V predškolskom období má dieťa priaznivé predpoklady na osvojenie si rôznych pohybových a telovýchovných cvičení. Utvárajú sa základy fyzického a psychického zdravia, ako aj telesnej kultúry človeka. V materskej škole možno telesnú výchovu chápať ako harmonizujúcu výchovnú zložku. Pohyb je základným prejavom dieťaťa, pomáha dieťaťu zbaviť sa psychofyzického napätia, utvára stav telesnej a duševnej rovnováhy. Telesná výchova sa zameriava na rozvoj osobnosti ako celku. Utvára predpoklady na väčšiu telesnú a duševnú záťaž, pružnosť a všestranne podporuje zdravie.

Telesná výchova ovplyvňuje okrem telesného vývinu aj psychický, sociálny, morálny a emocionálny vývin dieťaťa.
Ako neoddeliteľná súčasť zdravého spôsobu života podstatne prispieva k regenerácii telesných a psychických síl, pomáha obohacovať život v detskom kolektíve, organizovať ho tak, aby bol pestrejší a aby prinášal deťom radosť. Telesná výchova plní dôležitú zdravotnú funkciu( Guziová, 1999).

Ciele, obsah telesnej výchovy v materskej škole

„Cieľom a poslaním telesnej výchovy v materskej škole v zmysle Programu výchovy a vzdelávania detí v materskej škole je zdravý rast a správny psychomotorický vývin dieťaťa“ (Miňová, 2003, s.5)

Tento cieľ sa plní prostredníctvom čiastkových cieľov, výchovno- vzdelávacích metód, organizačných foriem a didaktických prostriedkov.
Čiastkovými cieľmi telesnej výchovy je dôležité u dieťaťa utvárať stav pohody- psychickej, fyzickej i sociálnej. Rovnako dôležité je zlepšovať celkovú zdatnosť organizmu, posilňovať fyzickú a psychickú odolnosť.
Výchovné faktory telesnej výchovy treba využívať tak, aby sa posilňovali vôľové vlastnosti ako trpezlivosť, vytrvalosť, dôslednosť, presnosť, spoľahlivosť, sebaovládanie a úsilie prekonávať prekážky. Na základe prirodzenej radosti z pohybu má telesná výchova utvárať u detí trvalý pozitívny vzťah k telovýchovným činnostiam a športu.

Telesná výchova má rozvíjať pohybové schopnosti, zručnosti, rozvíjať obratnosť, rýchlosť, pohotovosť a správnu koordináciu pohybov. Má rozvíjať kultivovaný pohybový prejav, pohybovú výkonnosť. V spoločenských aktivitách športového charakteru má dieťa príležitosť na prirodzené porovnávanie sa s výkonmi iných detí, z čoho pramení zdravá rivalita a schopnosť čestného športového zápolenia a túžba po sebazdokonaľovaní.

Obsah telesnej výchovy zahrňuje využívanie prírodných faktorov a hygienické zásady.
Je rozpracovaný v Programe výchovy a vzdelávania detí v materských školách v jednotlivých okruhoch. Sú to: zdravotné cviky, chôdza, beh, skok, lezenie, hádzanie, akrobatické cvičenia, hudobno-pohybová výchova, otužovanie, predplavecká výchova, sánkovanie a lyžovanie.

Zdravotné cviky majú zdravotný účinok. Sú rozdelené do skupín podľa svalových oblastí a to: medzilopatkové svalstvo, prsné svalstvo, krčná časť chrbtice, brušné svalstvo, chodidlá, stehenné svalstvo, svalstvo chrbta a zadnej strany stehien, bedrový kĺb. Zahrňujú precvičenie posturálnych svalov, ktoré sa podieľajú na správnom držaní tela. Patria sem aj dychové a relaxačné cvičenia(Guziová, 1999).
Ich zdravotná úloha spočíva v systematickom pôsobení na svaly, väzivo a kosti.
Vzdelávacou úlohou je získať uvedomelé pohybové schopnosti správneho držania tela . Výchovnou úlohou je viesť deti k trvalému návyku správneho a estetického držania tela.
(Dvořáková, 1989).

