V predškolskom období má dieťa priaznivé predpoklady na osvojenie si rôznych pohybových a telovýchovných cvičení. Utvárajú sa základy fyzického a psychického zdravia, ako aj telesnej kultúry človeka. V materskej škole možno telesnú výchovu chápať ako harmonizujúcu výchovnú zložku. Pohyb je základným prejavom dieťaťa, pomáha dieťaťu zbaviť sa psychofyzického napätia, utvára stav telesnej a duševnej rovnováhy. Telesná výchova sa zameriava na rozvoj osobnosti ako celku. Utvára predpoklady na väčšiu telesnú a duševnú záťaž, pružnosť a všestranne podporuje zdravie.

Telesná výchova ovplyvňuje okrem telesného vývinu aj psychický, sociálny, morálny a emocionálny vývin dieťaťa.
Ako neoddeliteľná súčasť zdravého spôsobu života podstatne prispieva k regenerácii telesných a psychických síl, pomáha obohacovať život v detskom kolektíve, organizovať ho tak, aby bol pestrejší a aby prinášal deťom radosť. Telesná výchova plní dôležitú zdravotnú funkciu( Guziová, 1999).

Ciele, obsah telesnej výchovy v materskej škole

„Cieľom a poslaním telesnej výchovy v materskej škole v zmysle Programu výchovy a vzdelávania detí v materskej škole je zdravý rast a správny psychomotorický vývin dieťaťa“ (Miňová, 2003, s.5)

Tento cieľ sa plní prostredníctvom čiastkových cieľov, výchovno- vzdelávacích metód, organizačných foriem a didaktických prostriedkov.
Čiastkovými cieľmi telesnej výchovy je dôležité u dieťaťa utvárať stav pohody- psychickej, fyzickej i sociálnej. Rovnako dôležité je zlepšovať celkovú zdatnosť organizmu, posilňovať fyzickú a psychickú odolnosť.
Výchovné faktory telesnej výchovy treba využívať tak, aby sa posilňovali vôľové vlastnosti ako trpezlivosť, vytrvalosť, dôslednosť, presnosť, spoľahlivosť, sebaovládanie a úsilie prekonávať prekážky. Na základe prirodzenej radosti z pohybu má telesná výchova utvárať u detí trvalý pozitívny vzťah k telovýchovným činnostiam a športu.

Telesná výchova má rozvíjať pohybové schopnosti, zručnosti, rozvíjať obratnosť, rýchlosť, pohotovosť a správnu koordináciu pohybov. Má rozvíjať kultivovaný pohybový prejav, pohybovú výkonnosť. V spoločenských aktivitách športového charakteru má dieťa príležitosť na prirodzené porovnávanie sa s výkonmi iných detí, z čoho pramení zdravá rivalita a schopnosť čestného športového zápolenia a túžba po sebazdokonaľovaní.

Obsah telesnej výchovy zahrňuje využívanie prírodných faktorov a hygienické zásady.
Je rozpracovaný v Programe výchovy a vzdelávania detí v materských školách v jednotlivých okruhoch. Sú to: zdravotné cviky, chôdza, beh, skok, lezenie, hádzanie, akrobatické cvičenia, hudobno-pohybová výchova, otužovanie, predplavecká výchova, sánkovanie a lyžovanie.

Zdravotné cviky majú zdravotný účinok. Sú rozdelené do skupín podľa svalových oblastí a to: medzilopatkové svalstvo, prsné svalstvo, krčná časť chrbtice, brušné svalstvo, chodidlá, stehenné svalstvo, svalstvo chrbta a zadnej strany stehien, bedrový kĺb. Zahrňujú precvičenie posturálnych svalov, ktoré sa podieľajú na správnom držaní tela. Patria sem aj dychové a relaxačné cvičenia(Guziová, 1999).
Ich zdravotná úloha spočíva v systematickom pôsobení na svaly, väzivo a kosti.
Vzdelávacou úlohou je získať uvedomelé pohybové schopnosti správneho držania tela . Výchovnou úlohou je viesť deti k trvalému návyku správneho a estetického držania tela.
(Dvořáková, 1989).

