Hudobno- pohybová výchova kultivuje pohybový prejav. Deti si osvojujú estetické a rytmizované pohyby. Intenzívne rozvíja dieťa po stránke fyziologickej a motorickej, ale aj po stránke emocionálnej. Vzdelávacou úlohou je rozvíjať u detí cit pre rytmus, naučiť ich vnímať melódiu, dynamiku. Dané úlohy plníme formou rytmickej gymnastiky, tanca a v tanečných improvizáciách.
Zmysel pre rytmus dosahuje vysokú úroveň. Deti vedia voliť správne pohyby. Sú schopné spájať zvládnuté pohyby v danom rytme(Dvořáková, 1989).

Otužovanie zvyšuje odolnosť a zdravie detí v každom počasí. V primeranom počasí deti cvičia vonku, spia vo vyvetranej miestnosti. Hlavným cieľom otužovania detí je vypestovať schopnosť prispôsobovať sa podmienkam prostredia.

Predplavecká príprava sa realizuje vzhľadom na podmienky školy. Vzbudzuje kladný vzťah k vode. Odstraňuje strach z vody. Deti si osvojujú elementárne základy plávania.

Sánkovanie, lyžovanie majú otužovací význam. Deti sa zoznamujú so snehom v hrách, sánkovaní a lyžovaní. Osvojujú si základné pohybové zručnosti a špeciálne poznatky( Guziová, 1999).

Pohybové schopnosti detí predškolského veku

„Pohybové schopnosti sú relatívne samostatné súbory vnútorných funkčných predpokladov človeka pre pohybovú činnosť“ (Čelikovský, 1979, s.69)

Pohybové schopnosti človeka sú výsledkom realizácie jeho predpokladov, prejavom jeho pohybových schopností. Pohybové schopnosti charakterizuje, že sú vnútornými, príčinnými predpokladmi, nie sú špecifické pre jednu pohybovú činnosť, sú pomerne stále a sú ovplyvňované prostredím iba čiastočne, pretože sú človeku vrodené (Čelikovský, 1979)

Pohybové schopnosti delíme na kondičné a koordinačné pohybové schopnosti.
Medzi kondičné pohybové schopnosti zaraďujeme silové schopnosti, rýchlostné schopnosti, vytrvalostné schopnosti a ohybnosť.
Medzi koordinačné pohybové schopnosti patrí päť základných koordinačných schopností a to orientačná schopnosť, rytmická schopnosť, rovnováhová schopnosť, reakčná schopnosť a kinesteticko- diferenciačná schopnosť.
Kondičné a koordinačné pohybové schopnosti spolu úzko súvisia (Šimonek, 1985)

Pohybové schopnosti nemožno rozvíjať izolovane od pohybových zručností, lebo tvoria súčasť jednotného vzdelávacieho procesu. Schopnosti sú predpoklady na osvojenie zručností a osvojovaním zručností sa zase rozvíjajú schopnosti. Schopnosti sú všeobecné predpoklady pre činnosť, zručnosti sú špeciálne predpoklady.
Cvičenia nie sú len základom rozvoja pohybových schopností, ale aj rozvíjania pohybových zručností(Čelikovský, 1979).
Osvojovanie pohybových zručností znamená učiť sa ovládať svoje telo, ovládať ho v priestore, ovládať s ním rôzne predmety a pomôcky a dokázať spolupracovať s ostatnými. Učenie sa pohybovým zručnostiam, ich osvojovanie prebieha v špecifickom procese motorického učenia(Borová, 2000)

Proces motorického učenia prechádza tromi fázami:
1.fáza- rozvoj hrubej koordinácie, osvojenie základných foriem pohybu v hrubých črtách.
2.fáza- rozvoj jemnej koordinácie, úprava, zdokonalenie a diferencovanie pohybu.
3.fáza- stabilizovanie jemnej koordinácie, upevňovanie a adaptácia na meniace sa podmienky.

Rozvíjanie základných pohybových schopností a zručností tvorí základ motoriky pri športovaní. Program výchovy a vzdelávania vychádza zo základných pohybových zručností a poukazuje na požiadavky a ciele v jednotlivých skupinách(Keller,1987).
V pohybovej aktivite a riadenej telesnej výchove detí predškolského veku rozvíjame a hodnotíme tieto pohybové schopnosti: rýchlosť, silu, vytrvalosť a koordinačné schopnosti.

Rozvoj rýchlosti
V období predškolského veku sú spontánnými pohybovými požiadavkami dieťaťa dané predpoklady pre rozvíjanie rýchlosti. Úroveň rýchlostných schopností je do značnej miery daná aj genetickými predpokladmi. Rozvoj rýchlosti závisí na vývoji nervosvalových procesov a je spojený s rozvojom sily, vytrvalosti a nervosvalovej koordinácie. Medzi základné prostriedky rozvíjania rýchlosti patrí beh.

Rozvoj sily
Rozvoj sily je prirodzenou súčasťou motorického vývoja detí predškolského veku.
Je základom dobrých silových schopností v neskoršom veku. V predškolskom veku ide o rozvoj všeobecnej sily v spojení s rýchlosťou. V činnostiach silového charakteru využívame prirodzené pohyby ako sú poskoky, preskoky, lezenie, preliezanie, hádzanie.

Rozvoj vytrvalosti
Deti predškolského veku majú veľmi dobré predpoklady pre rozvoj vytrvalostných schopností pomocou intenzívnych činností, predelených krátkym odpočinkom. Pomocou rôznych úloh napr. opakovaný beh k méte, výbeh na signál a súťaživých hier zvyšujeme celkový objem záťaže a to postupným zvyšovaním počtu opakovaní, zväčšovaním vzdialenosti a tým aj predlžovaním doby činnosti.

Rozvoj koordinačných schopnosti
U detí predškolského veku sú dané predpoklady pre všeobecný rozvoj všetkých koordinačných schopností. Rozvíjame koordináciu tela a končatín, priestorovú orientáciu, ohybnosť, rovnováhu, rytmické schopnosti.

Pohybové schopnosti rozvíjame pomocou prirodzených pohybov, rešpektujeme individuálne zvláštnosti a predpoklady detí, umožňujeme im čo najčastejšie voliť vlastnú intenzitu pohybu, pri ktorej sa optimálne rozvíja úroveň danej pohybovej schopnosti ( Dvořáková, 1989).

Pohybové kompetencie dieťaťa predškolského veku

Telesné a pohybové aktivity sú prostriedkom k získavanie kompetencii:
•v oblasti osvojovania základných pohybových zručností,
•v oblasti posilňovania telesnej zdatnosti
•v oblasti kognitívnej a afektívnej- rozvíjanie psychických, osobnostných a sociálnych stránok osobnosti dieťaťa.

V priebehu predškolskej výchovy a vzdelávania by mali deti získať tieto kompetencie:
1.Pohybové zručnosti:
Lokomóčne zručnosti:
-pohybovať sa rôznymi spôsobmi v priestore všetkými smermi, v smere podľa pokynov,
-pohybovať sa rôznymi druhmi lokomócie medzi prekážkami, cez prekážky,
-poskakovať a skákať rôznymi spôsobmi a v kombinácii,
-skákať do rôznych smerov, preskakovať prekážky, vyskočiť na prekážku a zoskočiť,
-pohybovať sa rôznymi spôsobmi v priestore a s rôznymi polohami, pohybmi častí tela,
-pohybovať sa v dvojiciach, v skupine pri vzájomnej spolupráci,
-podriadiť lokomóciu rytmu a hudbe,
-pohybovať sa v priestore v rôznom prostredí- na snehu, vo vode.