Subkultúrna existencia mládeže - graffiti Termín graffiti pochádza z gréckeho slova graphein, čo znamená písať a je to plurál talianskeho slova graffito znamenajúceho škrabať. Rôzne príklady graffiti boli nachádzané na stenách jaskýň prehistorického človeka, pozostatkoch antických miest či u amerických indiánov. Sociálna situácia veľkomiest v USA, neskoré 60. roky 20. storočia, podzemné dráhy a ulice predmestí tvorili ideálne podmienky pre vznik novej formy expresie. Zo začiatku to boli osobné značky, tagy, no čoskoro sa vyvinuli do zložitejších farebných výtvorov.

Technika sa časom zdokonaľovala a diela najslávnejších ako M. Basquiata a K. Haringa sa v 80. rokoch dostali až do galérii a pričinili sa o zmenu statusu z prostého pouličného umenia na tzv. vyššie umenie. Táto činnosť sa veľmi rýchlo rozširovala medzi mladými a neskôr celé toto hnutie dostalo označenie hip-hop graffiti, resp. stalo sa prejavom hip-hop kultúry 70-tych rokov. Hnutie hip-hop zahrňovalo okrem iného rapovú hudbu, DJ-ing, break dance a graffiti, to všetko ako spôsob expresie chudobnej, mestskej mládeže na predmestiach Brooklynu a Harlemu v 60 - 70-tych rokoch. Vo svojich počiatkoch malo charakter provokácie, bola to skôr forma revolúcie.

Múr na verejnom mieste sa stal alternatívnym nosičom informácií. Graffiti vzniklo v černošských getách v New Yorku začiatkom 70-tych rokov, odtiaľ sa postupne rozšírilo do celých USA, cez oceán do Európy, kde prestalo byť doménou najnižších vrstiev spoločnosti a po roku 1989 začalo prenikať aj do Východnej Európy. Subkultúra graffiti sa na Slovensku začala vytvárať po roku 1989 a jej rozvoj odvtedy neustále graduje. Nie je tak komplexne prepojené s ostatnými časťami hip-hopu ako na západe. Hip-hop funguje vo väčších mestách, v menších mestách je graffiti často naviazané na skupiny skateboardistov, subkultúru hardcore a celé undergroundové prostredie, ktoré sa tu zlieva do jednej väčšej skupiny. Vo všeobecnosti sa jedná o oddelené akcie malých skupiniek alebo jednotlivcov.

Najtypickejší prvok oblečenia writera je sneakers. Sú to staré modely botasiek z obdobia 70-tych rokov s plochou, hrubou podrážkou, širokými šnúrkami (fatlaces) a veľmi jednoduchým designom. Ďalší odev, ktorý dnes okrem writerov nosí málokto, je tepláková bunda so zipsom, vyrobená z lesklého, elastického materiálu. Toto oblečenie, ktoré writeri označujú ako oldschoolové (stará škola) má symbolizovať módu z obdobia vzniku grafity, úctu a rešpekt starým kráľom New Yorku, vďaka ktorým grafity existuje, i tým, čo prišli po nich.

Nohavice sú široké, voľné, o pár čísel väčšie, často menčestráky s množstvom veľkých vreciek potrebných na spreje, trysky, fiksy a ďalšie nástroje, pomocou ktorých je writer schopný zanechať svoje meno v rôznych podobách na rôznych povrchoch a ktoré sa musia dať v každej situácii rýchlo vytiahnuť, nenápadne použiť a opäť schovať. V lete sa nosia krátke nohavice dlhé pod kolená. Zvyk nosiť odev o pár čísel väčší je charakteristický pre celú hip-hopovú subkultúru. Možno to považovať za prejav pocitu slobody, či voľnosti, ale ide tu aj o snahu vyzerať silný a veľký (nie len fyzicky). Zdôrazňuje to túžbu byť rešpektovaný ostatnými členmi subkultúry a možno aj členmi spoločnosti. Obľúbeným oblečením je aj mikina s kapucňou. Kapucňa alebo kukla sa často používa počas nelegálnej činnosti na zakrytie tváre naznačujúce skrytie bežnej sociálnej identity, ktorá je nahradená identitou tagu.

