2. Étos školy

2.1. Úloha školy vo výchove mládeže

Základným predpokladom pre spoločnosť, aby prosperovala, je dobrý školský systém. Až na nepatrné obdobia v dejinách ľudstva sa význam vzdelania pre spoločnosť vysoko cenil. Už J.A. Komenský poukázal na to, že nestačí mládež iba vzdelávať, ale je potrebné ju aj vychovávať, keď hovorí že „ mládeži treba vštepovať všetky cnosti bez výnimky“. Tieto Komenský nielen charakterizuje, ale aj zdôvodňuje ich uplatňovanie, pričom dôraz kladie na štyri základné cnosti – múdrosť, umiernenosť, udatnosť a spravodlivosť. Za dôležitý výchovný moment považuje príklad učiteľa, jeho postoje, súkromný život, pracovitosť, konanie v duchu spravodlivosti. Upozorňuje zároveň na to, že deti treba chrániť pred zlou spoločnosťou. 

Aktuálnosť Komenského odkazu je v súčasnosti o to dôležitejšia, o čo je spoločnosť technicky dokonalejšia, o čo menej sa kladie dôraz na citovú výchovu mladej generácie a o čo viac narastajú psychické problémy mladého človeka. Z toho všetkého, čo súčasnosť prináša, sa do popredia dostáva humanizácia spoločnosti, a teda aj humanizácia výchovy a vzdelávania. Dosiahnuť určitý mravný ideál človeka bolo cieľom v minulosti, no v súčasnej dobe sa stáva táto úloha aktuálnejšou preto, lebo v celej spoločnosti dochádza k citovej otupenosti, narastá agresivita, rodina „ nemá čas“ na výchovu detí, a tak viac úloh ako kedykoľvek v minulosti sa kladie na školu.

V škole je mladý človek väčšinu dňa. Dostáva sa do rôznych situácií, či už počas samotnej hodiny alebo cez prestávky. Často je vystavený neprimeranému tlaku od svojich spolužiakov, ale aj učiteľov. Potrebuje uvoľniť stres, a preto často reaguje neprimerane aj na drobné podnety z okolia. Je agresívny, uchyľuje sa k presadzovaniu seba ponižovaním slabších, lebo to isté môže pociťovať od starších spolužiakov aj od učiteľov. Nie zbytočne sa preto spoločnosť od začiatku 90. rokov 20. storočia zaoberá práve problematikou mravnej výchovy mládeže. Angažuje do tohto procesu všetky inštitúcie tak štátne, ako aj mimovládne organizácie a cirkvi.

Zmenou spoločnosti od direktívneho riadenia k demokracii sa začali objavovať nové problémy. Otvorením hraníc sa k nám dostali vo väčšej miere ako predtým drogy a násilie. Všetky tieto javy sa stali pre mládež atraktívne pre svoju novosť. Zmenili sa kritériá krásy a dobra. Príkladom nie je dobrý človek, ale často násilník. Krásu ducha vystriedala podriadenosť kráse tela. Vyrovnať sa s touto situáciou má problémy predovšetkým mladý človek, ktorý si častokrát nevie vybrať z množstva ponúk vyberá si brak. Práve tu je dôležité, aby všetci, ktorí majú možnosť ovplyvniť výber, vedeli mladému človeku poradiť a pomohli mu vybrať to, čo ho ovplyvní pozitívne. Aj vízia spoločnosti do budúcnosti kladie dôraz na humanizáciu výchovy a vzdelávania.„ Humanizácia výchovy by mala byť procesom kultivácie mladého človeka k slobodnému duchovno-mravnému (teda aj zodpovednému) utváraniu svojho života.“ 

Vychádzajúc z uvedeného citátu sme dospeli k názoru že, je potrebné vychovať citlivého, zodpovedného a slobodného mladého človeka. Rovnako aj autori projektu MILÉNIA kladú dôraz na tvorivo-humanistický prístup k vzdelávaniu, pričom na dosiahnutie cieľa je potrebné zamerať sa na motiváciu, emocionalizáciu, autoreguláciu, axiologizáciu, socializáciu človeka, jeho kognitivizáciu a kreativitu. 

Takto koncipovaná úloha na ďalšie obdobie rozvoja nášho školstva sa zdá byť ďalekou víziou, no závisí len od každého človeka, ktorý tento proces môže ovplyvniť, aby sa už dnes začal napĺňať jeho cieľ. Nielen materiálne podmienky, ale predovšetkým ľudský potenciál dáva predpoklady realizácie úlohy. Základným predpokladom tvorivo-humanistickej koncepcie výchovy a vzdelávania je učiteľ, ktorý v dnešnej dobe nemôže plniť len úlohu nekonečnej „studnice poznatkov“, ale musí byť tým, čím ho už v minulosti chcel mať Komenský – tvorivým elementom, príkladom pre žiakov celým svojim životom a správaním. Dnes žiak dnes získava totiž informácie z rôznych zdrojov a často ich dokáže získať viac, ako mu ich sprostredkuje učiteľ. Možnosti internetu sú dnes neobmedzené, no tento nevie so žiakom komunikovať, nevie ho motivovať či pochváliť, nevie mu odpovedať na otázky, ktoré trápia jeho dušu. A práve tu je nezastupiteľná úloha učiteľa. Aby učiteľ mohol splniť túto náročnú úlohu, sám musí spĺňať určité etické kritériá a dodržiavať etický kódex.

2.2. Hodnotová orientácia mládeže

Výskumy sociológov u nás i v zahraničí hovoria o tom, že súčasná mladá generácia v dôsledku iného spôsobu života ako mali ich rodičia mení aj svoj hodnotový rebríček. Skončila sa názorová uniformita a najmä v societe intelektuálov nadobúda prevahu pluralita názorov. Mladý človek prestal rozlišovať medzi dobrom a zlom, a pokiaľ niekto trvá na svojom názore, považuje sa to za spiatočníctvo. Flexibilita v názoroch sa stala modernou. 

Viac ako inokedy sa stretávame u mladých ľudí s nihilizáciou tradičných hodnôt ako je rodina, spolupatričnosť s trpiacimi, altruizmus a pod. a prevahu nadobúdajú plytké a povrchné názory na život v duchu hedonizmu. Práve v tomto môže veľa urobiť aj škola, ktorá svojou atmosférou bude viesť žiakov k návratu k pozitívnym hodnotám ako je dobro, láska, spravodlivosť, ktoré boli v centre pozornosti už v staroveku.V zložitých podmienkach súčasnosti je preto potrebné vytvoriť v školách nielen atmosféru, ale aj určitý štandard etického správania sa žiakov a učiteľov, lebo súčasná spoločnosť ponecháva výchovu svojho dorastu predovšetkým na školách. Očakáva, že investície vložené do výchovy a vzdelania prinesú úžitok tak jednotlivcovi, ako aj štátu. Na splnenie tejto úlohy je potrebné okrem materiálnych podmienok mať vzdelaných a kvalifikovaných učiteľov. Okrem odbornej spôsobilosti musí učiteľ spĺňať určitý etos: „ Mať dobrý etos povolania znamená stavať sa k povinnostiam svojho povolania pozitívne.“ 

Práve v súčasnosti sa ukazuje, že ak má byť učiteľ príkladom, musí sa správať eticky, aby dokázal žiakom pomôcť riešiť ich problémy.