhnutné pre jeho dôstojnosť a slobodný rozvoj jeho osobnosti.“ Ľudská dôstojnosť sa podmieňuje zaručením širokého rozsahu práv, vrátane sociálnych a kultúrnych.

Znevýhodnené skupiny obyvateľstva sú marginalizované, na okraj spoločnosti vytláčané skupiny ľudí, veľakrát odkázané na sociálnu a kultúrnu izoláciu a rôzne formy diskriminácie. Často sa ocitajú bez prístupu k informáciám, k trhu práce, vzdelaniu a kultúre a bez celkovej účasti pri rozhodovaní o spoločenských procesoch. V najširšom ponímaní sem patria zdravotne postihnutí občania, rómske komunity žijúce v osadách, deti a mládež, starší ľudia, sexuálne menšiny, azylanti, bezdomovci. Zvláštnym prípadom znevýhodnených osôb sú ženy odkázané na pomoc a dobrú vôľu štátu.

Spoločnosť, ktorá dbá o ľudské práva, súdržnosť a vlastnú udržateľnosť, by mala vnímať existujúce bariéry uplatňovania ľudských práv a prekážky pre ľudsky dôstojný život ako svoj morálny problém. Mala by vykonávať opatrenia na odstránenie či bránenie vzniku trvalých obmedzení a bariér, trvalých vyčlenení, vylúčení akýchkoľvek skupín obyvateľstva z plnohodnotnej účasti na spoločenskom živote. Kultúrny obrat v našom myslení je nevyhnutný aj preto, že sociálne práva nie sú realizovateľné bez sociálnych záväzkov. Vytvárať podmienky pre dôstojný život znevýhodnených skupín sa dá za predpokladu, že občianske povinnosti nezostanú pri vzájomnom nezasahovaní.
1.1. Rómovia ako znevýhodnená skupina obyvateľstva

Rómovia sú druhou najpočetnejšou národnostnou menšinou v SR. Ich počet odborníci odhadujú na 420 až 500 tisíc občanov rómskej menšiny. V prepočte na celkový počet obyvateľov patrí Slovensko ku krajinám s najväčšou rómskou komunitou na svete. Táto komunita je vnútorne silne diferencovaná. Najpočetnejšie sú skupiny usadlých Rómov, olašských Rómov a samostatnou skupinou sú zvyšky nemeckých Sintov. Diferencuje ich aj pôvod v mestskom či vidieckom prostredí a príslušnosť k istému regiónu Slovenska. S rómskou menšinou sa na Slovensku objavuje tzv. rómsky problém, čo predstavuje široký okruh takmer všetkých sociálnych problémov ako sú:

-vysoká miera nezamestnanosti
-väčšinou dlhodobá nezamestnanosť
-nízka úroveň vzdelanosti a kvalifikácie
-zlých bytových podmienok
-nižšia životná úroveň
-vysoká miera závislosti na sociálnych dávkach...

Majorita vníma Rómov spravidla ako jednotnú skupinu, ktorá sa odlišuje a žije na okraji spoločnosti. Sociálne vylúčenie a diskriminácia Rómov vo verejných veciach je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim prístup Rómov k pracovným príležitostiam, vzdelaniu, kultúre a ďalším verejným službám. Ich vylúčenie na Slovensku pramení z kombinácie historických, kultúrnych, sociologických a geografických faktorov.

Sociologická dvojica M. Vašečka a R. Džambazovič sa domnieva, že rozhodujúcim faktorom sociálneho dištancu ako majority tak aj samotných Rómov, je negatívne vnímanie odlišnosti rómskej kultúry. Celkové negatívne vnímanie Rómov v spoločnosti sa zintenzívnilo a zhoršené vzťahy možno pripísať aj upadajúcemu spoločenskému postaveniu Rómov, ich rastúcej nezamestnanosti a zvyšujúcej sa závislosti na sociálnych dávkach. Segregovaní Rómovia majú nízky sociálny kapitál, postrádajú sociálne kontakty, z ktorých by mohli ťažiť a sú do veľkej miery izolovaní od väčšinového obyvateľstva. Inštitúcia, samosprávne orgány a verejné služby sa nachádzajú v integrovaných oblastiach, do ktorých majú Rómovia obmedzený prístup, deti sú často zaraďované do osobitných škôl a sociálni pracovníci iba zriedkavo navštívia osady.