Chôdza tvorí základ lokomócie. V predškolskom veku vyžaduje vytrvalú starostlivosť ( Guziová, 1999).
Chôdzu považujeme za základnú pohybovú schopnosť, pri ktorej je zapojená väčšina svalstva tela a kostrové časti tela(Borová, 2000)
Chôdza je prirodzený cyklický pohyb, pri ktorom je zapojená väčšina svalstva tela. Správna chôdza vyplýva z návyku správneho držania tela a je určitým znakom pohybovej vyspelosti dieťaťa. Úlohou nácviku chôdze je naučiť deti chodiť plynule s koordinovanými pohybmi paží a trupu pri správnom držaní tela, so správnym odvíjaním chodidla, so schopnosťou obmieňať chôdzu a prispôsobovať ju podmienkam napr. terénu a orientovať sa pri chôdzi v priestore. Zdravotný význam má dôraz na správne držanie tela pri chôdzi. Vzdelávacou úlohou je zvládnutie pohybového stereotypu s rôznymi obmenami, v rôznych podmienkach, oboznámenie sa s pojmami týkajúcimi sa priestoru a orientácie v ňom(Dvořáková, 1989)

Motorický rozbor chôdze:
Po motorickej stránke je chôdza činnosť dosť zložitá. Trup sa pri chôdzi nesie vzpriamene, hrudník je vyklenutý, brucho vtiahnuté, plecia do šírky a hlava hore. Paže vykonávajú mierny kyvadlový pohyb proti smeru pohybu nôh. Prenášame váhu z nohy na nohu, svalstvo trupu a paží sa napína a vyrovnáva rovnováhu(Miňová, 2003)

Beh je najvýdatnejšou pohybovou činnosťou. Vedie deti k rýchlemu, odvážnemu a technicky správnemu behu v hrách. Je ukazovateľom zdatnosti a motorickej vyspelosti dieťaťa. Beh je koncom predškolského veku pohybovo dobre koordinovaný, plynulý a cieľavedomý(Franková, 2001).
Je prostriedkom rozvoja rýchlosti, vytrvalosti a dynamickej sily. Je najvýdatnejším stimulátorom rozvoja vnútorných orgánov- srdečno-cievneho a dýchacieho systému. Pomocou behu sa zvyšuje zdatnosť organizmu dieťaťa.
Prirodzený spontánny beh je deťom predškolského veku vlastný a v hre sa uplatňuje veľmi často. Zo zdravotného hľadiska je úlohou výcviku behu rozvoj rýchlosti, sily, vytrvalosti a zvyšovanie telesnej zdatnosti. Vzdelávacou úlohou je zlepšenie základnej techniky behu, predĺženie letovej fáze kroku, zvýšenie rovnováhy, estetiky pohybu v obmenách a v rôznych podmienkach. Z výchovného hľadiska rozvíjame vôľové vlastnosti, zdravú súťaživosť, ale aj ohľaduplnosť(Dvořáková, 1989)

Motorický rozbor behu:
Beh je sústava skokov. Pohyby pri behu sú omnoho energickejšie, nápon končí odrazom, po ňom nasleduje let vzduchom a doskok. Pokrčené paže pracujú energicky popri bokoch, koleno švihovej nohy sa dvíha vysoko dopredu. Bežec dopadá na špičku švihovej nohy, ktorá sa postupne s prenášaním váhy na pätu vystiera a znovu sa odvíja na špičku. Pri behu je dôležitá stabilita(Miňová, 2003)

Skok slúži ako prirodzený pohyb pri prekonávaní prekážok, vzdialeností. Posilňuje celé telo, predovšetkým dolné končatiny, svalstvo trupu a pánvy(Franková, 2001).
V telesnej výchove sa stretávame s rôznymi druhmi skokov a výskokov. Skoky delíme na skok do diaľky, do výšky, do hĺbky, prekážkový a dosažný.
Obmeny skokov preto prispievajú k rozvoju koordinačných schopnosti. Úlohou nácviku je naučiť deti správnemu, aktívnemu a pružnému odrazu s prepnutím nôh, pružnému doskoku, koordinácii trupu a paží pri skokoch a spojenie rozbehu s odrazom. Zdravotnou úlohou je spevňovanie svalstva celého tela a formovanie držania tela, rozvoj rýchlosti, sily a obratnosti, celkovej zdatnosti dieťaťa. Vzdelávacou úlohou je zvládnutie nových pohybových stereotypov, oboznámenie sa s potrebnými pojmami. Výchovnou úlohou je pestovanie vôľových vlastností, rozvoj sebadôvery a odvahy pri prekonávaní prekážok(Dvořáková, 1989

Motorický rozbor skoku:
Po motorickej stránke môžeme na každom skoku rozlíšiť tri časti. Je to odraz, let vzduchom a doskok. Koordinačné zvládnutie týchto fáz vyžaduje určitú psychomotorickú úroveň. Skok vyžaduje mohutný odraz, ovládanie ťažiska pri lete vzduchom a pružný a bezpečný doskok. Podmienkou správneho odvinutia, či už ide o odraz oboma alebo jednou nohou, je správne odvinutie z päty na špičku a prudké vystretie dolných končatín.

