Edukačná realita, edukačný proces, edukcia a edukačný konštrukt

Pojem vzdelávanie sa obecne v pedagogickej teórii chápe ako proces zámerného a organizovaného osvojovania poznatkov, dovedností, postojov atď., typicky realizovaný prostredníctvom školského vyučovania. Predmetom modernej pedagogiky je celková výchovno-vzdelávacia realita – edukačná realita ako objektívna skutočnosť.


Edukačná realita

Je každá taká skutočnosť (prostredie, proces) objektívne sa vyskytujúca v ľudskej spoločnosti, v ktorej prebiehajú nejaké edukačné procesy alebo sú tu fungujúce a rozvíjajúce edukačné konštrukty. V uvedenej definícii sa stretávame s pojmami ako:

1. edukačné procesy
2. edukačné konštrukty
3. edukačné prostredie

Ak by sme si to chceli ukázať na určitom príkladem, tak typ edukačnej reality je vyjadrený týmito elementmi:

-edukačné prostredie : výrobný podnik a jeho zamestnanci
-edukačné potreby: firma potrebuje a hľadá odborníka , ktorý by mal kvalifikačné vlohy-edukačné procesy: školiace a tréningové akcie, plánovanie a organizovanie.
-edukačné konštrukty: inzerát, ktorý zahŕňa vývoj (konštruovanie) projektov, popisujúc ich ciele, formy realizácie.

Edukačný proces – chápeme ho ako dialektický vzťah troch základných komponentov: obsahu vyučovania, činnosti učiteľa a žiaka. Tento proces plní tieto funkcie: informatívnu, formatívnu, inštrumentálnu a rozvíjajúcu. Je to zároveň aj proces sociálny, vyznačujúci sa interakciou učiteľ- žiak, žiak - učiteľ, žiak - žiak. Tieto vzájomné vzťahy ovplyvňujú vyučovací proces i jeho výsledky.

Edukačné procesy:Definícia podľa J. PRUCHU (1997): „Edukačné procesy sú všetky také činnosti ľudí, pri ktorých dochádza k učeniu na strane nejakého subjektu, ktorému je exponovaný iným subjektom priamo alebo sprostredkovane (textom, technickým zariadením, a i.) nejaký druh informácie. Typom reálneho edukačného procesu je napr. tréning športovca pod vedením trénera. Prebieha obvykle v špeciálnom prostredí, v ktorom dochádza k učeniu určitých motorických schopností na strane jedného subjektu (športovca) a kontrole (meranie výkonu) iným subjektom (trénerom) či technickým zariadením. Dnes sa stále častejšie uplatňujú edukačné procesy zasahujúce veľké skupiny populácie, alebo dokonca obyvateľstvo celej Zeme. Sú to napríklad edukačné aktivity vyvíjané za účelom zmien postojov ľudí k ekologickým problémom, k škodlivým zdravotným návykom (kampane proti fajčeniu a pod.). Aj keď sú tieto edukačné procesy realizované najviac médiami, v podstate je exponovanie informácií zo strany jedných subjektov (tvorcovia textov a obrazov) iným subjektom (divákom, čitateľom).

V ľudskej spoločnosti sú edukačné procesy najčastejšími aktivitami vôbec. Od narodenia, resp. už v prenatálnom období života jedinca, až do neskorej staroby sa človek učí alebo učenie sprostredkúva iným. Z tohto hľadiska je moderná pedagogika skúmajúca edukačné procesy veľmi univerzálnou vedou. Pedagogika tak spolu so psychológiou a sociológiou vysvetľuje javy, ktoré sú podmienkou prežitia a vývoja spoločnosti, ktorá by bez edukačných procesov nemohla existovať a rozvíjať sa“.