Subkultúra technoscény

Pre označenie technoscény slúžia aj rôzne iné názvy ako rave, house či tanečná (dance) scéna. Za duchovného otca techna sa pokladá Juan Atkins, ktorý v roku 1981 založil spolu s vietnamským veteránom Rickom Daviesom projekt Cybotron. Táto space obsesia bola únikom z tvrdej reality, ktorej, títo, väčšinou afro-americkí techno producenti museli čelit.

Vesmír bol miestom, kde neexistovala diskriminácia, utláčanie a predsudky. Neskôr sa prvé nahrávky techna rozšírili v roku 1988 v Londýne, odkiaľ postupne prenikali do celej Európy. Koncom osemdesiatych rokov sa techno začína šíriť veľkou rýchlosťou. Začiatkom devadesiatych rokov nastupuje na scénu nová vlna producentov, ktorí žačínajú techno mixovať s inými hudobnými štýlmi a tak vznikajú nové druhy techna. Veľkú úlohu pri šírení techna zohrala nová droga Extáza. Reakcia verejnosti na techno bola od začiatku odmietavá. Polícia vytvorila špeciálnu jednotku, ktorá mala riešiť problém nelegálnych párty. Odmietavý postoj zo strany anglickej spoločnosti sa vyhrotil v roku 1990, kedy vošiel do platnosti zákon Criminal Justice Act, ktorý tvrdo postihoval, ako účastníkov, tak organizátorov. V roku 1994 bol prijatý zákon Criminal Justice Act and Public Order Act, ktorým boli zavedené nové prostriedky na potlačenie techna. Hlavným dôvodom represií bolo užívanie drog na takýchto akciách. Drogy sú podstatnou súčasťou technoscény, slúžia ako prostriedok na navodenie špecifickej atmosféry, ktorá je pre technopárty charakteristická. Väčšina ľudí si nevie predstaviť, že by išli na technopárty bez toho, aby si nezobrali jednu z drog.

Na rozdiel od Veľkej Británie, kde sa odhaduje, že 98% ľudí na párty niečo užije, je v Čechách a aj na Slovensku pomer drogy užívajúcich a neužívajúcich odhadovaný na 1:1. Medzi párty drogy sú zaraďované: marihuana, LSD, Extáza a pervitín. K šíreniu nadnárodných životných štýlov sa popri tradičných médiách pridáva počítač, a s tým spojený Internet a virtuálna realita. Práve počítačová technika je dôležitým prvkom pri hudobnej produkcii na technoscéne. Hudba charakteristická pre technopárty sa vyznačuje stálym opakujúcim sa rytmom, dôrazom na spodné basové tóny a vysokou hlasitosťou. Hlavnou osobnosťou párty je DJ, ktorý mixuje niekoľkohodinové neprerušované sety. Účastníci párty popisujú svoje zážitky rôzne: vyskočiť von, splynúť s hudbou, uletieť z tela a podobne. Na technopárty prebiehajú dva druhy komunikácie. Jedna je komunikácia medzi ľuďmi, tá je skôr telesnejšia, druhá je komunikácia so sebou samým. Človek netancuje vo dvojici, ale sám. Náhla schopnosť vnímať seba samého je veľmi intenzívna. Je to forma sebapoznania ale aj forma komunikácie. Ak dobrý DJ navodí atmosféru, dôjde k určitému sebaočisteniu.

Názory na stav, ktorý navodzuje hudba, rytmus, tanec poprípade drogy je rôzny. Všetci sa však zhodujú v tom, že ide o istý druh skupinového prežívania. Objavujú sa i názory, že technopárty sú náboženským rituálom. DJ je prirovnávaný ku kňazovi a mixážny pult k oltáru. Potvrdzujú to aj texty piesní ako "Boh je DJ", alebo "House je duchovná záležitosť". Technoscéna na Slovensku vznikla ako klubová subkultúra. Centrom bol a stále je bratislavský U-club, ktorý ako prvý na Slovensku začal organizovať pravidelné technopárty. Slovenská technoscéna sa odlišuje aj rozšírenosťou sledovaného životného štýlu. Aj keď už došlo k čiastočnej komercionalizácii scény, ešte stále nejde o tak masový jav ako v zahraničí. Má to niekoľko príčin. V prvom rade je technoscéna na Slovensku záležitosťou veľkých miest, hlavne Bratislavy, čo potvrdzuje aj množstvo organizovaných akcií s týmto zameraním. Ďalším faktorom je aj dostupnosť informácií o scéne (najväčším šíriteľom je rádio Ragtime), dostupnosť hudobných nosičov a v neposlednom rade aj možnosť nákupu špecifického oblečenia a doplnkov, čo nie je zanedbateľné najmä u ľudí z jadra scény. Z toho možno usudzovať, že ide o dobre finančne zabezpečených ľudí, pretože ceny za takéto oblečenie, vstupenky sú vysoké.

Najviac viditeľný a odlíšiteľný je spôsob obliekania sa na párty. Jedným z typických znakov tejto módy je unisex. Je bežné, že chlapci nosia sukne alebo používajú make-up ako dievčatá. V obľube sú syntetické materiály, plasty, guma a tiež kov, čo sa interpretuje ako symbol dnešného industriálneho sveta. V obľube sú topánky na vysokej platforme a to ako u dievčat tak i u chlapcov. Často sa využívajú žiarivé fosforeskujúce farby. Najmä na masových akciách možno vidieť kostými, ktoré pripomínajú skafandre a protichemické ochranné obleky. Je zaujímavé, že v bratislavskom U-clube je takýto spôsob obliekania a úpravy vytlačený minimalistickou značkovou módou. Populárna je čierna, biela, sivá, oranžová a strieborná farba a čisté jednoduché línie strihov, čo v podstate zodpovedá svetovému módnemu trendu. Samozrejme, že aj tu možno vidieť rôzne „šialené kreácie“. Pre túto módu platí jedno - všetko je dovolené a čím nezvyčajnejšie, šokujúcejšie a efektnejšie, tým úspešnejšie. Svojím vzhľadom demonštrujú prívrženci technoscény príslušnosť k danej subkultúre a odlišnosť od dominantnej kultúry. Vzhľad funguje ako komunikačný kanál, ktorý hovorí o tom, ku komu chcú patriť.

Účastníkov technopárty možno rozdeliť na:- tvrdé jadro, ktoré je v centre pozornosti- príležitostní účastníci- náhodní účastníci Náhodní účastníci sú na párty podobného typu prvýkrát. Pre príležitostných účastníkov nie je charakteristický životný štýl technoscény, technopárty sú pre nich formou relaxu. Tvrdé jadro technoscény je nositeľom charakteristík sledovaného životného štýlu. Členovia tvrdého jadra sa vyznačujú nasledujúcimi charakteristikami: častý účastník housepárty, poslucháč elektronickej hudby, technooptimizmus, ekologická orientácia, názorová a rasová tolerantnosť, nespokojnosť s autoritami, špecifické záujmy, dobré finančné zabezpečenie, väčšie rozšírenie drog.