2.3. Východiská pre etický štandard školy

Pre vytvorenie etického štandardu školy bolo potrebné najskôr zistiť, aká je hodnotová orientácia žiakov školy a aké problémy ich najviac trápia. Zároveň bolo potrebné zistiť názor učiteľov na vytvorenie takéhoto dokumentu a ich názor na jeho obsah. Na základe toho sme vytvorili dva dotazníky pre žiakov a jeden pre učiteľov. Všetky tri dotazníky sa stali východiskom pre vytvorenie etického štandardu školy Ani jeden nebol štandardizovaný, boli vytvorené cielene.Cieľom prvého dotazníka pre žiakov bolo zistiť tri skutočnosti:

1. Šikanovanie v škole, jeho prejavy a výskyt a názor žiakov na túto formu sebarealizácie frustrovaných jedincov. Šikanovanie sa v súčasnosti stáva nezdravou „zábavou“ pre niektorých jednotlivcov. Cieľom dotazníka nie je zistiť, aký typ žiakov šikanuje, ale či sa tento jav na škole vyskytuje, v akej forme a aký naň majú názor žiaci.

2. Druhou úlohou bolo zistiť, či a v akom množstve sa používajú v komunikácii vulgárne výrazy. Používanie vulgarizmov je ďalší činiteľ, s ktorým sa stretávame nielen v škole, ale aj v rodinách, na verejnosti a niekedy aj v masmédiách. Cieľom je zistiť, do akej miery sa žiaci stretávajú s týmto prejavom nekultúrnosti, na akých miestach a aký je ich názor na tento druh komunikácie.

3. Treťou úlohou bolo zistiť pocity žiakov vo vzťahu k učiteľom a svojim spolužiakom. Z tohto dôvodu sú v dotazníku slová, ktoré vyjadrujú vnútorné pocity žiakov, a ten na základe stanovených kategórií má za úlohu zaradiť ich do určitej skupiny.Druhý dotazník bol zameraný na zistenie hodnotovej orientácie študentov Gymnázia v Turčianskych Tepliciach a ich názoru na slobodu a spravodlivosť.Obidva dotazníky boli anonymné a určené študentom školy vo veku od 13 do 19 rokov.V treťom dotazníku sa k problematike etického štandardu vyjadrili učitelia školy. Jeho cieľom bolo zistiť, či je potrebné, aby každá profesia mala svoj etický štandard a či sa domnievajú, že takýto dokument môže ovplyvniť kultúru školy.

2.4. Vyhodnotenie dotazníkov ako východiska pre vytvorenie štandardu školy

2.4.1. Vyhodnotenie dotazníka pre žiakov 1

Dotazník vyplnilo 59 žiakov Gymnázia v Turčianskych Tepliciach z celkového počtu 300 žiakov. Štyria študenti nevyplnili úvodnú časť, a preto výpovedná hodnota nemohla byť v plnej miere akceptovaná. 55 dotazníkov bolo vyplnených správne. (Dotazník príloha č.1)

1. otázka bola zameraná na zistenie, či na škole existuje šikanovanie. 25 respondentov odpovedalo kladne. Pomer chlapcov k dievčatám bol 13:12. 30 respondentov sa domnievalo, že na škole sa s takýmto javom nestretli. I napriek tomu, že väčšina odpovedí šikanovanie nepripúšťa, počet žiakov, ktorí sa s touto formou stretli, je vysoký, a preto je potrebné problému predchádzať a nečakať na to, kedy bude vypuklý a nezvládnuteľný.

2. otázka ponúkala 4 alternatívy odpovedí pre tých, ktorí pripustili, že šikanovanie sa na škole vyskytuje. Keďže študenti označili nielen jednu, ale aj viac odpovedí, spolu bolo hodnotených 32 odpovedí. 18 respondentov označilo odpoveď a) teda, že starší študenti šikanujú mladších. Ostatné odpovede boli v menšine. (9:9)

3. otázka bola zameraná na spôsob šikanovania. Na otázku odpovedalo 25 študentov. Dvaja sa nevedeli k problému vyjadriť a z 23 odpovedí v 17 respondenti konštatovali, že sa stretli aj s psychickým aj s fyzickým šikanovaním (8ch:9d). Z toho vyplýva, že ak sa fyzické šikanovanie dá odhaliť jednoduchšie, tak s odhalením psychického je to ťažšie, a preto je potrebné pôsobiť na žiakov, aby nemali strach upozorniť na tieto skutočnosti, lebo, ako vyplynulo z ďalších odpovedí, všetci šikanovanie odcudzujú.

4. Z 25 respondentov na otázku odpovedali kladne iba dvaja, ostatní neboli priamo šikanovaní.

5. Z 55 odpovedí väčšina považuje šikanovanie za neprimeraný spôsob sebarealizácie, no 8 odpovedali, že tento jav považujú za normálny. Zarážajúce je, že z nich bolo 6 dievčat.

6., 7. a 8.otázka bola zameraná na zistenie používania vulgarizmov v škole a na verejnosti. Väčšina považuje takýto prejav za nevhodný. Zarážajúce však je, že až 7 respondentov sa stretlo s takýmto spôsobom komunikácie u učiteľov. Z toho vyplýva, že niektorí nerozlišujú prostredie, v ktorom sa práve nachádzajú a neznižujú takýmto vyjadrovaním len seba, ale aj dobré meno školy a učiteľského povolania.

9., 10.,11. otázka bola zameraná na to aby žiaci sami určili formy správania sa učiteľa a žiaka a na základe toho, aby sa v etickom štandarde školy objavili také normy správania, ktoré sú akceptovateľné všetkými členmi školy.

Z vyhodnotenia Dotazníka pre žiakov 1 je zrejmé, že sú schopní odsúdiť nevhodné formy správania a práve tento moment je dôležitý pri výchove ku kultúrnosti.(Číselné vyhodnotenie dotazníka tvorí prílohu č.2)