Chôdza tvorí základ lokomócie. V predškolskom veku vyžaduje vytrvalú starostlivosť ( Guziová, 1999).
Chôdzu považujeme za základnú pohybovú schopnosť, pri ktorej je zapojená väčšina svalstva tela a kostrové časti tela(Borová, 2000)
Chôdza je prirodzený cyklický pohyb, pri ktorom je zapojená väčšina svalstva tela. Správna chôdza vyplýva z návyku správneho držania tela a je určitým znakom pohybovej vyspelosti dieťaťa. Úlohou nácviku chôdze je naučiť deti chodiť plynule s koordinovanými pohybmi paží a trupu pri správnom držaní tela, so správnym odvíjaním chodidla, so schopnosťou obmieňať chôdzu a prispôsobovať ju podmienkam napr. terénu a orientovať sa pri chôdzi v priestore. Zdravotný význam má dôraz na správne držanie tela pri chôdzi. Vzdelávacou úlohou je zvládnutie pohybového stereotypu s rôznymi obmenami, v rôznych podmienkach, oboznámenie sa s pojmami týkajúcimi sa priestoru a orientácie v ňom(Dvořáková, 1989)

Motorický rozbor chôdze:
Po motorickej stránke je chôdza činnosť dosť zložitá. Trup sa pri chôdzi nesie vzpriamene, hrudník je vyklenutý, brucho vtiahnuté, plecia do šírky a hlava hore. Paže vykonávajú mierny kyvadlový pohyb proti smeru pohybu nôh. Prenášame váhu z nohy na nohu, svalstvo trupu a paží sa napína a vyrovnáva rovnováhu(Miňová, 2003)

Beh je najvýdatnejšou pohybovou činnosťou. Vedie deti k rýchlemu, odvážnemu a technicky správnemu behu v hrách. Je ukazovateľom zdatnosti a motorickej vyspelosti dieťaťa. Beh je koncom predškolského veku pohybovo dobre koordinovaný, plynulý a cieľavedomý(Franková, 2001).
Je prostriedkom rozvoja rýchlosti, vytrvalosti a dynamickej sily. Je najvýdatnejším stimulátorom rozvoja vnútorných orgánov- srdečno-cievneho a dýchacieho systému. Pomocou behu sa zvyšuje zdatnosť organizmu dieťaťa.
Prirodzený spontánny beh je deťom predškolského veku vlastný a v hre sa uplatňuje veľmi často. Zo zdravotného hľadiska je úlohou výcviku behu rozvoj rýchlosti, sily, vytrvalosti a zvyšovanie telesnej zdatnosti. Vzdelávacou úlohou je zlepšenie základnej techniky behu, predĺženie letovej fáze kroku, zvýšenie rovnováhy, estetiky pohybu v obmenách a v rôznych podmienkach. Z výchovného hľadiska rozvíjame vôľové vlastnosti, zdravú súťaživosť, ale aj ohľaduplnosť(Dvořáková, 1989)

Motorický rozbor behu:
Beh je sústava skokov. Pohyby pri behu sú omnoho energickejšie, nápon končí odrazom, po ňom nasleduje let vzduchom a doskok. Pokrčené paže pracujú energicky popri bokoch, koleno švihovej nohy sa dvíha vysoko dopredu. Bežec dopadá na špičku švihovej nohy, ktorá sa postupne s prenášaním váhy na pätu vystiera a znovu sa odvíja na špičku. Pri behu je dôležitá stabilita(Miňová, 2003)

Skok slúži ako prirodzený pohyb pri prekonávaní prekážok, vzdialeností. Posilňuje celé telo, predovšetkým dolné končatiny, svalstvo trupu a pánvy(Franková, 2001).
V telesnej výchove sa stretávame s rôznymi druhmi skokov a výskokov. Skoky delíme na skok do diaľky, do výšky, do hĺbky, prekážkový a dosažný.
Obmeny skokov preto prispievajú k rozvoju koordinačných schopnosti. Úlohou nácviku je naučiť deti správnemu, aktívnemu a pružnému odrazu s prepnutím nôh, pružnému doskoku, koordinácii trupu a paží pri skokoch a spojenie rozbehu s odrazom. Zdravotnou úlohou je spevňovanie svalstva celého tela a formovanie držania tela, rozvoj rýchlosti, sily a obratnosti, celkovej zdatnosti dieťaťa. Vzdelávacou úlohou je zvládnutie nových pohybových stereotypov, oboznámenie sa s potrebnými pojmami. Výchovnou úlohou je pestovanie vôľových vlastností, rozvoj sebadôvery a odvahy pri prekonávaní prekážok(Dvořáková, 1989