Zakrývanie tváre má aj praktické dôvody, sťažuje identifikáciu páchateľa. Ďalší charakteristický prvok, ktorého význam je iba praktický, je batoh alebo kapsa cez plece na prenášanie sprejov. Dôležitý je tiež diskman, alebo MP3 prehrávač a hudba pomáhajúca vytvoriť pohodu a zabudnúť na realitu. Jedná sa viac-menej o nekomerčnú hudbu, najčastejšie rap. Pri akciách býva výzor writera ladený v tmavších farbách, nenápadný a pohodlný. Toto je dôležité najmä pri maľovaní vlakov ale aj pri iných ilegálnych aktivitách, kde je často nutné skrývať sa v tieňoch, rýchlo nehlučne a nenápadne sa presúvať, prípadne utiecť. Spreje a rôzne iné pomôcky sú finančne nákladnou záležitosťou. Záleží od veku writera kde na ne zoženie peniaze. Writeri si ich buď kupujú z vreckového, sami si na ne zarobia alebo ich ukradnú v obchode. Maľby, ktoré sa označujú ako graffiti, vždy vychádzajú z písmen writerovej prezývky (tagu).

Samotné graffiti označuje výtvor (piece), komunikát a jeho tvorcovia sú pisatelia (writers). V našich podmienkach sa používa často pomenovanie grafiťák alebo sprejer. Moderné graffiti je stále o slovách a o písaní slov, preto sa volajú writeri. V graffiti nie je podstatná farebnosť, ale krása tvarov, kompozičná vyváženosť, skôr jednoduchosť ako zbytočná komplikovanosť, zdrvujúca priama dynamika a svojský originálny štýl. Writeri vytvárajú svoj vlastný vizuálny slang. Používajú nové formy a štýly písma, od starých gotických, bublinových až po komplikovaný divoký štýl (wild style). K pôvodnému umeniu písmen pripojili niektorí writeri figuratívnu kresbu (character). Cieľom je nájsť originálny spôsob stvárnenia písmen, dokonalý podpis v nespočetných obmenách. Pieces zdôrazňujú umeleckú vyspelosť writera, je to spôsob sebarealizácie. Sleng writerov obsahuje výrazy priamo spojené s maľovaním graffiti, vychádzajú z angličtiny, často poslovenčené, sú špecifické len pre túto subkultúru a rozumejú im iba jej členovia.

Napríklad: battle/style war - vojna na stene, medzi crews často dochádza k sporom, väčšinou sa riešia nenásilne, t.j. kto nastrieka lepší alebo viac piece, vyhráva king/kráľ – najlepší writer v meste bomber - writer, ktorý strieka často, hlavne ilegál styler – writer, ktorý má vlastný štýl toy – začiatočník gallery/hall of fame – miesto, kde striekajú len najlepší writeri legál – miesto, kde je grafity povolené legálne hc/hardcore/ilegál – grafity urobené na ilegálnom mieste jam – stretnutie writerov, kde naraz maľuje viac ľudí zóna – oblasť, kde sa dá vidieť graffity new school - nová škola, označuje writerov, ktorí teraz diktujú štýly a smer oldschool - stará škola, označuje ľudí, ktorí všetko začínali kill - striekať v obrovskom množstve can/dóza/plechovka/plechovica – sprej množstve cap – tryska na sprej fat cap – tryska so širokou stopou piece book/blackbook - kniha, kde si writer kreslí všetky nápady vandal squad - policajná jednotka určená na boj proti graffiti.

Medzi maľby graffiti patria: pieces - veľké, viacfarebné maľby najmä na legálnych miestach piece – jedna maľba graffiti chrómy a bombingy - dvojfarebné, rýchlo nastriekané maľby v uliciach tagy - podpisy writerov fiksami, sprejmi alebo inými prostriedkami, všade burner - vynikajúci, geniálny piece cross - tagy, alebo odkazy cez piece def - veľmi dobrý piece ale ešte nie burner chróm/silver/striebro - graffiti s použitím striebornej farby, hlavne bombingy wildstyle - takmer nečitateľný piece sketch - náčrt piece production - niekoľko piecov, ktoré na seba nadväzujúŠpecifickú skupinu tvorí maľovanie na vlaky: vlakas/trains - vlaky panel - graffiti na vlaku od okna k oknu top to bottom/ttb - graffiti na vlaku od strechy po podvozok whole car/wc/vulcar - graffiti cez celý vozeň whole trail - graffiti cez celý vlak buffing - odstraňovanie graffiti z vlakov freight train - graffiti na nákladnom vozni.

