Ďalej Majzlanová (1995) klasifikuje intrapersonálne orientované poruchy správania v dvoch základných kategóriách:

a/ neurotické a emocionálne poruchy
b/ sociálna inkompetencia. 


Po naznačenom rozdelení porúch správania podávame v tejto kapitole niektoré prejavy porúch správania, ktoré sú typické pre predškolský a mladší školský vek:

1. Hyperaktivita. Častým problémom sú nadmerne živé – hyperaktívne deti. Tieto deti sú nápadné hlavne motorickým nepokojom, nesústredenosťou a mnohovravnosťou. Sú v neustálom pohybe, nevydržia pri žiadnom zamestnaní, vyrušujú ostatné deti, upútavajú na seba pozornosť. Nakoľko sa hyperaktivita často viaže s deficitom v oblasti pozornosti, Americká psychologická asociácia (Haring, Mc Cormick, 1984) ju nazvala AD/HD (attention deficit / hyperactivity disorder). Mnohé z detí s AD/HD vykazuje tiež agresívne prejavy, výukové ťažkosti, rôzne neurologické poruchy (ĽMD, poruchy koordinácie pohybov, narušené reflexy) a poruchy v oblasti vizuálno-motorickej percepcie. Výskyt je častejší u chlapcov (na 4-7 chlapcov s takýmito ťažkosťami pripadá približne 1 dievča). Príčinami instability podľa Vodáka a Šulca (1964) môže byť nekľudné rodinné prostredie, zmeny a nepravidelnosti v životnom režime a ochorenie. Sem patria deti, u ktorých sa vyskytli komplikácie pri pôrode, prípadne počas tehotenstva matky, či závažné ochorenia alebo úrazy v rannom veku (od 3 rokov života). Nemožno nespomenúť vrodené dispozície často zdedené po rodičoch, aj keď sa u nich samých v dospelom veku výrazne neprejavujú (Vichnar, 1974).

2. Hypoaktivita. Dieťa málo pohyblivé, pasívne – hypoaktívne je presným opakom predošlých detí. Býva ľahostajné, málovravné, málo priateľské, pasívne, s prevahou útlmových prejavov. Zvyknú sa u neho objavovať aj výbuchy zlosti, lebo býva terčom posmechu ostatných. Tieto deti sú pomalé, neobratné, nezhovorčivé, vydržia dlho v nečinnosti, do ničoho sa nepúšťajú. Väčšinou pôsobia ako bezproblémové poslušné deti. Dokonca niekedy pôsobia dojmom zaostalého dieťaťa (Majzlanová, 1995). Príčinou bývajú výchovné chyby, ale aj ľahká forma perinatálnej encefalopatie so zníženým svalovým napätím, nedostatočnou pohybovou koordináciou a zníženým kinestetickým vnímaním (Bartušková, 1977).

3. Neposlušnosť a vzdorovitosť. Príčinou neposlušnosti a vzdorovitosti môže byť:
- nesprávna výchova (rozmaznanosť, prísnosť, nedôslednosť)
- iný škodlivý vplyv prostredia (zlý vzor, hádky)
- vrodený sklon (neschopnosť prispôsobiť sa)
- patologický stav (encefalopatická porucha osobnosti, psychopatia).

Za chorobnú neposlušnosť a vzdorovitosť považuje Rabáková (1986) pretrvávanie tejto vývinovej fázy v ďalších rokoch, alebo vznik nemiestnych prejavov (dieťa odmieta zo vzdoru jesť a piť, máva záchvaty zlosti, kope okolo seba a pod.) Medzi deťmi mladšieho školského veku sa vyskytujú aj také, ktoré sa dopustia krádeže. Zriedkavejším javom je „nutkavé“ kradnutie – kleptománia.

4. Hanblivosť a uzavretosť. Na hanblivosť a uzavretosť dieťaťa, ako uvádza Novák (1977) môže mať vplyv nedostatok sociálneho tréningu, určitá izolácia od vrstovníkov, spôsob života rodiny a v neposlednom rade aj typ osobnosti.