Význam pojmu CAN sa začína formovať okolo r. 1883 v Londýne. V tomto čase vznikajú rôzne dobrovoľnícke organizácie /napr. Národná spoločnosť prevencie proti krutosti na deťoch/. Prvotná činnosť týchto organizácií bola zameraná na fyzické týranie detí, čo je hlavná náplň CAN, čo sa týka obsahu, čo tento pojem /CAN/ zahŕňa. Neskoršie sa násilie na deťoch začína vnímať v širšom spektre a je možné do neho zaradiť telesné týranie aktívnej povahy, telesné týranie pasívnej povahy, psychické týranie, sexuálne zneužívanie detí, zanedbanie a zanedbávanie dieťaťa a zvláštne formy CAN.

Telesné týranie dieťaťa zahŕňa:-jeho zneužívanie aktívnej povahy, sem patria všetky priame akty násilia na dieťati, ako aj úmyselné zanedbanie starostlivosti, ktoré vedie k zraneniu alebo smrti dieťaťa.-jeho zneužívanie spôsobom, ktorý nezanecháva priame stopy po zraneniach na dieťati, ako napr. otravy, dusenie vankúšom alebo iným predmetom, ale sú to aj opakované zámerné vystavovanie dieťaťa lekárskym zákrokom a vyšetreniam. -medzi formy telesného týrania možno zaradiť aj sexuálne zneužívanie, pri ktorom ostávajú poranenia dieťaťa.-telesné týranie pasívnej povahy, čo je najme poskytovanie nedostatočnej zdravotnej starostlivosti, obmedzovanie dieťaťa v prístupu k jedlu, k ošateniu, k vzdelaniu, k ochrane, nedostatočná kvalita bývania, vykorisťovanie detí rôznymi formami.Táto skupina je podľa mňa zastúpená na Slovensku vo veľkej miere, nakoľko tu žijú početné komunity, ktoré vychovávajú deti v nevyhovujúcich podmienkach, pričom ukážkový príklad sú osady rómov. Tu dospelý aj deti žijú v nevyhovujúcich hygienických, zdravotných, bytových podmienkach, pričom deti častokrát nemajú dostatočný prístup k vzdelaniu, k lekárskej starostlivosti a sú im upierané ich základné práva, ktoré sú okrem iného deklarované aj v Zmluve o právach dieťaťa, ku ktorej pristúpila aj SR.

Ale tento problém nie je iba problémom rómov, ale aj problémom v rodinách majoritnej komunity /sociálne slabé rodiny, rodiny bezdomovcov a pod./, ale v tomto prípade tento problém nie je tak vypuklý. Či zlyháva spoločnosť aj rodičia a ťažko posúdiť, ktorá strana má väčší podiel viny na vzniknutom probléme. Vynášať rýchle súdy bez dostatočného poznania a chápania celého problému je ľahké, ale neobjektívne a populistické.

Psychické týranie dieťaťa:Psychicky týrané dieťa je ťažšie odhaliť a diagnostikovať, nakoľko táto forma týrania nezanecháva priame viditeľné stopy na dieťati. Tento jav sa pomerne ťažko dokumentuje aj kriminalistickými metódami, nakoľko na rozdiel od fyzického týranie ho nemožno na súde podložiť napríklad fotkami, výsluchom svedkov a pod. Psychické týranie dieťaťa je jav veľmi variabilný a jeho spektrum možno rozdeliť od menej závažného týrania, ktoré sa prejavuje rôznym zosmiešňovaním a poznámkami typu „si nešikovný“ „si hanbou našej rodiny“ a pod., pričom dopad tejto formy týrania na osobnosť dieťaťa je ovplyvnený aj samotnou osobnosťou dieťaťa, silou jeho emocionálnej zložky osobnosti, formou podania týchto výrokov a pod.

Psychické týranie ale zahŕňa ale aj hrubú formu, ktorú predstavuje šikan. Šikan sa obvykle definuje ako agresia, ktorej sa dopúšťa jedinec alebo skupina voči jednotlivcovi alebo skupine viac-menej bezbranným, či už pre fyzickú alebo inú slabosť alebo pre nemožnosť účinnej obrany. Za charakteristické sa považuje opakovanie agresie voči tejto obeti. Problémom je určenie spôsobu a miery agresie, ktorá je rozhodujúca pri posúdení, či určité jednanie možno považovať za šikanovanie. Najtypickejšie je hrubé fyzické násilie alebo ponižujúce manipulácie. Obeť však môže byť pod hrozbou násilia donútená sama k jednaniu, ktoré ju ponižuje alebo traumatizuje. Kruté ale môžu byť aj nadávky a hrubý posmech. Nie je ľahké určiť, kde je hranica medzi šikanom a bežným škriepením sa. /Týrané, zneužívané a zanedbávané dítě. Dunovský J., Dytrych Z., Matějček Z. a kol. Grada, 1995/.