Celkové rozdelenie graffiti: 1. gang graffiti - pouličné gangy používajú na označkovanie svojich oblastí 2. political graffiti - vyjadrujú politické názory, nespokojných jedincov 3. tradičné graffiti - čmáranie slov alebo fráz 4. umelecké graffiti - vyvinuli sa z tradičnej formy graffiti, je to umelecká forma osobnej expresiea) individuálne graffiti - zahŕňa značkovanie stien verejných toaliet (latrinalia), rôzne signatúry, politické, individuálne komentáre, vyznania lásky, ktoré nemajú potrebu afiliácie okrem individuálneho rozsahu b) graffiti určitej komunity - orientujú svoje správy aj mimo vlastnej komunity, produkujú mätúce a nečitateľné výtvory, nenájdeme tu podpis autora, namiesto toho prezývku, značku, kód a symboly, ktoré sú štylizované do estetického systému Writeri sa zoskupujú do skupín, ktoré sa nazývajú crew.

Crew je pre ľudí, ktorí sa rozhodli naplno venovať tomuto umeniu a nechcú pracovať osamotene. Dobré crew medzi seba neprijímajú nových členov a ak áno, tak musia mať šťastie, alebo musia byť taký dobrý, že na členov crew zapôsobí dobrou vecou, alebo sketchom. Keď však pristihnú začiatočníka pri práci príde o spreje prípadne aj viac. V gangu funguje určitá hierarchia, tovariš - majster, podobne ako to bolo v stredovekých cechoch. Začiatočníci (toyovia), spočiatku pomáhajú a učia sa od majstrov. Pri bombingoch slúžia aj ako oči a uši. Hodnota toya stúpa podľa toho koľko vecí urobí, pričom sa posudzuje technika (ako sú zavedené linky a čiary) a štýl (vynaliezavosť písma). Ak je dobrý stáva sa writerom. Writer existujúci v istej skupine má svoje presne vymedzené práva a povinnosti. Ak niekto nič nerobí, pripadne kazí meno crew tak ho vyhodia. To znamená, že si už nemôže písať ich meno.

Ak to nerešpektuje začnú ničiť jeho veci. Medzi writermi sa nájdu aj takí, ktorých štýl veľmi dobrý a chápu podstatu graffiti lepšie, ako ktorýkoľvek iný writer. Týmto ľuďom sa hovorí Kingovia. Každá z vecí kingov je prepracovaná do posledného detailu, ich skúsenosti a počet spravených diel prevyšuje ostatné počty vecí, ktoré robili iní writeri. Štýl ich písma a ich myslenia je na vrchole graffiti. Len veľmi málo ľudí sa dostane na vrchol. Keď niekto tento vrchol dosiahne, vie, že už v graffiti niečo znamená, že má dobré meno medzi ostatnými writermi, ktorí ho buď rešpektujú a berú ako idol, alebo ho nemajú radi a berú ho ako konkurenciu. Nie je vôbec ľahké zotrvať na vrchole, hlavne keď prichádzajú nové tváre s novými nápadmi a s úplne novým štýlom. Na druhej strane sa medzi writermi nachádza viac pózerov, chválenkárov a hlupákov, ktorí prispievajú k tomu že sa graffiti chápe ako vandalizmus. Podávanie rúk najrôznejšími spôsobmi symbolizuje dôveru a súdržnosť, nekonečnú kontinuitu hip-hopovej komunity. Medzi writermi je veľmi obľúbená marihuana, či už ako inšpirácia alebo ako zábava. Pred akciou však nikto nefetuje. Podľa writerov treba mať pri writovaní pevnú ruku, čistú hlavu a rýchle nohy.

Writeri sa delia na bomberov a legalistov. Bomberov láka hardcore. To sú hlavne tagy. Tag hovorí to som ja a bol som tu. Podpis mu ma pomáha vystúpiť z ilegality, je to ako odtlačok prstu. Náhradou za galérie sú vlaky. Druhou možnosťou je legál, môže to byť jam. Jam je stretnutie viacerých crew, strieka sa oficiálne, je to vybavene a povolene na magistráte. Avšak, nie každý jam je oficiálny a nie každá stena je tá povolená. Potom je tu ešte striekanie na zákazky, nie každý writer sa k tomu však zníži. Každý správny writer má mať svoju blackbook. Tá obsahuje náčrty piecov (sketche), fotografie hotových prác a výstrižky z novín, všetko o graffiti. Tabu je pre každého writera tiež iné. Pre niekoho sú to historické pamiatky, kostoly a dobrý piece. Pre iného existuje len jedno tabu a tým je brána jeho domu. Správny a seriózny writer však nikdy netvorí graffiti na žiadne historické pamiatky.

