Pravidlá komunikácie v triede
Keď pozorujeme komunikáciuv triede, zistíme, že prebieha v podstate ako sled striedajúcich sa prejavov učiteľa a žiakov. Priebeh komunikácie nie je chaotický (náhodný, ľubovoľný), ale pomerne prístne organizovaný, čiže sa uskutočňuje na základe pravidiel. Pravidlá komunikácie v triede patria z časti medzi kodifikované a z časti medzi konvenčné druhy pravidiel. Základný charakter týchto pravidiel spočíva v dvoch rovinách:
- Organizácia práce vtriede – činnosť treba usmerňovať, žiakov je nutné regulovať. Je nevyhnutná deľba práce, koordinácia a kooperácia. Je preto v záujme učiteľa, aby existoval určitý poriadok zabezpečujúci sled činností a ich hladký priebeh. Žiaci musia vedieť, čo majú robiť (rozprávať, písať), kedy to majú robiť a ako bude ich činnosť hodnotená. Ak žiak nepozná pravidlá kontaktu, cíti sa zmetený.
- Dominantné postavenie učiteľa – keď je v skupine viac ľudí, musí byť určený jeden človek, ktorý komunikáciu vedie. Ten má väčšie právomoci ako ostatní komunikujúci. Príkladom je televízna debata. V nej má moderátor viac právomocí ako ostatní, udeľuje a odoberá slovo, hodnotí priebeh debaty a uzatvára ju. Podobne je to aj vtriede, kde je týmto „moderátorom“ učiteľ.
Dominantné postavenie učiteľa je založené na tom, že učiteľ je voči žiakovi: ► funkčne nadriadený (škola mu zverila úlohu vychovávateľa a vzdelávateľa, je za to právne zodpovedný) ► spoločensky nadriadený (je starší) ► skúsenostne bohatší (vie viacej o svete) ► odborne kvalifikovaný (je školený profesionál)
Dominancia sa premieta tiež do vzájomnej komunikácie učiteľa a žiaka,kde našla zosobnenie v komunikačných pravidlách, v ktorých má viac právomocí učiteľ. Ak o túto právomoc pedagóg príde, komunikácia zlyháva, zlyháva tiež učenie žiakov.
Učitelia sa líšia v tom, ako chápu svoju dominanciu, vlastnenie moci. Na jednej strane sú učitelia direktívni, presadzujú úplnú vládu nad komunikáciou, na druhej strane sú učitelia demokratickí (tolerantní), ktorí pripúšťajú prenos určitých právomocí na žiaka.
Direktívne komunikačné pravidlá
Pri autokratickom vyučovaní, ktoré sa vyznačuje vysokou mierou direktívneho postavenia učiteľa, platia nasledujúce komunikačné pravidlá, ktoré z hľadiska rozdelenia právomoci v komunikácii môžeme rozlišovať na špecifické pravidlá pre učiteľa a špecifické pravidlá prežiaka.
Direktívne vyučovanie
Komunikačné pravidlá pre učitela.
Pravidlo - Spôsob uplatnenia pravidla: Učiteľ ma právo:
- kedykoľvek si vziať slovo. Učiteľ začína komunikačný akt, môže prerušiť reč žiaka.
- hovoriť s kýmchce. Sám si vyberá partnera - konkrétneho žiaka, skupinu žiakov, alebo triedu ako celok.
- zvolí tému rozhovoru. Aj keď je učivo dané osnovami, konkrétnu tému komunikácie volí učiteľ podľa svojích zámerov.
- rozhodovať o dĺžke hovoru. Dĺžka hovoru učiteľa nieje obmedzená iným komunikujúcim (dokonca niekedy ani zvonením).
- hovoriť v ktorejkoľvek časti učebne. Učiteľ môže hovoriť z katedry, v uličke alebo z iného miesta.
- hovoriť v akejkoľvek polohe. Učiteľ môže hovoriť postojačky, v sede alebo pri chôdzi. Pravidlá sa týkajú dvoch druhov komunikácie.
Prvé štyri pravidlá sa premietajú do oblasti verbálnej komunikácie, ďalšie dve do oblasti nonvebálnej komunikácie.
Komunikačné pravidlá žiaka
Žiak môže hovoriť:
- len keď dostane slovo. Slovo mu udeľuje učiteľ. Žiak nesmie hovoriť bez dovolenia ani vtedy, keď nehovorí nikto.
- iba s tým, s kým mu je určené. Hovorí k tomu, kto mu položil otázku alebo iný pokyn k odpovedi. Býva to spravidla učiteľ.
- iba o tom, čo má určené. Téma rozhovoru je daná otázkou.
- iba tak dlho, ako je mu dovolené. Učiteľ môže jeho rozhovor prerušiť alebo naopak prikázať, aby pokračoval.
- iba na mieste, ktoré má určené. Hovorí v lavici, ak dostane pokyn, hovorí pri tabuli.
- iba postojačky. Komunikácia sa obyčajne začína tak, že učiteľ položí žiakovi otázku alebo dá iný pokyn k odpovedi.
