UČITEĽ A ŽIACI V KOMUNIKÁCII
Táto kniha je určená študentom pedagogických fakúlt. Prináša základné poznatky o teórii komunikácie v škole a otvára študentom cestu k jej pochopeniu a zvládnutiu. Pojem komunikácia je typycká svojou mnohoznačnosťou. Táto práca sa sústreďuje takmer výlučne na „didaktický“ aspekt komunikácie a na komunikáciu učiteľa a žiakov v triede. Nevenuje sa komunikácii mimo triedu a mimo školu. Pri príprave publikácie sa autor priklonil k spôsobu písania,ktorý vyplýva z jehopredstavy akým sa študent z textu učí. Publikáciaje obohatená o mnohopríkladov z praxe, nájdeme v nej veľaúloh avýskumov s výsledkami, kotréobjasnia čitateľovi skúmanúrealitu, aletiež prezradí ako sa výskumrobí.
PRAVIDLÁ KOMUNIKÁCIE
UČITEĽ – ŽIACI
Kľúčovým pojmom tejto časti bude komunikačné pravidlo. V základnom význame chápeme pojem pravidlo ako predpis alebo normu pre konkrétnu činnosť. V technickej oblasti určuje norma alebo predpis postup výroby, spôsob používania produktu alebo jeho parametre. V spoločenskej oblasti pravidlo vymedzuje aké druhy činnosti (chovanie) sú žiadúce, primerané, resp. nežiadúce, neprimerané. Norma predstavuje sociálne očakávanie, predpisuje chovanie vyžadované spoločnosťou. Pravidlo teda funguje ako regulátor činnosti človeka či skupiny ľudí.
Komunikačné pravidlá sú osobitým druhom sociálnych pravidiel. Najvšeobecnejšie sú bázové komunikačné pravidlá, ktoré platia pre veľkú časť dialógu v komunikácii medzi ľuďmi.
Bázové komunikačné pravidlá
Znenie pravidla - Zdôvodnenie použitia
1. Nie je dovolené skákať do reči. Sústavné prerušovanie hovoru partnera vedie k rozbitiu komunikácie. V komunikácii sa používa široká škála nonverbálnych signálov, ktorými poslucháč dáva najavo, že chce hovoriť – zrakový kontakt, predklonenie sa, zdvihnutie ruky a pod.
2. Nie je prípustný paralélny hovor dvoch ľudí (v jednej chvíli môže hovoriť iba jedna osoba). Pri paralélnom hovore dvoch ľudí je znížená alebo znemožnená percepcia (vnímanie) informácií.
3. Partneri sa musia v roli hovoriaceho a posluchajúceho pravidelne striedať. Toto pravidlo vyplýva z predchádzajúceho. Keď hovorí jeden partner, druhý počúva. Potom si úlohy vymenia.
4. Nie sú prípustné časté a dlhé pauzy. Tieto pauzy narušujú informačný tok. Ticho v prítomnosti dvoch partnerov sa považuje vo väčšine situácií za spoločensky nevhodné.
5. Poslúchajúci dáva najavo, že venuje hovoriacemu pozornosť. Nezáujem jedného z partnerov môže viesť k ukončeniu komunikácie.
V rozličných sférach spoločnosti platia špecifické komunikačné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na konkrétne, viac či menej presne ohraničené situácie. Delíme ich na kodifikované a konvenčné.
Kodifikované komunikačné pravidlá: sú vytvorené spoločenskou inštitúciou, sú obyčajne zverejnené – definované ústne alebo zachytené v istom dokumente. Príkladom je pozdrav, oslovovanie dôstojníkov a vojakov v armáde, kde sa riadia pevne stanovenými predpismi.
Konvenčné komunikačné pravidlá: uplatňujú sa napr. pri oslovovaní rodinných príslušníkov (pravidlá pre tykanie a vykanie), pri pozdravoch, zoznamovaní sa a pod. Aj bázové komunikačné pravidlá patriamedzi konvenčné.
ÚLOHA: ■ Určite, či sa v nasledujúcich situáciách používajú konvenčné alebo kodifikované komunikačné pravidlá:
- pozdrav pri vstupe do kupé vlaku (konvenčné)
- svadobný prípitok (konvenčné)
- oslovenie vodiča policajtom (kodifikované)
- ukončenie úradného listu (kodifikované)
- začiatok a koniec komunikácie bezdrôtovou vysielačkou (kodifikované)