Lezenie je komplexným pohybom, pri ktorom sú zapojené všetky svalové oblasti. Deti prekonávajú prekážky a zábrany pri lezení. Rozvíjajú obratnosť, odvahu a húževnatosť(Miňová, 2003).
Lezenie vychádza z pôvodných prirodzených pohybov v ontogenetickom vývoji. Úlohou výcviku lezenie je naučiť deti rôznym spôsobom lezenie, zdokonaliť ich techniku a rozvíjať telesné a psychické vlastnosti. Zdravotná úloha spočíva v rozvoji svalstva celého tela, ktoré podmieňuje správne držanie tela a zvyšuje celkovú zdatnosť dieťaťa. Vzdelávacou úlohou je rozvoj koordinácie a získanie správnych pohybových stereotypov, oboznámenie sa s prekážkami a náradím a spôsobom ich prekonávania. Výchovnou úlohou je rozvoj vôľových vlastností, schopnosti prekonať prekážky, kolektívnosť a vzájomná pomoc(Dvořáková, 1989)

Motorický rozbor lezenia:
Po motorickej stránke pri lezení dochádza k striedaniu záťaže a uvoľňovaniu svalov. Pri lezení aktívne pracuje chrbtové svalstvo. Nohy sú mierne pokrčené v kolenách. Skupinu pohybov tvorí plazenie, podliezanie, preliezanie a lezenie(Miňová, 2003).

Hádzanie je pohybovou osobitosťou človeka. Je to typická ľudská pohybová zručnosť.
Hádzanie a chytanie sú najdôležitejšie pohybové schopnosti. Manipulácia s loptou rozvíja jemnú motoriku, zručnosť a celkovú obratnosť, spojenú predovšetkým s priestorovou orientáciou, odhadom vzdialenosti a pohybu predmetu. Úlohou nácviku je naučiť deti základom zručného ovládania lopty, správne hádzať horným oblúkom, chytať loptu a odrážať ho od zeme(Dvořáková, 1989).
V telesnej výchove sa hádzanie uplatňuje v atletike ako športová disciplína a tvorí pohybový základ pre mnohé loptové hry. Výcvik v hádzaní je dôležitou úlohou telesnej výchovy.

Motorický rozbor hádzania a chytania:
Pri hádzaní samotný pohyb vychádza z celého tela, je potrebné zaujať na hod správne postavenie. Pohyb začíname náponom zadnej stojnej nohy, vytočením bokov a pliec do smeru hodu, pričom sa paža mierne oneskoruje za pohybom trupu a v konečnej fáze dokončí pohyb prudkým mrštením.
Po motorickej stránke chytania je dôležitým pohybovým návykom správne uchopenie lopty a reakcia na letiacu loptu. Chytiť letiacu loptu si vyžaduje spoluprácu zrakového a pohybového analyzátora, správny odhad, rýchly postreh, pohotová reakcia a dokonalé ovládanie svalstva ruky(Miňová, 2003).
Akrobatické cvičenia tvoria základ všetkých neskorších pohybových zručností. Úlohou akrobatických cvičení je rozvíjať koordinačné schopnosti, predovšetkým rovnováhu, priestorovú orientáciu a ohybnosť. Zdravotnou úlohou je rozvoj svalového systému celého tela, nervovo-svalovej koordinácie a rozvoj citlivosti rovnovážneho ústroja. Vzdelávacou úlohou je vytvorenie správnych návykov v rade pohybových schopností, rozvíjanie sily, obratnosti , oboznámenie sa s pojmami, ktoré sa týkajú polohy tela, názvy cvikov a náradia.
Hudobno- pohybová výchova kultivuje pohybový prejav. Deti si osvojujú estetické a rytmizované pohyby. Intenzívne rozvíja dieťa po stránke fyziologickej a motorickej, ale aj po stránke emocionálnej. Vzdelávacou úlohou je rozvíjať u detí cit pre rytmus, naučiť ich vnímať melódiu, dynamiku. Dané úlohy plníme formou rytmickej gymnastiky, tanca a v tanečných improvizáciách.
Zmysel pre rytmus dosahuje vysokú úroveň. Deti vedia voliť správne pohyby. Sú schopné spájať zvládnuté pohyby v danom rytme(Dvořáková, 1989).