Writeri graffiti nerozdeľujú na takzvane dobré a zlé. Návrhy občanov, aby maľovali iba na legálnych miestach sú pre nich bezpredmetné. Najpozoruhodnejšie sú však vlaky a pre väčšinu writerov majú aj najväčšiu hodnotu. Pri hľadaní dôvodov, prečo sa maľuje na vlaky a metro, sa musíme vrátiť k prvopočiatkom graffiti v New Yorku. Práve na metre, ktoré jediné bolo schopné prekonať obrovské vzdialenosti v tomto gigantickom veľkomeste a tak ukázať writerove meno všade, sa to všetko začalo. Dopravný systém metra sa vlastne stal komunikačnou sieťou. Vlaky jazdia hore-dole po celom štáte a writerove meno vidí obrovská masa ľudí, je tu možnosť komunikovať medzi writermi z rôznych miest. Neopakovateľná je aj atmosféra nočných staníc a zvuky, kroky, napätie, sykot sprejov, hrkot guličiek, pár minút. Vlaky sú pre writerov náhradou za galérie. Graffiti 90-tych rokov otvára nové trendy.

Z ulíc a podzemných vlakov nezmizli, no mnohí writeri robia videá, vyrábajú grafiky a logá pre reklamné účely. Zapájajú sa do obchodu veľkých firiem a stávajú sa masovo produkovaným výrobkom. Taktiež internet sa stal dôležitým miestom na prezentáciu tvorby, na nadväzovanie nových kontaktov po celom svete. V mnohých prípadoch počítač nahradil samotný nástroj - plechovku spreju. Veľa writerov od ostatných ľudí na prvý pohľad ťažko rozoznať. Pracujú v najrôznejších povolaniach alebo sú študentmi často vysokých alebo umeleckých škôl. Veková hranica je v graffiti dosť nízka čomu napomáha aj dnešná moderná doba. S graffitmi deti začínajú už v 12 rokoch. Týmto mladým writerom nevadí, že ich diela nie sú na úrovni vyspelých writerov, mnohokrát je pre nich podstatnejšie že zapôsobili na svojich kamarátov. Začínajú s tým zo zvedavosti alebo aby na seba upozornili svoje okolie.

Takíto 12 roční writeri sa spájajú do skupín väčšinou so staršími 15 ročnými writermi. Neskôr sa z writerov sa stávajú dokonale organizované gangy. Sprejeri si vystriehnu pohyb policajných hliadok a v medzierke potom znečisťujú svoj cieľ, sú veľmi rýchli a keď svoj objekt zamažú, zaplaví ich pocit víťazstva. Sprísnenie trestov je pre nich adrenalínový motív. Nie sú to osamelí bežci, ale riadna organizácia, ktorá si pohyb polície hlási. Väčšinou ak niekoho polícia prichytí, tak sú to neskúsený maloletý začiatočníci. Trestný zákon je proti tejto forme zločinu neúčinný. Možno by pomohlo keby sa poškodení dôsledne domáhali v občiansko-právnom konaní náhrady celej škody spôsobenej zadržanými writermi. Najistejšie by bolo všetky dostupné miesta natrieť antisprejovou farbou. Prísnejšie tresty len inšpirujú sprejerov k väčšej aktivite, pretože vyššia hrozba znamená viac adrenalínu, čo potvrdzujú aj poznatky polície.

Mestá platia ročne milióny, desiatky miliónov na likvidáciu týchto umeleckých diel. Pilier mosta, prístrešok MHD (vrátane cestovného poriadku), električková súprava, fasáda domu, objekt zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok alebo dopravná značka. Napríklad taká absencia dopravného značenia môže byť príčinou ťažkých dopravných nehôd. Writeri si neuvedomujú, že takáto činnosť môže stáť zdravie alebo život aj ich blízkych a že vynaložené finančné prostriedky na opravy alebo výmenu sú tiež vysoké. Peniaze na čistenie vlakov sú stotisíc za kus a zničené vagóny sa prejavia na cenách cestovného. Na to sa však writeri odvolávajú že aplikovaním graffiti diela na vlak môžu vagóny aj naďalej plniť svoj účel. A farebnejší vlak je určite krajší ako jednotvárna kopa kovu presúvajúca sa po koľajniciach. Treba si uvedomiť, že graffiti je veľmi rozporuplný a komplexný fenomén, ktorý sa dá skúmať a hodnotiť z rôznych pohľadov. Ide o pozoruhodnú zmes rôznych protikladov, z ktorých si každý jednotlivec vyberá to svoje, to čo mu najviac vyhovuje.