Rómovia v krajinách strednej Európy patria medzi sociálne kategórie najviac ohrozené vylúčením z trhu práce a v dôsledku toho medzi sociálne a ekonomicky slabé spoločenské vrstvy. Počas transformácie v roku 1989 neboli Rómovia zapojení ani do jednej z dvoch stratifikačných pyramíd bývalého režimu vzhľadom na svoju nízku kvalifikovanosť a nízku vzdelanosť neboli ani formálne funkčne zaradení v zamestnaní a ani v sociálnych sieťach. Tak sa znásobila hĺbka chudoby, vytvára sa uzatvorené spoločenstvo, kde sa presadzuje len jeden vzorec sociálneho správania a vzniká fenomén nazývaný aj kultúrou chudoby. Keďže sa Rómovia nedokážu využitím svojho súčasného potenciálu dostať z pasce nezamestnanosti, stávajú sa závislými na dávkach sociálnej pomoci, ako hmotne a sociálne znevýhodnená skupina obyvateľstva.

Nerovnosť šancí Rómov je teda dôsledkom nahromadených handicapov, ako je historické postavenie v spoločnosti spolu s verejnou politikou zameranou na rómsku menšinu, nezaradenosti do stratifikačných pyramíd a nepripravenosti samotných Rómov na transformáciu. Rómsky problém chudoby je nutné považovať za problém sociálneho vylúčenia a nie problém etnicity.

2. PRIORITY A CIELE ROZVOJA KULTÚRNYCH POTRIEB ZNEVÝHODNENÝCH SKUPÍN OBYVATEĽSTVA

Cieľom projektu je prispieť k formovaniu takej spoločnosti, ktorá je založená na princípoch humanizmu, sociálnej solidarity a tolerancie, a v ktorej je priestor pre prijatie rozmanitosti kultúrnych prejavov. Základom nových prístupov k starostlivosti o kultúrne potreby znevýhodnených skupín obyvateľstva je presunúť pozornosť politických elít na marginalizované témy, zapojiť politickú reprezentáciu do presadzovania opatrení slúžiacich na vytváranie a zaručenie rovnosti príležitostí znevýhodnených skupín obyvateľstva aj v oblasti kultúry.

Aktuálne trendy v EÚ smerujú aj u nás k dobudovaniu legislatívy týkajúcej sa ochrany práv znevýhodnených skupín obyvateľstva. Ďalšou prioritou a základným nástrojom na realizáciu rozvoja kultúrnych potrieb hmotne a sociálne znevýhodnených skupín obyvateľstva je vytvorenie čo najvhodnejšieho modelu financovania. V súčasnosti finančné nástroje zahŕňajú dotácie prostredníctvom grantového systému Ministerstva kultúry SR, ale je známe, že celková výška verejných a súkromných prostriedkov vyhradených na kultúru v SR zaostáva za európskym priemerom.

Priority rozvoja kultúrnych potrieb hmotne a sociálne znevýhodnených skupín obyvateľstva môžeme konkretizovať nasledovne:

-vytvárať podmienky na uľahčenie prístupu k univerzálnym kultúrnym hodnotám pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva
-zadefinovať kategórie znevýhodnených skupín obyvateľstva a určiť povahu ich kultúrnych potrieb
-vypracovať analýzu kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín obyvateľstva
-vypracovať model financovania na podporu kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín obyvateľstva
-rozširovať tradičné chápanie kultúry
-napomáhať vytváraniu špecifických kultúrnych hodnôt znevýhodnených skupín obyvateľstva
-vnímať kultúru ako integrujúci mechanizmus spájajúci kultúru minoritnú s majoritnou a pristupovať k nej ako k systému fungujúcemu na univerzálnom princípe rovnosť v rozmanitosti.
Ciele rozvoja kultúrnych potrieb hmotne a sociálne znevýhodnených skupín obyvateľstva

