referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Tatiana
Streda, 1. februára 2023
Výchova mimo vyučovania
Dátum pridania: 23.02.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: brisid
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 254
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 5
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 8m 20s
Pomalé čítanie: 12m 30s
 
HISTÓRIA
Už Platón a Aristoteles pokladali za hlavný cieľ výchovy ľudský občiansky úžitok. Vzhľadom na to, že fyzická práca bola pre slobodných občanov nedôstojná, bol vo výchove uprednostňovaný rozumový a morálny rozvoj (aténsky ideál) alebo fyzický rozvoj prostredníctvom telesnej
a brannej výchovy (spartský ideál).

SÚČASNOSŤ
Najdôležitejšou súčasťou práce so žiakmi v čase mimo vyučovania je výchova k tomu, aby deti vedeli účelne využívať svoj voľný čas, čo sa dosahuje pomocou rôznych záujmových aktivít, ktoré v súčasnosti zabezpečujú jednotlivé výchovno-vzdelávacie zariadenia. Sú to:
školské družiny – určené sú pre žiakov 1. stupňa ZŠ,
školské kluby – určené sú pre žiakov 2. stupňa ZŠ.
Tieto aktivity nemusia byť vykonávané len v škole. V súčasnosti existujú aj rôzne mimoškolské kluby a centrá voľného času.
Na prácu v týchto zariadeniach sú určení kvalifikovaní vychovávatelia, ktorí sa deťom venujú nielen v čase mimo vyučovania, ale aj počas prázdnin s nimi vykonávajú rozličné aktivity, ktorými sa usilujú pomáhať formovať vlastnosti osobnosti v duchu všeľudských hodnôt, uspokojovať a rozvíjať potreby, záujmy, schopnosti, nadania a talentu, napomáhať pozitívne myslenie a sebarealizáciu, prispievať na získanie väčšej gramotnosti a schopností v oblasti umenia, vedy, techniky a športu, kompenzovať nedostatky sociálneho prostredia vo vývine detí, predchádzať protispoločenskej trestnej činnosti, AIDS a drogovej závislosti, prispievať k uplatneniu vedomostí získaných vo vyučovaní v škole, pomáhať slabším žiakom v príprave na vyučovanie, viesť ich k spoločenskej aktivite, učiť žiť medzi ľuďmi, uplatňovať zásady ľudského spolužitia, umožniť aktívny oddych v primeranej činnosti, utvárať podmienky a viesť k aktívnemu a užitočnému voľnému času v prospech seba i spoločnosti.

Kvalifikovaný pracovník v uvedených zariadeniach sa predovšetkým odlišuje od učiteľa. Treba si uvedomiť elementárne rozdiely medzi vychovávateľom a učiteľom. Spomedzi „výhod“ učiteľa treba spomenúť hlavne to, že pracuje s oddýchnutými žiakmi v presne vymedzenom časovom priestore, ktorý bol zostavený na základe psychohygienických požiadaviek. Vyučovanie zvyčajne prebieha predpoludním v 45-minútových vyučovacích hodinách s prestávkami. Má presne určené učebné osnovy, v súčasnosti aj množstvo učebných pomôcok a materiálov, či už ide o didaktickú alebo audiovizuálnu techniku.
Oproti vychovávateľovi má ešte jednu veľkú „vymoženosť“, ktorou je hodnotenie formou známky, čo pôsobí ako motivácia. Vyučovanie a výchova sa však nedajú oddeliť a keď aj hovoríme o výchove mimo vyučovania, netreba zabúdať na relativitu tohoto chápania.

Postupne vychovávateľovi pribudne aj časť činností, ktorými vzdeláva, napr. príprava žiakov na vyučovanie. Čas, v ktorom sa vychovávateľ venuje deťom, nie je rozdelený normovanými 45 minútovými hodinami. Ďalšie jeho „mínus“ spočíva v tom, že pracuje s deťmi popoludní, keď už môžu byť unavené z predpoludňajšieho vyučovania a na udržanie disciplíny nedisponuje takými „mocnými prostriedkami“ ako učiteľ. Často chýbajú adekvátne priestory, či materiálne vybavenie.
Napriek tomu je vychovávateľova činnosť voľnejšia, nie je obmedzená učebnými osnovami, a tak ponecháva široký priestor tvorivej činnosti vychovávateľa.
Na druhej strane mimoškolská práca dieťaťa má byť integrálne spojená s prácou školy. Má nadväzovať na prácu školy, opierať sa o ňu, doplňovať a prehlbovať ju. Táto integrita je výrazom hygieny mimoškolskej práce dieťaťa. Popri tom autor pripisuje mimoriadne veľký význam pri formovaní osobnosti žiaka dobrému kolektívu, ktorý „vie často urobiť viac ako zásahy rodičov a učiteľov“.

Pri mimoškolskej výchove sa treba vystríhať dvoch nedorozumení, ktoré by mohli mať negatívne účinky na dieťa.
1. Žiak nie je výlučným objektom vychovávateľovho úsilia a nemá byť akýmsi nevoľným objektom, predmetom bez práv a poslania.
2. Vychovávaný nie je v procese výchovy izolovaný, ale ustavične sa nachádza v dajakých vzťahoch. Aj na základe experimentov sa ukázalo, že kolektivizmus, najmä jeho forma priateľstva, je veľmi účinným prostriedkom výchovy. Priateľstvo medzi členmi skupiny môže prispievať ku šťastnému životu členov skupín.

