„Psychológia má dlhú minulosť, ale krátke dejiny“, napísal H. Ebbinghaus. Najstaršie a najpoužívanejšie vymedzenie psychológie znie: psychológia je veda o duši, pričom samotný pojem „psychológia“ je umelo vytvorené slovo, ktoré sa skladá z dvoch gréckych slov: psyché (znamená duša) a logos (znamená slovo, reč aj veda). Starovekí filozofi však termín psychológia nepoužívali. Už v predhistorickej dobe človek postrehol, že život súvisí s dýchaním – koniec dýchania bol neklamným znakom smrti. V mnohých jazykoch psyché – duša pôvodne znamená dych.

Prvé ucelené dielo o duši (grécky ,,Peri psychés“, po slov. ,,O duši“) napísal Platónov žiak Aristoteles (384-322 p.Kr.). Jeho názory na dušu sú pokračovaním výkladu kozmológie a tvoria časť filozofie prírody, hlavne však živých telies vôbec. Podľa Aristotela má každé živé teleso hmotu (matériu), to znamená telo a formu, to znamená dušu. Spomedzi živých telies uvádza rastliny. Tie majú dušu rastlinnú, ktorej pripisuje funkciu vyživovania a plodenia. Potom sú živočíchy, ktoré majú dušu cítiacu. Jej funkciou je vnímanie a cítenie (živočíšna duša). Napokon je duša živých cítiacich a rozumných ľudí – ľudská duša.
V novoveku objavil reflexnú povahu správania Descartes. Francúzski materialisti svojimi názormi podporovali tézu o materiálnej povahe psychiky a o jej podmienenosti sociálnym prostredím. V polovici 19. storočia sa začal v psychológii používať experiment a vtedy sa vyčlenila ako samostatná oblasť poznania. V 20. storočí sa psychológia rozčlenila na viacero prúdov - behaviorizmus, freudizmus a ďalšie. Psychológia je veľmi diferencovaná a okrem všeobecnej psychológie, ktorá skúma podstatu psychickej činnosti a jej zákony, zahrňuje detskú psychológiu, pedagogickú psychológiu, psychológiu práce, inžiniersku a iné odvetvia psychológie.

DOSPIEVANIE A JEHO PROBLÉMY
Je nevyhnutné, aby človek po narodení bol pod opaterou rodičov alebo vychovávateľov. Tak prekonáva vek novorodenecký, dojčenský, predškolský, školský a obdobie dospievania. Vlastný život sa mu nezačína po dosiahnutí dospelosti, no je to hranica, od ktorej za seba plne zodpovedá ako člen spoločnosti so všetkými prejavmi svojej osobnosti v kladnom alebo negatívnom smere. Potom nasleduje obdobie prechodu do staroby (zvané aj klimaktérium), ktoré sa prejavuje ako strata sexuálnej aktivity.

Rodičovská výchova začína skôr ako si mnohý vôbec dokážeme uvedomiť, ale čo nám práve môže napomôcť pochopiť a usmerniť psychológia neznalosť jej aplikácie nás môže viesť k nepredvídateľným výsledkom vo výchove. Dieťa sa vychováva od svojho počatia.
Počas prvých dvoch rokov je neurologický, a tým aj intelektuálny a motorický vývin veľmi veľký až je skoro hodinovo od seba vzdialený viditeľný. Mozoček zohráva dôležitú úlohu v špecializovanejších funkciách intelektu ako učenie, pamäť, myslenie a reč. V porovnaní s ďalšími etapami rast mozgu v prvých mesiacoch života rýchlejší ako v ktoromkoľvek inom období.
Vývoj mozgu počas prvých mesiacov:

Obdobie dospievania je jedno z najdôležitejších. Rozdeľujeme ho na:
a) predpuberta (od 9. do 12. roka, podľa niektorých autorov a v závislosti od rasových a geografických faktorov až do 14. roka) ;
b) puberta (od 12. do 15, roka, podľa iných od 13. až do 16. roka) ;
c) adolescencia (od 19. až do 20. roka).
Predpubertálne obdobie

Predpuberta je prípravná fáza na zmeny, ktoré každý človek v puberte prekonáva. Deti nápadne rastú do dĺžky (mimoriadne prudko rastú najmä dlhé kosti) a prejavujú sa aj iné telesné vývinové zmeny. Rastové a duševné zmeny sa navonok manifestujú duševným nepokojom. Deti sa naháňajú, šplhajú po stromoch, pokrikujú na seba, sú hlučné, potrebujú sa zbaviť prebytočnej energie. Z túžby po dobrodružstvách sa často dopúšťajú aj rozličných nerozvážností. O následkoch svojich činov neuvažujú. Chlapci sa medzi sebou radi vychvaľujú, "vyťahujú". Najmä pred dievčatami sa chcú ukázať ako odvážni hrdinovia, alebo ich podceňujú a ponižujú. Dievčatá si už všímajú chlapcov, ale často reagujú len tajomným chichotom alebo výrazne manifestovaným nepriateľstvom. V tomto období deti už začnú obracať pozornosť na seba, uvedomovať si samy seba, pritom strácajú postupne svoju istotu, stávajú sa plachými a bojazlivými.

V predpubertálnom období už vo zvýšenej miere potrebujú citové porozumenie, duševnú oporu, bytosť, ktorej môžu plne dôverovať. Keď rodič nesplní ich očakávanie, začínajú sa od neho odpútavať, autorita dospelých slabne, predovšetkým autorita vlastných rodičov, čo im podľa ich názoru "nerozumejú" a v emocionálnej oblasti ich neuspokojujú. Rodičia by v tomto období mali pochopiť, že rast sebavedomia ich detí je prirodzený a takisto ich túžba po samostatnosti.
Kamarátstvo má pre dieťa veľkú hodnotu. Opiera sa o úsilie o spoločné záujmy, o spoločnú túžbu po dobrodružstvách, o úsilie rozlúštiť lákavé tajomstvá života a o lásku k tým istým hrám, koníčkom (zberateľstvo) a podujatiam. Pred priateľmi sa deti vyjadrujú otvorene, vyslovujú smelo svoje názory, svoje city a domnienky. Ako najvyššia hodnota priateľstva vystupuje vernosť, prejavujúca sa v solidarite, čo sa niekedy prejaví aj krytím vinníka ("Kamarát kamaráta nezradí!"). V predpuberte sa deti už necítia deťmi, preto odmietajú slepú poslušnosť a prejavujú nespokojnosť, keď s nimi zaobchádzajú tak ako predtým.

Ich sebavedomie vzrastá, objavili samy seba, uvedomili sa ako samostatné osobnosti, neprijímajú veci ako dané, chcú uplatniť vlastnú vôľu a podľa nej sa riadiť. Posudzujú rodičov i učiteľov, kritizujú ich konanie a správanie. Odmietajú napríklad chodiť s nimi na prechádzku, nechcú, aby ich rodičia odprevádzali na vlak alebo k autobusu pri školskom výlete, alebo keď idú na spoločnú rekreáciu. Keď rodičia tieto zmeny predpubertálneho vývinu svojho dieťa neregistrujú, neberú na vedomie a vynucujú si poslušnosť dieťaťa tvrdou rukou, vznikajú konflikty. Každý zákaz pôsobí ako zábrana, ale súčasne dieťa provokuje a podnecuje k vzdorovitosti.
Obdobie predpuberty je vlastne začiatok uvoľňovania z rodinných väzieb, príprava na postupné osamostatnenie dieťaťa. Rodičia by v tomto období nemali používať holé rozkazy: "Chod do obchodu!", "Poumývaj riad!". Dieťa skôr poslúchne, keď matka namiesto rozkazu navrhuje dieťaťu, čo by malo alebo mohlo urobiť, aby potom to, čo urobí, pokladalo za vlastné rozhodnutie, alebo bolo s rozhodnutím rodičov stotožnené (napr. "Prosím ťa, nezabehla by si mi do obchodu?"). V tomto období je dieťa veľmi citlivé na ponižovanie, pokorovanie, ironizovanie alebo zosmiešňovanie. Je emocionálne ľahko zraniteľné, lebo jeho sebavedomie sa vyvíja a upevňuje. Vecný, pokojný, priateľský rozhovor, ktorým dávame dieťaťu najavo svoju dôveru a ktorým prejavujeme vážnosť voči jeho osobe, býva zárukou dobrých výsledkov. Dieťa musí cítiť, že má v nás takého ochrancu, ktorému môže zveriť aj svoje tajomstvo.

V predpuberte sa často menia nálady dieťaťa, dieťa sa viac sústreďuje na vlastné zážitky, záľuby a jeho záujmy sa už začínajú diferencovať. Niekedy prejavuje nezdravé sebavedomie, samoľúbosť alebo domýšľavosť, úsilie za každú cenu upútať na seba pozornosť (fintenie sa, výstredné obliekanie, predčasné fajčenie). Aj správanie sa často mení, emocionálna stránka sa dostáva do popredia (ľahká urážlivosť, rozpaky, neisto ta, pri trestoch, eventuálne grimasovanie alebo šaškovanie). Všetky tieto zmeny si vyžadujú veľmi citlivý prístup zo strany rodičov, vychovávateľov a učiteľov, ohľaduplnosť, taktnosť a porozumenie.
Pretože dieťa sa v tejto fáze vývinu vzpiera proti autorite, rodičia by mali zmeniť svoj doterajší imperatívny vzťah k nemu a stať sa jeho priateľmi. Priateľský pomer otupuje u dieťaťa vzdor, oslabuje konfliktné konanie, a rodičovská autorita pritom neutrpí. Priateľstvo a porozumenie zo strany rodičov nie sú slabosť, ako by mohol niekto namietať. Dieťa musí vždy vo svojich rodičoch vidieť autoritu. Rodičovské odôvodnené "nie" má byť pre dieťa rozhodujúce.
A tu by sme mohli začať hovoriť o výchove alebo o umení výchovy

Puberta
- trvá od 12 – 17 roku
- fyziologické pohlavné dozretie - druhé obdobie vzdoru – kríza autority rodičov
- spoločenské dospievanie – dôležitý je vplyv vrstovníckych skupín. Vrstovníci sa stávajú referenčným modelom aj vo vzťahu k vlastnej pozícii v rodine. Postavenie ktoré, získa v skupine má veľký význam v procese nadobúdania vlastnej identity. Častokrát sú dôležitejšie názory skupiny než názory rodiny. Normy správania sú stanovené vrstovníkmi, pravidlá skupiny sú rozhodujúce.

Charakteristické pre obdobie puberty je:
- rozumový vývin – prichádza veľká zmena – začína abstraktné myslenie
- emocionálne dospievanie – je veľmi úzko spojené so spoločenským dospievaním, obsah citov sa obohacuje a vzrastá. Človek si začína utvárať vlastný názor na umenie, umelecké hodnoty....
- úspešne sa tlmia tiež detské prejavy citov
- posilňuje sa potreba zaradenia do sociálnej skupiny

Adolescencia
- trvá 18 – 21 rokov
- ukončenie pohlavného dospievania
- toto obdobie končí emocionálnou a ekonomickou nezávislosťou od rodičov
- končí aj telesný a pohybový vývin
- ukončenie, ustaľovanie a dozrievanie poznávacích procesov
- proces harmonizácie, vyrovnávanie vzťahu k dospelým. Stáva sa tolerantnejší k chybám dospelých
- priateľské vzťahy sú oveľa vyrovnanejšie, je veľa starých priateľov. Ľúbostné vzťahy sú trvácnejšie a majú inú kvalitu. Vytvára sa aj hierarchia hodnôt.
Dospelý vek obvykle delia autori takto:
Obdobie mladého muža a mladej ženy - od 20 do 30 rokov
Fáza zrelého muža a zrelej ženy, ktorej trvanie sa líši podľa pohlavia. Vyznačuje sa pomalým miznutím plodnosti (u žien medzi 45, až 55. rokom, u mužov sú individuálne rozdiely väčšie - medzi 55. až 65. rokom).
Obdobie prechodu do staroby a starecký vek prežívajú niektorí veľmi intenzívne, rozličným spôsobom sa bránia proti starnutiu, mnohí to redukujú iba na úsilie udržať si sexuálnu aktivitu a vonkajšie príznaky mladosti.
Súčasný spôsob života vedie k tomu, že sa dospievanie značne urýchľuje a nástup staroby odďaľuje. Pomerne markantný býva rozdiel medzi kalendárnym a biologickým vekom.

Záver:
Duševný vývin je proces, ktorý sa odohráva v čase a navodzuje zmeny. Proces, ktorý plynie je v ustavičnom pohybe. V dôsledku vývinu sa postupne pretvarujú psychické zážitky a správanie človeka. Jednotlivé obdobia sa vyznačujú rozdielnym spôsobom správania. Preto hlavne duševný vývin v značnej miere ovplyvňuje našu schopnosť začlenenia sa do spoločnosti: jej výber, schopnosť sa prispôsobiť, nenechať so sebou manipulovať...