A. Uľahčiť znevýhodneným skupinám obyvateľstva prístup ku kultúre a napomáhať napĺňaniu ich kultúrnych potrieb
-zabezpečiť rovnosť príležitostí v oblasti kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva
-podporovať a vytvárať vhodné práva, inštitucionálne a finančné prostredie na ochranu a rozvoj kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín obyvateľstva
-prostredníctvom kultúrnych mechanizmov prispievať k zmierneniu sociálnych rozdielov, izolácie a marginalizácie znevýhodnených skupín obyvateľstva

B. Zabezpečiť prístup znevýhodnených skupín obyvateľstva k informáciám týkajúcich sa napĺňania kultúrnych potrieb a vyrovnávania šancí a tiež prístup verejnosti k informáciám o znevýhodnených skupinách obyvateľstva
-zabezpečiť dostupnosť internetu pre znevýhodnené skupiny a hľadať tiež iné formy sprístupňovania informácií
-vytvárať podmienky na vznik rôznych informačných databáz o znevýhodnených skupinách obyvateľstva a ich kultúrnych potrebách s cieľom informovať verejnosť a hlavne mladých ľudí o dôležitosti tejto problematiky so zameraním sa na solidaritu a sociálnu súdržnosť

C. Pomáhať prostredníctvom kultúry znižovať riziká vylúčenia, dať im šancu dostať sa z marginalizácie a umožniť ich začlenenie do spoločnosti, zapájať ich do procesu sociálneho začleňovania prostredníctvom kultúrnych mechanizmov
-umožniť ľuďom patriacim k marginalizovaným skupinám obyvateľstva potvrdenie ich kultúrnej identity
-vytvárať podmienky na reprezentáciu kultúrnych hodnôt vytvorených znevýhodnenými skupinami obyvateľstva
-vytvárať podmienky na obhajobu ich kultúrnych záujmov prostredníctvom vlastných zástupcov na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach spoločenského života
-posilniť spoluprácu rezortu kultúry s orgánmi štátnej správy a samosprávy

D. Pripravovať majoritnú spoločnosť na prijatie inakosti, mnohosti kultúrnych prejavov, na spoločenskú akceptáciu odlišnosti a upevňovať v nej otvorenosť voči paralelnej existencii iných
-scitlivovať majoritnú spoločnosť voči marginalizovaným skupinám a nabúravať stereotypy a predsudky majority, narúšať ich názorové konštrukty
-sprístupňovať ešte stále tabuizované informácie o marginalizovaných skupinách – občania so zdravotným postihnutím, rodová problematika, seniori, rómske komunity žijúce v rómskych osadách, nezamestnaní, bezdomovci a pod. a otvoriť celospoločenskú diskusiu na tému znevýhodnené skupiny obyvateľstva, prispievať prostredníctvom starostlivosti o rozvoj kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva k rozvoju multikulturálnej, pluralitnej a tolerantnej spoločnosti bez diskriminačných prejavov, intolerancie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie atď.

3. ZÁVER

Napriek výrazným snahám štátu o systematickú starostlivosť je situácia v oblasti kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín obyvateľstva veľmi zložitá. Stále existujú rezervy na vytvorenie mechanizmov zefektívňujúcich integračné snahy znevýhodnených. Z mnohých národných akčných plánov, ktoré prijala vláda SR v oblasti znevýhodnených skupín obyvateľstva, ako je napr. Národný akčný plán rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života, Národný akčný plán pre ženy, vyplýva rezortu kultúry aj úloha rozvíjať spoluprácu s mimovládnymi organizáciami a podporovať ich kultúrne aktivity prostredníctvom grantového systému. Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov sa však tieto plány často plnia len veľmi obtiažne. Z týchto dôvodov je potrebné rozvinúť konkrétnejšiu stratégiu starostlivosti o kultúrne potreby znevýhodnených skupín obyvateľstva a doplniť ju o opatrenia zabezpečujúce trvaloudržateľný rozvoj ich kultúrnych a umeleckých organizácií.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk