referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Lukáš
Piatok, 18. októbra 2019
Alkoholizmus – problém súčasnej doby
Dátum pridania: 05.03.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: abes
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 14 907
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 43.3
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 72m 10s
Pomalé čítanie: 108m 15s
 
2. Alkoholizmus

Alkoholizmus môžeme chápať ako návyk na liehové nápoje, medzi ktoré zaradujeme pivo, víno a koncentráty. Medzinárodná zdravotnícka organizácia (WTO) alkoholizmus klasifikuje ako chorobu. Túto klasifikáciu prijalo v roku 1990 aj Ministerstvo zdravotníctva SR. Číslo diagnózy je F10. Svetová zdravotnícka organizácia pokladá alkoholizmus za jeden z najzávažnejších problémov súčasného boja o zdravie obyvateľstva. Nadmerné pitie alkoholu okrem toho, že najmä k zvyšovaniu agresivity a k trestnej činnosti. Situácia nie je odlišná ani na Slovensku a zatiaľ  sa nepodarilo zastaviť trend zneužívania nápojov.  Podstatným príznakom alkoholizmu  je podľa typu pitia strata kontroly alebo schopnosti abstinovať. Podľa psychiatričky MUDr. Drahomíry Nejdlovej, primárky oddelenia pre drogové závislosti Psychiatrickej nemocnice Filipa Pinela v Pezinku, ktorá niekoľko desaťročí pomáha ľuďom dostať sa z moci drog, alkoholizmus je stále najvážnejším problémom. Nepretromflo ho fetovanie, gamblerstvo ani iné modernejšie lákadlá. „Väčšiu pozornosť venujú médiá narkomanom, gamblerom, ľuďom závislým od počítačov. Alkoholizmus ustúpil do úzadia. Znamená to, že Slováci prestali piť?“ Neprestali. Medzi závislosťami stále jednoznačne vedie alkoholizmus. Alkohol je u nás stále najrozšírenejšou a najnebezpečnejšou drogou. Pokladám za chybu, že sa práve o tomto probléme hovorí menej.   Vytlačili ho modernejšie závislosti - počítače, automaty, mobilné telefóny, a to nie je dobré.  Alkoholizmus spôsobuje vysokú úmrtnosť, a jeho dôsledky sú neporovnateľne horšie ako pri iných závislostiach.

Etylalkohol používa ľudstvo už oddávna na najrozličnejšie účely. Patrí medzi látky ovplyvňujúce predovšetkým nervový systém a metabolizmus. Je to neurotoxická látka, ktorá sa bežne konzumuje a požíva pri mnohých spoločenských príležitostiach ako súčasť spoločenského života, preto je aj priveľa motívov na pitie alkoholu. Možno ich rozdeliť takto:

- rozličné spoločenské posedenia na uľahčenie komunikácie a vytváranie osobných kontaktov
- pitie ako alimentárny prostriedok na doplnenie denného stravovania
- euforizujúci alebo trankvilizačný prostriedok
- prostriedok na dosiahnutie excesívnych zážitkov 

2.1 Vznik alkoholizmu

Alkoholizmus sa skladá s troch komponentov. Prvý je závislosť od alkoholu (neschopnosť prestať piť). Druhý problém pitia je to, že akohol narúša každodenné činnosti. Tretí problém je to, že užívanie alkoholických nápojov evokuje stres alebo emocionálne problémy.  

Symptómy:

- zvýšená tolerancia na alkohol
- návyk na alkohol
- pitie alkoholu v každej nepríjemnej situácii
- postupné zvyšovanie dávok
- oslabenie sociálnych funkcií a problémy v zamestnaní
- depresia
- výpadky pamäte
- časté úrazy

Príčiny:

- predovšetkým genetické predispozície – velmi častý u dvojičiek a adoptovaných detí, ktorých rodičia sú alkoholici
- abnormality mozgových neurotransmiterov alebo enzýmov
- depresia
- úzkosť
- závislé osoby

Diagnostika:

- alkoholický dych
- červený opuchnutý nos
- červené oči
- poruchy pamäte

Príznaky alkoholického ochorenia pečene:

- žlté oči alebo koža
- ascites (tekutina v brušnej dutine)
- palmárny erytém (ružové/červené ruky)
- tras

