Tým je určené, komu má žiak odpovedať (pravidlo 2), o čom má hovoriť (pravidlo 3), dĺžka rozhovoru (pravidlo 4) je daná otázkou alebo iným pokynom, ktorý sa vzťahuje na vymedzený obsah, alebo tým, že učiteľ môže kedykoľvek žiakovi vziať slovo. Pravidlo 5 zamedzuje voľnému pohybu žiakov po triede. Pravidlo 6 diferencuje hovoriaceho žiaka od spolužiakov.

Tieto pravidlá žiaka silno obmedzujú, znižujú jeho aktivitu a samostatnosť. Žiak je v roli čakateľa: čaká na pokyn k rozhovoru, je mu určené dokedy môže hovoriť atď. Toto síce vedie ku kľudu a disciplinovanosti v triede, ale žiak je veľmi obmedzovaný, čo vedie k jeho pasivite.

Pravidlá, ktoré sa uplatňujú pri komunikácii učiteľa a žiakov v triede, zaraďujeme z časti medzi kodifikované druhy pravidiel, z časti sa jedná o pravidlá konvenčné. Kodifikovaná časť je zakotvená v dokumente nazvanom vnútorný poriadok školy.

Učiteľ a žiaci tvoria dve odlišné skupiny, medzi ktorými prebieha tichý boj o moc. Žiaci pre seba usilujú o získanie časti právomocí cez najrôznejšie manévre. Využívajú široký repertoár stratégií, ktorými sa snažia získať výhodu pre seba, usilujú o narušenie vyučovania, snažia sa vyviesť učiteľa z miery,„ukradnúť“ z učiteľovho času trochu pre seba. Medzi tieto stratégie patria: ► vyrušovanie ► našepkávanie ► nevenovanie pozornosti ►neplnenie úloh a príkazov ► predlžovanie času pri plnení úloh ► kladenie sabotujúcich otázok učiteľovi (otázky, o ktorých žiaci predpokladajú, že na ne učiteľ nevie odpoveď).

Boj o moc medzi učiteľom a žiakmi má podobu vzájomného merania síl. Učiteľ si v novej triede zhodnotí žiakov a podľa toho nastaví prístnosť pravidiel. Podobne pracuje aj druhá strana. Keď triedu začne učiť nový učiteľ, žiaci skúšajú svoje možnosti.

Demokratické komunkačné pravidlá

Pod pojmom demokratické komunikačné pravidlá rozumieme pravidlá, ktoré síce zachovávajú dominanciu učiteľa, ale sú voči žiakom viac tolerantné. V triede vládne iná atmosféra ako pri direktívnych pravidlách. Použitie týchto pravidiel však vyžaduje iné vlastnosti učiteľa ako u direktívnych pravidiel – viac dôvery vo svojích schopnostiach riadiť triedu aj za týchto podmienok a viac dôvery v to, že žiaci sú schopní na seba prevziať časť zodpovednosti za vlastné učenie.

Niektoré demokratické pravidlá komunikácie:

• žiak môže odpovedať tiež po sediačky, nemusí vstávať
• učiteľ necháva žiakovi dosť času na odpoveď
• žiak môže odbočiť od témy za predpokladu, že je jeho príspevok hodnotný
• žiak môže určiť, kto má odpovedať (napríklad chlapec vyvolá dievča a naopak)
• žiak môže „odložiť“ svoju odpoveď s tým, že na budúcu hodinu si pripraví niečo naviac
• žiak môže klásť učiteľovi a triede otázky (to vyžaduje výcvik tvorenia otázok)
• žiak sa môže obrátiť o pomoc pri riešení problému na učiteľa a spolužiakov (žiadosť o pomoc nie je chápaná ako prejav slabosti žiaka)
• žiak môže samostatne viesť úsek komunikácie, stať sa moderátorom triedy
• žiaci si môžu zvoliť tému učiva a to na základe dohody s učiteľom, alebo diskusie s ním.

Mohli sme získať dojem, že nielen pravidlá, ale aj učiteľov môžeme kategorizovať na prevažne direktívních a prevažne demokratickích. Nie jeto však pravda. Učiteľ môže tieto dva typy pravidiel voliť pružne podľa konkrétnej triedy. V triede, s ktorou má organizačné problémy, bude presadzovať direktívne pravidlá a v disciplinovanej triede demokratické pravidlá.

Kedy učiteľ stanovuje komunikačné pravidlá? Aj keď učiteľ môže stanoviť komunikačné pravidlá kedykoľvek behom školského roku, kľúčovú úlohu má iniciačné obdobie, ktoré predstavuje začiatok školského roku – väčšinou prví až tretí deň vyučovania. V tejto dobe učiteľ určí väčšinu komunikačných pravidiel. Vysvetlí čo smú a nesmú žiaci robiť. Iniciačné obdobie je dôležité u žiakov, ktorí nastupujú do 1. triedy ZŠ alebo prišli z iného typu školy.

Spôsob zavedenia pravidiel. Učiteľ môže zaviesť pravidlá tak, že im venuje časť jednej vyučovacej hodiny, alebo prvé minúty niekoľkých hodín. Učiteľ má k dispozícií tri základné spôsoby zavedenia komunikačných pravidiel:

1. Pravidlo uvedie bez vysvetlenia alebo zdôvodnenia. Je to vlastne nariadenie, ktoré žiaci musia bez pochopenia akceptovať.
2. Pravidlo uvedie s vysvetlením alebo zdôvodnením. Predpokladá sa, že potom žiaci tieto pravidlá používajú uvedomele, pretože chápu ich zmysel.
3. Pravidlo vznikne dohodou medzi učiteľom a žiakmi. Je výsledkom spoločnej diskusie. Učiteľ ukazuje žiakom, že ich považuje za partnerov a váži si ich. Tento spôsob budú pravdepodobne voliť učitelia, ktorí preferujú humanisticky orientovanú koncepciu vyučovania.

Komunikačné pravidlá, ktoré boli zavedené do vyučovania, je potrebné upevňovať. Žiaci si na ne musia zvyknúť.