Motorický rozbor skoku:
Po motorickej stránke môžeme na každom skoku rozlíšiť tri časti. Je to odraz, let vzduchom a doskok. Koordinačné zvládnutie týchto fáz vyžaduje určitú psychomotorickú úroveň. Skok vyžaduje mohutný odraz, ovládanie ťažiska pri lete vzduchom a pružný a bezpečný doskok. Podmienkou správneho odvinutia, či už ide o odraz oboma alebo jednou nohou, je správne odvinutie z päty na špičku a prudké vystretie dolných končatín.

Lezenie je komplexným pohybom, pri ktorom sú zapojené všetky svalové oblasti. Deti prekonávajú prekážky a zábrany pri lezení. Rozvíjajú obratnosť, odvahu a húževnatosť(Miňová, 2003).
Lezenie vychádza z pôvodných prirodzených pohybov v ontogenetickom vývoji. Úlohou výcviku lezenie je naučiť deti rôznym spôsobom lezenie, zdokonaliť ich techniku a rozvíjať telesné a psychické vlastnosti. Zdravotná úloha spočíva v rozvoji svalstva celého tela, ktoré podmieňuje správne držanie tela a zvyšuje celkovú zdatnosť dieťaťa. Vzdelávacou úlohou je rozvoj koordinácie a získanie správnych pohybových stereotypov, oboznámenie sa s prekážkami a náradím a spôsobom ich prekonávania. Výchovnou úlohou je rozvoj vôľových vlastností, schopnosti prekonať prekážky, kolektívnosť a vzájomná pomoc(Dvořáková, 1989)

Motorický rozbor lezenia:
Po motorickej stránke pri lezení dochádza k striedaniu záťaže a uvoľňovaniu svalov. Pri lezení aktívne pracuje chrbtové svalstvo. Nohy sú mierne pokrčené v kolenách. Skupinu pohybov tvorí plazenie, podliezanie, preliezanie a lezenie(Miňová, 2003).

Hádzanie je pohybovou osobitosťou človeka. Je to typická ľudská pohybová zručnosť.
Hádzanie a chytanie sú najdôležitejšie pohybové schopnosti. Manipulácia s loptou rozvíja jemnú motoriku, zručnosť a celkovú obratnosť, spojenú predovšetkým s priestorovou orientáciou, odhadom vzdialenosti a pohybu predmetu. Úlohou nácviku je naučiť deti základom zručného ovládania lopty, správne hádzať horným oblúkom, chytať loptu a odrážať ho od zeme(Dvořáková, 1989).
V telesnej výchove sa hádzanie uplatňuje v atletike ako športová disciplína a tvorí pohybový základ pre mnohé loptové hry. Výcvik v hádzaní je dôležitou úlohou telesnej výchovy.

Motorický rozbor hádzania a chytania:
Pri hádzaní samotný pohyb vychádza z celého tela, je potrebné zaujať na hod správne postavenie. Pohyb začíname náponom zadnej stojnej nohy, vytočením bokov a pliec do smeru hodu, pričom sa paža mierne oneskoruje za pohybom trupu a v konečnej fáze dokončí pohyb prudkým mrštením.
Po motorickej stránke chytania je dôležitým pohybovým návykom správne uchopenie lopty a reakcia na letiacu loptu. Chytiť letiacu loptu si vyžaduje spoluprácu zrakového a pohybového analyzátora, správny odhad, rýchly postreh, pohotová reakcia a dokonalé ovládanie svalstva ruky(Miňová, 2003).
Akrobatické cvičenia tvoria základ všetkých neskorších pohybových zručností. Úlohou akrobatických cvičení je rozvíjať koordinačné schopnosti, predovšetkým rovnováhu, priestorovú orientáciu a ohybnosť. Zdravotnou úlohou je rozvoj svalového systému celého tela, nervovo-svalovej koordinácie a rozvoj citlivosti rovnovážneho ústroja. Vzdelávacou úlohou je vytvorenie správnych návykov v rade pohybových schopností, rozvíjanie sily, obratnosti , oboznámenie sa s pojmami, ktoré sa týkajú polohy tela, názvy cvikov a náradia.