Laboratórne testy:

1. Zvýšené pečeňové testy, najmä AST, ALT, GMT
2. Zvýšený objem (počet) krvných elementov
3. Zvýšená kyselina močová
4. Zvýšené triglyceridy
5. Toxikologický screening (hladina etanolu)

Psychologický test: 

Podstatou vzniku alkoholizmu a iných závislostí sú biomechanické zmeny v mozgu človeka. Priamo či nepriamo sa s ním stretávame denne. I napriek tomu, že jeho škodlivé dôsledky a účinky poznáme, v podstate ho tolerujeme. Či už sú dôvody pitia psychologické alebo spoločenské, závislosť od alkoholu je vždy podmienená neurobiologicky. Dva systémy centrálnej nervovej sústavy – GABA – ergný a glutamátergný sú za normálnych okolností v rovnováhe. Jednorazové použitie alkoholu pôsobí tlmivo na glutamáterný systém. Pri dlhodobom požívaní sa organizmus bráni útlmu tým, že zvýši produkciu glutamátu. Tým sa síce obnoví rovnováha, ale už pri zvýšenej funkcii glutamátergného systému a pri zvýšenom prijme alkoholu. Vtedy vzniká závislosť. Jedinec si uvedomuje, že má pudenie užívať alkohol, čo sa bežne prejavuje behom pokusov zastaviť alebo kontrolovať užívanie. Závislosť sa začína prejavovať zvyšovaním tolerancie, prvý varovný znak je, že človek čim ďalej viac znesie vypiť. Potom nasleduje strata kontroly nad pitím, po 1-2 pohárikoch nedokáže alkoholik povedať, že stačí. Chronický alkoholik postupne stráca kvality svojej osobnosti, slabne jeho výkonnosť a upadajú rozumové schopnosti, telesne chradne. Postupne sa nezaobíde bez alkoholu ani keď telesne ochorie. V spoločnosti môže byť spočiatku obľúbený pre svoju družnosť a veselosť, vzápätí však častejšie vynecháva prácu, v spoločnosti sa správa nedôstojne a jeho obľúbenosť  sa pomaly stráca. Stráca záujem, zanedbáva svoje rodinné aj pracovné povinnosti. Pri pokročilom štádiu prichádzajú abstinenčné príznaky, nemôže existovať bez toho aby sa nenapil. Počet chronických alkoholikov sa stále zvyšuje a v poslednom čase je medzi nimi aj veľa žien. Táto novodobá narkománia  kultúrneho sveta zachvacuje ľudstvo celého sveta. Spôsobuje obrovské škody v psychickej, zdravotnej, spoločenskej i materiálnej oblasti.  

Podľa toho, čo ľudia od alkoholu žiadajú, môžeme ich rozdeliť do 4 skupín konzumentov: 

ABSTINENTI - nepijú alkoholické nápoje ani ako prostriedok proti smädu, ani pre chuť a tobôž pre ich účinok. Dokážu uhasiť smäd a chuť akoukoľvek tekutinou, ktorá neobsahuje alkohol. Ide o titul znevažovaný, mnohými vysmievavý, ale ťažko dosiahnuteľný. Abstinentom možno nazvať človeka, ktorý nepožíval alkohol v nijakej forme a množstve najmenej 3 roky. Stopercentný abstinent je teda človek, ktorý neje ani rumové pralinky. Dá sa predpokladať, že dôsledných abstinentov je veľmi málo. Najčastejšie sa vyskytujú medzi deťmi do 5-6 rokov. V tomto veku sa väčšinou  končí absencia detí, pretože na základe iniciatívy niektorého člena rodiny dieťa ochutná najprv pivo, neskôr aj víno a pod.... 

KONZUMENTI - pijú alkohol vždy v takom množstve, že ich duševná činnosť nie je ovplyvnená. Alkohol sa im nedostáva krvou do mozgu, ale spracúva v pečeni. Konzumenti pijú alkohol na uhasenie smädu  a pritom používajú aj ich chuťové vlastnosti. Zásadový konzumenti vypijú najviac pollitra denne a alkohol v krvi nepresiahne 0,3 promile. Nezásadoví konzumenti prestúpia túto hranicu najaviac štyrikrát za rok. 

