2.4.2. Vyhodnotenie dotazníka pre žiakov 2

Dotazník vypracovalo 60 študentov Gymnázia v Turčianskych Tepliciach vo veku od 13 do 19 rokov. Boli to tí istí študenti, ktorí vypracovali Dotazník 1. Dva dotazníky neboli úplné, a preto bolo vyhodnotených 58 respondentov. Dotazník mal 5 otázok. (Dotazník Príloha č.3)

V prvej otázke mali študenti vybrať a zaradiť na prvé miesto vo svojom hodnotovom rebríčku to, čo je pre nich najdôležitejšie. Väčšina na prvé miesto zaradila zdravie. Z toho vyplýva, že si uvedomujú, čo pre nich a pre ich blízkych znamená práve táto kategória.

Druhá otázka bola zameraná na spôsob prežitia svojho života. 36 respondentov nepovažuje užívanie si života za svoj cieľ a zmysel, čo možno len oceniť, ak dnešná orientácia mladých ľudí je zameraná práve týmto smerom.

Tretia otázka bola orientovaná na chápanie slobody. 41 opýtaných odpovedalo, že slobodu chápu ako zodpovednosť voči sebe a svojej budúcnosti, čo svedčí o schopnosti respondentov v prvom rade myslieť na svoju budúcnosť. I napriek vekovej rozdielnosti svedčí počet odpovedí o vyspelosti študentov.

Až 33 opýtaných na otázku o spravodlivosti sa domnieva, že u nás nie je spravodlivosť, všade vládne korupcia a klientelizmus a spravodlivosti sa dovolá len ten, kto má peniaze. Tento skepticizmus mladej generácie pramení z celospoločenskej klímy.

Piata otázka nadväzovala na štvrtú v tom, či veria, že sa v najbližšej budúcnosti niečo zmení. Až 44 opýtaných sa domnieva, že nič sa nezmení, čo svedčí o skepse mladých ľudí. Vzhľadom na široký diapazon veku nebola v dotazníku otázka, ako by sa mohol stav v oblasti spravodlivosti zmeniť, lebo s pribúdajúcimi rokmi sa môžu názory žiakov meniť, keďže získavajú stále nové poznatky. (Číselné vyhodnotenie tvorí prílohu č. 4)

Z hodnotenia vyplynulo, že hodnotová orientácia žiakov Gymnázia v Turčianskych Tepliciach je zameraná pozitívne, na hodnoty, ktoré sú zmysluplné a preto aj pri vytváraní štandardu školy sa dá stavať na týchto hodnotách. Aj keď sa k problému vyjadrila iba 1/5 žiakov školy domnievam sa, že väčšina etický štandard prijme a nebude ho chápať ako direktívne nariadenie, ale vyjadrenie ich pocitov, a že si uvedomia, že zmyslom každého konania človeka musí byť vždy človek.

2.3.4. Vyhodnotenie dotazníka pre učiteľov

Dotazník vyplnilo 16 z 23 interných učiteľov školy. Jeden dotazník nebolo možné vyhodnotiť, lebo neboli rešpektované pokyny pre jeho vyplnenie. Obsahoval 9 otázok, ktoré boli koncipované tak, že učitelia odpovedali na rôzne typy otázok. (Dotazník pre učiteľov príloha č.5)

Veková štruktúra respondentov

Vek Muži Ženy

28-32 0 2
33-38 1 1
39-44 1 5
45-49 0 2
50-54 0 1
55-60 1 0

Jednotlivé odpovede dokumentujú názory učiteľov na stanovenú problematiku.

Z vyhodnotenia prvej otázky vyplynulo, že etický štandard každej profesie a teda aj učiteľskej je potrebný.

2.,3. , a 5. otázka boli koncipované tak, aby respondenti mohli vybrať odpoveď z viacerých možností, prípadne pri viacerých odpovediach stanoviť poradie dôležitosti. V druhej otázke väčšina využila túto možnosť. Najviac ich na prvé miesto dalo odpoveď b) a na druhé miesto odpoveď c).

Vzhľadom nato, že etika učiteľa sa odvíja aj od podmienok, ktoré vytvára spoločnosť, a u nás je spoločenský status učiteľa veľmi nízky prečo je to tak bolo obsahom tretej otázky. Väčšina sa zhodla na tom, že verejnosť podceňuje význam vzdelávania.

V štvrtej otázke odpovedali na otázku, či učiteľ pôsobí svojim správaním na žiaka a môže ho tak ovplyvniť, všetci kladne.V odpovedi na piatu otázku dominuje odbornosť a tvorivosť učiteľa a až na poslednom mieste je jeho správanie (odpoveď d). Z toho vyplýva, že ešte stále si učitelia neuvedomujú dôležitosť svojho správania voči žiakom, ktorým môžu rovnako motivovať žiaka ako svojou odbornosťou. Otázka bola položená jednoznačne a aj odpovede boli jednoznačné, keď nikto z opýtaných neoznačil odpoveď a) a c)., teda slušné, zdvorilé a srdečné správanie považujú za normu.

Z 15 vyhodnotených dotazníkov sa 6 učiteľov domnieva, že etický štandard nie je potrebný, lebo každý musí mať zásady správania v sebe a žiaden normatív mu nepomôže.

Do stanovených kategórii mali zaradiť slová, ktoré sa stali základom pre koncipovanie štandardu. 12 respondentov sa domnieva, že etický štandard by mohol ovplyvniť a zlepšiť kultúru školy i napriek negatívnej odpovedi 6 opýtaných v 7 otázke. (Číselné vyhodnotenie dotazníka tvorí prílohu č. 6)

Na základe vyhodnotenia odpovedí učiteľov a žiakov sme dospeli k názoru, že etický štandard školy môže prispieť k zmene postojov k problémom morálky aj v duchu sentencie: Gutta cavat in lapidem non vi, sed saepe cadendo. (Kvapka padá na kameň a pôsobí nie silou, ale neustálym padaním)

Na základe dlhoročných skúseností respondentov - učiteľov ako aj vlastných skúseností možno konštatovať, že kultúru školy tvoria predovšetkým jej priami účastníci – učitelia a žiaci - a ich správanie je odrazom prostredia, v ktorom sa pohybujú. Keďže ho sami aj utvárajú musia sa riadiť určitými mravnými pravidlami. Toto všetko si uvedomujú a na základe toho bol vytvorený aj etický štandard školy. Je formulovaný ako určitá norma.