Otužovanie zvyšuje odolnosť a zdravie detí v každom počasí. V primeranom počasí deti cvičia vonku, spia vo vyvetranej miestnosti. Hlavným cieľom otužovania detí je vypestovať schopnosť prispôsobovať sa podmienkam prostredia.

Predplavecká príprava sa realizuje vzhľadom na podmienky školy. Vzbudzuje kladný vzťah k vode. Odstraňuje strach z vody. Deti si osvojujú elementárne základy plávania.

Sánkovanie, lyžovanie majú otužovací význam. Deti sa zoznamujú so snehom v hrách, sánkovaní a lyžovaní. Osvojujú si základné pohybové zručnosti a špeciálne poznatky( Guziová, 1999).

Pohybové schopnosti detí predškolského veku

„Pohybové schopnosti sú relatívne samostatné súbory vnútorných funkčných predpokladov človeka pre pohybovú činnosť“ (Čelikovský, 1979, s.69)

Pohybové schopnosti človeka sú výsledkom realizácie jeho predpokladov, prejavom jeho pohybových schopností. Pohybové schopnosti charakterizuje, že sú vnútornými, príčinnými predpokladmi, nie sú špecifické pre jednu pohybovú činnosť, sú pomerne stále a sú ovplyvňované prostredím iba čiastočne, pretože sú človeku vrodené (Čelikovský, 1979)

Pohybové schopnosti delíme na kondičné a koordinačné pohybové schopnosti.
Medzi kondičné pohybové schopnosti zaraďujeme silové schopnosti, rýchlostné schopnosti, vytrvalostné schopnosti a ohybnosť.
Medzi koordinačné pohybové schopnosti patrí päť základných koordinačných schopností a to orientačná schopnosť, rytmická schopnosť, rovnováhová schopnosť, reakčná schopnosť a kinesteticko- diferenciačná schopnosť.
Kondičné a koordinačné pohybové schopnosti spolu úzko súvisia (Šimonek, 1985)

Pohybové schopnosti nemožno rozvíjať izolovane od pohybových zručností, lebo tvoria súčasť jednotného vzdelávacieho procesu. Schopnosti sú predpoklady na osvojenie zručností a osvojovaním zručností sa zase rozvíjajú schopnosti. Schopnosti sú všeobecné predpoklady pre činnosť, zručnosti sú špeciálne predpoklady.
Cvičenia nie sú len základom rozvoja pohybových schopností, ale aj rozvíjania pohybových zručností(Čelikovský, 1979).
Osvojovanie pohybových zručností znamená učiť sa ovládať svoje telo, ovládať ho v priestore, ovládať s ním rôzne predmety a pomôcky a dokázať spolupracovať s ostatnými. Učenie sa pohybovým zručnostiam, ich osvojovanie prebieha v špecifickom procese motorického učenia(Borová, 2000)

Proces motorického učenia prechádza tromi fázami:
1.fáza- rozvoj hrubej koordinácie, osvojenie základných foriem pohybu v hrubých črtách.
2.fáza- rozvoj jemnej koordinácie, úprava, zdokonalenie a diferencovanie pohybu.
3.fáza- stabilizovanie jemnej koordinácie, upevňovanie a adaptácia na meniace sa podmienky.

Rozvíjanie základných pohybových schopností a zručností tvorí základ motoriky pri športovaní. Program výchovy a vzdelávania vychádza zo základných pohybových zručností a poukazuje na požiadavky a ciele v jednotlivých skupinách(Keller,1987).
V pohybovej aktivite a riadenej telesnej výchove detí predškolského veku rozvíjame a hodnotíme tieto pohybové schopnosti: rýchlosť, silu, vytrvalosť a koordinačné schopnosti.

Rozvoj rýchlosti
V období predškolského veku sú spontánnými pohybovými požiadavkami dieťaťa dané predpoklady pre rozvíjanie rýchlosti. Úroveň rýchlostných schopností je do značnej miery daná aj genetickými predpokladmi. Rozvoj rýchlosti závisí na vývoji nervosvalových procesov a je spojený s rozvojom sily, vytrvalosti a nervosvalovej koordinácie. Medzi základné prostriedky rozvíjania rýchlosti patrí beh.

Rozvoj sily
Rozvoj sily je prirodzenou súčasťou motorického vývoja detí predškolského veku.
Je základom dobrých silových schopností v neskoršom veku. V predškolskom veku ide o rozvoj všeobecnej sily v spojení s rýchlosťou. V činnostiach silového charakteru využívame prirodzené pohyby ako sú poskoky, preskoky, lezenie, preliezanie, hádzanie.

