“Tvorivosť je taká interakcia subjektu s objektom, pri ktorej subjekt mení okolitý svet, vytvára nové, užitočné a pre subjekt, referenčnú skupinu alebo populáciu významné hodnoty“. Podľa Koršunova (1982) je tvorivosť také aktívne vzájomné pôsobenie subjektu a objektu, pri ktorom subjekt cieľavedome mení prostredie, tvorí nové, sociálne významné, v súlade s požiadavkami objektívnych zákonitostí. Pojem tvorivosť teda definujú dve základné charakteristické vlastnosti: novosť a hodnotnosť. Novosť ako infrekvencia nápadu a hodnotnosť ako užitočnosť nápadu v určitom referenčnom zastúpení. Zelina (1994) uvádza štyri východiskové axiómy tvorivosti, kreatológia:

1. Tvorivý môže byť každý človek.
2. Tvorivosť sa môže prejaviť v každej činnosti, ale nie každá činnosť poskytuje rovnaké možnosti pre tvorivosť.
3. Tvorivosť je cvičiteľná funkcia, dá sa rozvíjať.
4. Tvorivosť je ťažká „práca“ v tom zmysle, že človek najskôr veľa vedieť, poznať, premýšľať, aby mohol vytvoriť nový a hodnotný produkt.

To znamená, že tvorivosť je najvyššou kognitívnou funkciou a v hierarchickom usporiadaní zahrňuje v sebe všetky nižšie funkcie – dobrú percepciu, abstrahovanie, analogické myslenie, atď. Psychológia tvorivosti, ktorá sa formuje ako samostatná vedná disciplína, vo svojom vývoji čerpala aj z prác psychoanalytikov. Zicha (1981) konštatuje, že z pohľadu Freuda kreativita vyviera z osobného konfliktu. Jungovi prívrženci definovali kreativitu ako činnosť, či formu, ktorou sa vyjadrujú vnútorné pocity, názory a myšlienky človeka. Stern opisuje proces maľby pri neurotických dospelých ako pokus zničiť traumatické príhody. Syřišťová (1985) uvádza, že podľa názorov súčasných arteterapeutov u dieťaťa, umelca a psychotika vystupuje kreativita v pôvodnejšej, menej potlačovanej a nie socializovanej podobe. Napokon tvorivá aktivita nemusí byť psychotickým procesom iba narušená, naopak môže byť aj vystupňovaná. Tvorivá práca zvyšuje odolnosť voči stresom, zvyšuje úroveň frustračnej tolerancie, pôsobí aj ako anxiolytikum. Dáva pocit zmysluplnosti života cez zdravú sebarealizáciu. 


2.2 Faktory tvorivosti 

Podstatu tvorivosti lepšie pochopíme, keď uvediem základné faktory v tejto intelektovej schopnosti človeka. Medzi základné faktory tvorivosti patria fluencia, flexibilita, originalita, senzitivita, redefinovanie a elaborácia. Fluencia znamená schopnosť pohotovo, ľahko utvoriť čo najviac psychických produktov určitého druhu ( slov, myšlienok, obrázkov, symbolov a pod. ). Faktor fluencie má viac variácií. Niektoré z nich uvedieme:

a) slovná fluencia znamená, že učebný alebo rozvíjajúci materiál bude slovný
b) figurálna fluencia – v tomto prípade môže ísť o úlohu pre žiakov, aby nakreslili čo najviac figúr za určitý časový limit, tak že použijú len dané jednoduché čiary
c) číselná fluencia dáva nespočetné množstvo možností na zámerné rozvíjanie tejto schopnosti
d) asociačná fluencia – asociačná pohotovosť
e) expresívna ( vyjadrovacia ) fluencia znamená schopnosť vysvetliť primerané slová na vyjadrenie súvislých myšlienkových celkov. Je to schopnosť myšlienku vyjadriť slovami. Expresívnu fluenciu možno rozvíjať aj pomocou riešenia matematických úloh, ktoré pre riešiteľov znamenajú problémy a ktoré nevyžadujú len konvergentné myslenie.
f) ideačná fluencia znamená schopnosť rýchlo, pohotovo utvárať nápady na danú tému

Flexibilita – schopnosť pružne utvárať rôznorodé riešenie problémov a prekonať myšlienkovú zameranosť.