PIJANI - nestačí im alkoholický nápoj ako zdroj tekutiny, vyhľadávajú účinok alkoholu, teda preto, aby si navodili príjemný stav duševnej a telesnej pohody čiže tzv. alkoholickú eufóriu. Táto eufória duševnej a telesnej pohody je nepravá. Pravú eufóriu možno dosiahnuť námahou a osobným nepohodlím. Príležitostní pijani dosiahnu najviac 1 promile alkoholu v krvi nie častejšie ako štyrikrát do roka. Pravidelní pijani prestúpia túto požiadavku častejšie. Akonáhle človek začne hľadať v alkohole obveselenie, uvoľnenie, zabudnutie, odstránenie napätia, začína sa cesta alkoholického vývoja, v priebehu ktorého sa môže stať z pijana alkoholik. Nevieme presne určiť kto a kedy sa z kategórie pijana prepije do kategórie alkoholika.  

ALKOHOLICI - alkohol pre nich nemá význam pre svoju chuť. Hľadajú v alkohole zdroj obveselenia, úľavy, prostriedok na odstránenie duševného napätia. Hlavný a najdôležitejší účinok je opojenie. Pokročilí alkoholici vypijú, ak nie je dostupné nič iné, aj alpu alebo akúkoľvek tekutinu obsahujúcu alkohol.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Masár, O. Ondrejkovič, P.: Rozdelenie drog a ich účinky. Protidrogová závislosť. Bratislava, Vyd. SAV, 1999, Melgosa, Julián: Žiť naplno: Kniha o dospievaní. s. 136-137 1. vyd. Vrútky: ADVENTORION s.r.o., 2001. 191s. ISBN 80-88960-61-4, Kunda, S. et. al.: Klinika alkoholizmu, Martin, OSVETA, 1988. 248s., Kolbiáš, E., Novotný, V.,: Alkoholizmus a drogové závislosti. 1.vyd. Bratislava, Univerzita Komenského, 1996. 120s., s. 22-23 ISBN 80 223-1078-6, Kaplan, R., et. al.: Zdravie a správanie človeka, Martin: NEOGRAFIA, 1996. 450 s. ISBN 80-08-00332-4, Janík, Alojz et. al.: Drogy a společnosť. 1. vyd. Praha: AVICENUM, 1990. 344s. ISBN 80-201-0087-3, Handzo, Ivan: Naozaj na zdravie?, 1.vyd. Bratislava: SMENA, 1981. 157s., Gohlert, Fr. Chrisoph et al.: Falošné vedomie: Kompetentne o drogách. Banská Bystrica: IKAR, 2001. 142 s. ISBN 80-551-0207-4, Bútora, M.: Mne sa to nemôže stať: Sociologické kapitoly z alkoholizmu, 1. vyd. Martin: 1989. 340 s. ISBN 80-217-0076-9, Nešpor, Karel et al. 6s.: Zásady efektivní primární prevence. 1. vyd. Praha: SPORTPROPAG, 1999, 40 s., Ondruš, P.: Toxikománia strašiak, či hrozba, Bratislava, OSVETA, 1983, Skála, J., ...až na dno!? Fakta o alkoholu a pijáctví. 1vyd. Praha: Státní zdravotnícke nakladatelství, 1960. 112s., Šedivý, V. et. al.: Lidé, alkohol, drogy, 1. vyd. Praha, NAŠE VOJSKO, 1988. 160s., Petráčová, V. et. al: Slovník cudzích slov. 1. vyd. Bratislava, SNP, 1997.991 s. , Turček, Michal et. al.: Alkohol a deti. 2. dopl. Vyd. Martin: OSVETA, 1982, 160s., Tyler, A.: Drogy v ulicích mýty-fakta-rady. 1. vyd. Praha, NAKLADATELSTVO IVO ŽELEZNÝ, 2000, 349s., ISBN 80-237-3606, Zákon o ochrane pred alkoholizmom a inými toxikomániami č. 46/1989 Zb. §4 ods, 2, Primár, Psychológia, Víno Gurmánia, Pivo, Víno Obnova, Žena, Info drogy
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.