Rozvoj vytrvalosti
Deti predškolského veku majú veľmi dobré predpoklady pre rozvoj vytrvalostných schopností pomocou intenzívnych činností, predelených krátkym odpočinkom. Pomocou rôznych úloh napr. opakovaný beh k méte, výbeh na signál a súťaživých hier zvyšujeme celkový objem záťaže a to postupným zvyšovaním počtu opakovaní, zväčšovaním vzdialenosti a tým aj predlžovaním doby činnosti.

Rozvoj koordinačných schopnosti
U detí predškolského veku sú dané predpoklady pre všeobecný rozvoj všetkých koordinačných schopností. Rozvíjame koordináciu tela a končatín, priestorovú orientáciu, ohybnosť, rovnováhu, rytmické schopnosti.

Pohybové schopnosti rozvíjame pomocou prirodzených pohybov, rešpektujeme individuálne zvláštnosti a predpoklady detí, umožňujeme im čo najčastejšie voliť vlastnú intenzitu pohybu, pri ktorej sa optimálne rozvíja úroveň danej pohybovej schopnosti ( Dvořáková, 1989).

Pohybové kompetencie dieťaťa predškolského veku

Telesné a pohybové aktivity sú prostriedkom k získavanie kompetencii:
•v oblasti osvojovania základných pohybových zručností,
•v oblasti posilňovania telesnej zdatnosti
•v oblasti kognitívnej a afektívnej- rozvíjanie psychických, osobnostných a sociálnych stránok osobnosti dieťaťa.

V priebehu predškolskej výchovy a vzdelávania by mali deti získať tieto kompetencie:
1.Pohybové zručnosti:
Lokomóčne zručnosti:
-pohybovať sa rôznymi spôsobmi v priestore všetkými smermi, v smere podľa pokynov,
-pohybovať sa rôznymi druhmi lokomócie medzi prekážkami, cez prekážky,
-poskakovať a skákať rôznymi spôsobmi a v kombinácii,
-skákať do rôznych smerov, preskakovať prekážky, vyskočiť na prekážku a zoskočiť,
-pohybovať sa rôznymi spôsobmi v priestore a s rôznymi polohami, pohybmi častí tela,
-pohybovať sa v dvojiciach, v skupine pri vzájomnej spolupráci,
-podriadiť lokomóciu rytmu a hudbe,
-pohybovať sa v priestore v rôznom prostredí- na snehu, vo vode.
Nelokomóčne zručnosti:
-zaujať rôzne polohy podľa pokynu- poznať názvy častí tela, základných polôh a pohybov,
-pohybovať časťami tela podľa pokynov v rôznych podmienkach s náčiním, na náradí,
-pohybovať sa okolo rôznych osí svojho tela (prevaly, obraty, kotúľ),
-dokázať pohyby častí tela podriadiť hudbe.

Manipulačné zručnosti:
-manipulácia s rôznym náčiním a predmetmi,
-odhadovať pohyb náčinia a prispôsobiť mu vlastný pohyb,
-spolupracovať v skupine pri ovládaní náčinia,
-používať pomôcky k pohybu v rôznom prostredí(plávacie pomôcky, bicykel, trojkolka, boby, sane, lyže, korčule..).

2.Telesná zdatnosť:
-dokázať sa pohybovať po dlhšiu dobu jednoduchými lokomóčnymi pohybmi, zvládať primeranú fyziologickú záťaž,
-dokázať spevniť a uvolniť svoje telo podľa návodu,
-dokázať natiahnuť svoje telo podľa návodu.

3.Kognitívna a afektívna oblasť:
-poznať rôzne časti tela a vedieť ich pomenovať,
-poznať smer vzhľadom k vlastnému telu,
-vedieť o činnosti srdca a o jeho reakcii na telesné zaťaženie, vedieť, že jeho trénovanie pohybom prospieva zdraviu,
-vedieť, že sila svalov umožňuje pohyb,
-vedieť, že telo by malo byť pružné, aby bolo zdravé a pohyblivé,
-poznať používané pojmy spojené s pohybom a športovým prostredím,
-dokázať dodržiavať dohodnuté pravidlá,
-spolupracovať v hre a činnosti,
-rešpektovať ostatných,
-nebáť sa v rôznom prostredí,
-nebáť sa vyjadriť svoj názor,
-mať z pohybu radosť.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Telesná výchova predškolského veku