Edukačná realita, edukačný proces, edukcia a edukačný konštrukt
Pojem vzdelávanie sa obecne v pedagogickej teórii chápe ako proces zámerného a organizovaného osvojovania poznatkov, dovedností, postojov atď., typicky realizovaný prostredníctvom školského vyučovania. Predmetom modernej pedagogiky je celková výchovno-vzdelávacia realita – edukačná realita ako objektívna skutočnosť.
Edukačná realita
Je každá taká skutočnosť (prostredie, proces) objektívne sa vyskytujúca v ľudskej spoločnosti, v ktorej prebiehajú nejaké edukačné procesy alebo sú tu fungujúce a rozvíjajúce edukačné konštrukty. V uvedenej definícii sa stretávame s pojmami ako:
1. edukačné procesy
2. edukačné konštrukty
3. edukačné prostredie
Ak by sme si to chceli ukázať na určitom príkladem, tak typ edukačnej reality je vyjadrený týmito elementmi:
-edukačné prostredie : výrobný podnik a jeho zamestnanci
-edukačné potreby: firma potrebuje a hľadá odborníka , ktorý by mal kvalifikačné vlohy-edukačné procesy: školiace a tréningové akcie, plánovanie a organizovanie.
-edukačné konštrukty: inzerát, ktorý zahŕňa vývoj (konštruovanie) projektov, popisujúc ich ciele, formy realizácie.
Edukačný proces – chápeme ho ako dialektický vzťah troch základných komponentov: obsahu vyučovania, činnosti učiteľa a žiaka. Tento proces plní tieto funkcie: informatívnu, formatívnu, inštrumentálnu a rozvíjajúcu. Je to zároveň aj proces sociálny, vyznačujúci sa interakciou učiteľ- žiak, žiak - učiteľ, žiak - žiak. Tieto vzájomné vzťahy ovplyvňujú vyučovací proces i jeho výsledky.
Edukačné procesy:Definícia podľa J. PRUCHU (1997): „Edukačné procesy sú všetky také činnosti ľudí, pri ktorých dochádza k učeniu na strane nejakého subjektu, ktorému je exponovaný iným subjektom priamo alebo sprostredkovane (textom, technickým zariadením, a i.) nejaký druh informácie. Typom reálneho edukačného procesu je napr. tréning športovca pod vedením trénera. Prebieha obvykle v špeciálnom prostredí, v ktorom dochádza k učeniu určitých motorických schopností na strane jedného subjektu (športovca) a kontrole (meranie výkonu) iným subjektom (trénerom) či technickým zariadením. Dnes sa stále častejšie uplatňujú edukačné procesy zasahujúce veľké skupiny populácie, alebo dokonca obyvateľstvo celej Zeme. Sú to napríklad edukačné aktivity vyvíjané za účelom zmien postojov ľudí k ekologickým problémom, k škodlivým zdravotným návykom (kampane proti fajčeniu a pod.). Aj keď sú tieto edukačné procesy realizované najviac médiami, v podstate je exponovanie informácií zo strany jedných subjektov (tvorcovia textov a obrazov) iným subjektom (divákom, čitateľom).
V ľudskej spoločnosti sú edukačné procesy najčastejšími aktivitami vôbec. Od narodenia, resp. už v prenatálnom období života jedinca, až do neskorej staroby sa človek učí alebo učenie sprostredkúva iným. Z tohto hľadiska je moderná pedagogika skúmajúca edukačné procesy veľmi univerzálnou vedou. Pedagogika tak spolu so psychológiou a sociológiou vysvetľuje javy, ktoré sú podmienkou prežitia a vývoja spoločnosti, ktorá by bez edukačných procesov nemohla existovať a rozvíjať sa“.
ETAPY VÝCHOVNÉHO PROCESU
1. Východiskovou etapou výchovného procesu je motivácia a požadovanie žiaduceho správania, stanovenie úloh, ktoré sa majú riešiť. Každé dieťa má vedieť, čo má robiť a má to aj chcieť robiť. Preto požiadavky majú byť formulované jasne, zrozumiteľne, s náležitou motiváciou.
2. Druhou etapou výchovného procesu je riešenie vytýčených úloh, realizácia požiadaviek v praktickom konaní. Tak vznikajú potrebné návyky a zvyky.
3. V tretej etape sa prehlbuje presvedčenie žiakov, formujú sa mravné vlastnosti. Úlohou učiteľov, výchovných pracovníkov je správne vysvetľovať mravné zásady, normy a ponechať dostatočný priestor na samostatné rozhodovanie a konanie žiakov.
4. Posledná etapa je charakterizovaná tým, že sa ďalej primerane veku žiakov, rozvíja schopnosť uvedomele a samostatne sa stavať k požiadavkám, samostatne usmerňovať svoje správanie podľa mravných zásad a odolávať negatívnym vplyvom. Jednotlivé etapy navzájom súvisia a dopĺňajú sa.
Edukačné konštrukty
Sú všetky také teórie, modely, plány,, scenáre, prognózy, zákony, predpisy a iné teoretické výtvory, ktoré nejakým spôsobom určujú alebo ovplyvňujú reálne edukačné procesy. Ku konštruktom patria:
1. učebné osnovy, plány, vzdelávacie programy, normy, štandardy, didaktické testy, vysvedčenia a pod.
2. učebnice, výučbové filmy, počítačové výučbové programy,...
3. rôzne výtvory pedagogickej teórie, knižné monografie, časopisy a pod.
Edukácia označuje súhrnne pojem výchova vzdelávania. S termínom edukácia súvisia termíny:edukant – subjekt (žiak) edukačného procesu, edukátor – označuje učiteľa, vychovávateľa, inštruktora...teda osoby, ktoré nejakým spôsobom vyučujú, poučujú nejaké iné subjekty
Edukačné prostredie – učebné prostredie je vytvárané všetkými fyzikálno-senzorickými elementami, ako je osvetlenie, farba, zvuk, priestor, nábytok a iné, ktoré charakterizujú miesto, v ktorom sa má žiak učiť - rozdeľujeme :
a) ergonomické prostredie - je tvorené fyzikálno-senzorickými elementami ako osvetlenie, farba, zvuk, priestor, nábytok, ktoré charakterizujú miesto, v ktorom sa má žiak učiť.
b)edukačné prostredie ako súbor psychosociálnych vplyvov a vzťahov- klíma a atmosférav školách a triedach...pedagogická prax – to, čo robia učitelia pri výkone svojej profesie a čo stojí v protikladek teórii; pracovné činnosti učiteľov (nielen vyučovanie, ale i administratíva) predstavuje to, čo si musia študenti učiteľských odborov osvojovať.
