Pedagogika špeciálna - je v podstate každá pedagogika (vzhľadomk pedagogike všeobecnej) V užšom zmysle je špeciálna pedagogika vedou o špeciálnej výchove a vyučovaní osôb defektných (telesne, zmyslovo alebo duševne postihnutých) a ako taká je súčasťou širšieho vedného celku defektológie. Preto sa označuje aj ako defektologická špeciálna pedagogika (defektológia - je teda náuka o výchove a vzdelávaní jedincov sťažených takými vadami , ktoré sú na závadu rozvoja sociálnych vzťahov a medziľudskej komunikácie), liečebná pedagogika, nápravná pedagogika, ortopedagogika, pedagogika handicapovaných detí a pod. Väčšinou ide o mládež telesne, zmyslovo a duševne postihnutú.

ŠPECIÁLNA PEDAGOGIKA skúma osobitosti edukácie(výchovy, vyučovania, vzdelávania)jedincov s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva a jedincov so zmenami v zdravotnom stave. Táto pedagogika tvorí teoretický základ ich špeciálnej edukácie ako aj osobitnej starostlivosti. Orientuje sa na deti , mládež a dospelých. Predmetom špeciálnej pedagogiky sú ciele , obsah, metódy a prostriedky edukácie týchto jedincov so zreteľom na špecifické osobitosti ich postihnutia. Cieľom predmetu je podať študentom základné informácie o edukácii výnimočných (postihnutých, nadaných, narušených, ohrozených) žiakov v základných a stredných školách. Poznať základné identifikačné informácie a tým zaistiť základnú pedagogickú diagnózu. Vedným odborom špeciálnej pedagogiky je teda pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených jedincov. Ide o jedincov s poruchami rozumovými (psychopédia), s poruchami správania (etopédia), s poruchami reči (logopédia), s poruchami videnia (tyflopédia) a s poruchami telesnými alebo s poruchami hybnosti (somatopédia). Špeciálna pedagogika má preto tieto disciplíny -etopédia ,logopédia ,psychopédia, somatopédia ,surdopédia ,tyflopédiaPre všetky špeciálnopedagogické disciplíny sú jednotiacim úsekom postihnutia a poruchy medziľudskej komunikácie.

Preto sa logopédia uplatňuje vo všetkých ostatných disciplínach špeciálnej pedagogiky. Izolované poruchy sa vyskytujú zriedkavo. Častejšie ide o poruchy kombinované kedy dochádza ku kombinácii postihnutí a v týchto prípadoch sa v špeciálne pedagogickej terminológii hovorí o viacnásobnom postihnutí .etopédia - je odbor Špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá výchovou, vzdelávaním a výskumom sociálne narušenej mládeže (tzv. ťažko vychovateľnej), čiže mládeže, ktorej primárny defekt je vo sfére sociálnej. Vyhľadáva a aplikuje optimálne formy pôsobenia (reedukácia) na narušenú mládež s cieľom jej plnohodnotnej socializácie .logopédia – náuka o vývoji a výchove reči. Považuje sa niekedy za špeciálnu pedagogickú vedu, pretože jej predmet a metódy sú v podstate pedagogické. To zasa, že sa zaoberá rečou za podmienok anormálnych, ju privádza k patológii, k defektológii: v strede pozornosti logopédie stoja logopatie a osobnosť logopatov. Tam, kde je funkcia reči deformovaná chorobným procesom, obracia sa logopédia k lekárskym odborom, k medicínskej terapii, na ktorú potom nadväzuje svojimi špecificky logopedickými prostriedkami.

Organickou súčasťou logopédie je aj surdopedagogika surdopedagogika - špeciálna pedagogická disciplína zaoberajúca sa teóriou a praxou rozvoja osobnosti, výchovy a vzdelávania osôb postihnutých poruchami sluchu. surdopédia. - odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou a vzdelávaním osôb sluchovo postihnutých psychopédia - odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa venuje výchove a vzdelávaniu mentálne retardovaných .retardácia mentálna - stav charakterizovaný celkovým znížením intelektových schopností (pozri: intelekt), ktorý vzniká v priebehu života jedinca. Prejavuje sa zníženou schopnosťou orientovať sa v životnom prostredí, obmedzenými možnosťami vzdelania a zníženou sociálnou prispôsobivosťouPedagogická rehabilitáciaPri socializácii človeka zohráva výchova (edukácia) významnú rolu a nejde ju rozhodne vnímať len ako aktivitu, ktorá má vzťah len k detstvu či dospievaniu. I keď je výchova permanentný celoživotný proces a vzdelávanie je nutné chápať ako otvorený systém, predsa je pedagogická rehabilitácia najvýznamnejšia práve v období detstva a dospievania. Všetky tieto skutočnosti platia všeobecne a týkajú sa ako ľudí s postihnutím, tak intaktnej populácie .

Rozlišujeme pôsobenie pedagogickej rehabilitácie jednak u osôb so získaným postihnutím, a jednak u ľudí so zdravotným postihnutím od narodenia. U osôb so získaným postihnutím je úsilie zamerané na návrat k pôvodnej línii cieľavedomého rozvoja osobnosti a o pedagogickej rehabilitácii sa hovorí až do doby, kedy sa človeku s postihnutím podarí znovu získať svoju identitu. Rozhodne to však nie je ľahký proces, ide o postupné odbúravanie odchýlok spôsobených získaným postihnutím, teda o obnovu normálneho vývoja osobnosti. Úplne iná je situácia u človeka so zdravotným postihnutím od narodenia. Takíto jedinci môžu zaostávať v čiastkových alebo celkových schopnostiach za intaktnou populáciou. V oboch prípadoch, ako u porúch získaných, tak u postihnutých od narodenia, znamená teda pedagogická rehabilitácia zámerné pôsobenie pedagogicko - psychologickými prostriedkami v zmysle reedukácie, teda v duchu úsilia o obnovenie normálneho stavu. Jedná sa teda o rehabilitáciu osobnosti, čím vzniká vhodný terén pre nástup špeciálnej výchovy a vzdelávania.

Hlavná úloha pedagogickej rehabilitácie, je optimálny rozvoj osobnosti zdravotne postihnutých a ich sociálna, pracovná a kultúrna integrácia. Takíto jedinci sa tak môžu aktívne účastniť produktívneho života a nestojí na okraji spoločnosti. Sú aktívni v oblasti ekonomickej, sociálnej, politickej a kultúrnej. Pedagogická rehabilitácia je tiež vnímaná ako návratný proces, „reedukácie“ usilujúci o obnovu normálneho vývoja osobnosti. Tento proces je cieľavedome organizovaný, a to najmä pôsobením pedagogicko – psychologických prostriedkov. V náväznosti na špeciálnu pedagogiku tak ide predovšetkým o rannú starostlivosť (včasná intervencia), školskú edukáciu a v neposlednej rade tiež o profesijné vzdelávanie, resp. prípravu, pričom za hlavnú časť pedagogickej rehabilitácie sa dá považovať dosiahnutie maximálneho možného vzdelania.