1.2.1 Vnútorná motivácia
O vnútornej motivácii, hovoríme, keď žiak sa učí preto, že ho zaujíma daná téma alebo činnosť. Žiak aktívne pracuje, bez toho aby potreboval sľub odmeny alebo hrozbu trestu. McCombsová (1997) zdôrazňuje, že vnútorná motivácia k učeniu je závislá na tom, či žiak:
* vníma učebnú činnosť alebo skúsenosť ako zmysluplnú;
* má možnosť aktívne sa podieľať na výbere cieľov, metód a hodnotenia učenia.
Motiváciu preto zvyšuje to, keď učiteľ vyberá učivo tak aby odpovedalo žiakovym potrebám a záujmom, alebo ukazuje spojenie učiva s reálnym svetom, hlavne so žiakovou kultúrou. Učiteľ môže vnútornú motiváciu žiakov vzbudiť aj tým, že nastolí zaujímavú problematiku, ktorá aktivuje u žiakov poznávaciu potrebu a navodí pocit rozporu medzi doterajším poňatím a tým, čo sa žiak dozvedá. Pri snahe o vzbudenie motivácie je treba rešpektovať mnohé faktory (odlišnosť záujmov chlapcov a dievčat, kultúrne a etnické faktory atď). Vnútorná motivácia sa môže prejaviť len vtedy, ak žiak má priestor pre výbera riadenie toho, čo, kde a kedy bude robiť.
1.2.2 Vonkajšia motivácia
Žiaci s vonkajšou motiváciou sa učia predovšetkým preto, že sa usilujú o získanie nejakej vonkajšej odmeny, alebo preto, aby sa vyhli trestu. Výskumy ukazujú, že v takomto prípade žiaci volia pragmatickú stratégiu, ktorá pri minimálnom úsilí vedie k maximálnemu školskému úspechu. O porozumenie usilujú len toľko, koľko je treba k zvládnutiu skúšky. Na základe výskumov u nás niektorí pedagógovia kritizujú, alebo úplne odmietajú užívanie prostriedkov vonkajšej motivácie. Crowl, Kaminská a Podell (1997) podávajú prehľad výskumov, podľa ktorých:
* používanie odmien v triede nemusí viesť k podlomeniu vnútornej motivácie;
* ústne podávaná chvála môže pomôcť k zvýšeniu vnútornej motivácie;
* deštruktívny účinok z hľadiska motivácie má chválenie žiaka len za to, že sa zapojí do činnosti bez ohľadu na jeho výsledok.
Lokša, Lokšová (1999) zastávajú názor, že stavať proti sebe vnútornú a vonkajšiu motiváciu nie je vhodné a poukazujú na to, že aj vonkajšia motivácia sa môže postupne meniť na potrebnú vnútornú motiváciu.
2 MOTIVÁCIA ŽIAKOV VO VYUČOVACOM PROCESE
O tom, akú podobu bude mať vyučovací proces, či bude pre žiaka nepríjemnou súčasťou života, alebo sa stane zábavou a hrou, rozhoduje najmä učiteľ. Pre lepšie pochopenie problematiky motivácie vo vyučovacom procese si priblížime osobnosť učiteľa.
2.1 Osobnosť učiteľa
V inštitucionálnej výchove a vzdelávaní je rozhodujúcim činiteľom práve osobnosť učiteľa. Svojim pedagogickým prístupom pôsobí na žiakov a vychováva z nich plnohodnotné osobnosti. V prvom rade však on sám musí byť plnohodnotnou osobnosťou. Preto je žiadúce, aby učiteľ bol zrelou, teda autentickou, tvorivou, slobodnou, zodpovednou, všestrannou a celistvou osobnosťou (Kosová, B., 1998).