Prognóza
Človek realizuje svoje aktivity v rozmanitých dimenziách. V súvislosti so štruktúrnymi zmenami spoločnosti nastáva skracovanie dĺžky času, v ktorom človek realizuje svoje pracovné aktivity, a naopak rastie dĺžka i význam času, ktorý človek trávi v rodine, s priateľmi, pri uspokojovaní svojich záujmov a rozvoji vlastnej osobnosti – teda voľného času. Prenikavé a pre mnohých prekvapujúce narastanie voľného času vyvoláva problém jeho efektívneho využívania. Jestvujú prognózy, že voľný čas sa stane v nasledujúcich desiatich rokoch vážnym duševno-duchovným problémom, pretože mnoho ľudí v súčasnosti nedokáže adekvátne zaobchádzať so svojím voľným časom.

Uvedená skutočnosť je dôsledkom evidentného informačného problémového deficitu voľného času vo vedomí obyvateľstva. V praxi sme neraz svedkami toho, že ľudia nemajú jasnú predstavu o pojme „voľného času“.
Človek, ktorý vo väčšine prípadov úspešne zvláda problém organizovania svojej práce, má nielen dostatok svojho voľna, ale aj voľného času svojich detí. V dôsledku neschopnosti adekvátneho zaobchádzania so širokou ponukou pre voľný čas, jej využitia „pre seba“ je trávenie voľného času v súčasnosti viac ovplyvňované konzumom, reklamou a priemyslom voľného času než zmysluplnou aktivitou, informáciou, osvetou a vzdelávaním.
K zmysluplnému využívaniu voľného času hlavne u detí a mládeže má prispievať výchova mimo vyučovania.

Objektívne však treba povedať, že mládež má na vhodné využívanie voľného času značne obmedzený priestor. Inštitúcií, ktoré by mali tento priestor zapĺňať, je poskromne. Mnohí vychovávatelia v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach negatívne hodnotia aktivitu žiakov vo voľnom čase, tvrdia, že nech je ponuka výchovno-vzdelávacej činnosti akokoľvek zaujímavá, nejavia o ňu záujem.
Hoci je výchova v tejto oblasti zložitá a náročná, netreba zabúdať na kvalitnú a účinnú motiváciu žiaka. Ako silná motivácia môže pôsobiť zadávanie primeraných, príťažlivých úloh, pozitívne očakávanie výkonu žiaka, jeho pozitívne hodnotenie, atmosféra dobrých medziľudských vzťahov, podiel samostatnej práce žiaka, jeho dobrovoľná účasť na činnosti, či prevaha zážitkových metód.

V mimoškolských zariadeniach, ktoré takisto majú podiel na trávení voľného času detí a mládeže, je to trochu ináč. V niektorých z nich sú totiž služby spoplatnené, a tak sú deti zo sociálne slabších rodín viac-menej diskriminované. Hoci ponúkajú pestré a kvalitné aktivity, deťom, ktorých rodičia si to nemôžu dovoliť, zostanú nedostupné. A tak sú deti a mládež „odsúdení“ stráviť svoj voľný čas buď v školských zariadeniach na to určených, ktoré možno neponúkajú takú zaujímavú činnosť (pre nedostatok financií alebo z iného dôvodu), alebo sa doma často svojsky bez dohľadu rodičov usilujú vyplniť medzery vo svojom voľnom čase. Takáto situácia nie je práve ideálna, ba mnoho ráz má negatívny vplyv na dieťa, pretože všetko zlé, čo sa dieťa naučí, naučí sa vo voľnom čase, ktorý nie je správne prispôsobený na to, aby vplýval na rozvoj jeho osobnosti.

Máme tu dočinenia so sociálnou nerovnosťou a zároveň nespravodlivosťou. Je úlohou politikov rozriešiť túto záležitosť v prospech výchovy celej populácie.
Hlavne rodičia by mali byť zainteresovaní, kde a akým spôsobom trávia ich deti voľný čas. Nemožno sa samozrejme usilovať o to, aby každá chvíľa ich volného času bola organizovaná, či dokonca manipulovaná.
Na druhej strane sloboda dieťaťa nespočíva v tom, že ho ponecháme živelnému vývinu, ale v cieľavedomom pozorovaní, poznávaní a podnecovaní detskej aktivity.
Sociológ R. Spiazzi uvádza, že výchova je popredná úloha práve rodičov, ale zároveň túto povinnosť prikladá aj celej spoločnosti, pričom hovorí o jej tzv. subsidiárnej funkcii. Tak ako rodičia majú právo na výchovu, tak deti a mládež majú právo na kultúru a na výchovu, ktorú im má sprostredkúvať spoločnosť, či už prostredníctvom verejných iniciatív alebo podporou slobodných iniciatív zo strany osôb, rodín, združení, rozmanitých organizácií a cirkvi. Cieľom všetkých má vyť celistvá formácia občana a človeka.

Záver
Výchovné využitie voľného času predpokladá účinné vyrovnanie sa s jeho nadbytkom a s ním spojených nežiadúcich prejavov. Voľný čas predstavuje priestor, v ktorom deti a mládež budú odlišovať nutnosť od dobrovoľnosti, záujem a povinnosť, prácu a odpočinok, a to ako členovia kolektívu.
Proces pedagogického hodnotenia voľného času vyžaduje rešpektovať zákon rytmu ako podmienky zdravého psychického a sociálneho vývoja detí a mládeže. Tu sa žiada pri činnostiach využívať striedanie a harmóniu rôznorodých prvkov a stránok života mládeže.
Voľný čas je priestorom na uplatnenie spontánneho prejavu tak organizovaných činností, ako aj priestorom na využitie ich rôznorodej aktivity, iniciatívy a samostatnosti; slúži na rozvoj žiadúcich vlastností osobnosti a predchádzaniu nežiadúcich vplyvov prostredia.
 
Podobné referáty
Výchova mimo vyučovania SOŠ 2.9676 3417 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.