Originalita – schopnosť utvárať bystré, dôvtipné, neobvyklé, nie bežné produkty, ktoré odhaľujú vzdialené súvislosti. Je to jeden z najzákladnejších faktorov tvorivosti, lebo sa tu utvárajú originálne produkty pomocou originálneho tvorivého procesu riešenia. Ide tu nielen o originálny produkt, ale predovšetkým o originálne riešenie.
Senzitivita – citlivosť na problémy – je schopnosť všimnúť, vystihnúť, postrehnúť problém tam, kde si to iní bežne nevšimnú, nevidia.
Redefinovanie – reštruktuácia, znovu formulovanie – schopnosť meniť význam a použitie predmetov alebo ich častí, použiť ich novým spôsobom, oslobodiť sa od zaužívaných spôsobov riešenia daného problému.
Elaborácia – schopnosť vypracovať detaily riešení, aby sa skompletizoval nejaký celok alebo plán.

Uviedli sme základné faktory tvorivosti – kreativity. V tvorivom procese však nemajú všetky rovnaký charakter a dôležitosť a všetky sa nezakladajú na divergentnom myslení.


2.3 Tvorivý proces

Pre tvorivý proces má veľký význam tvorivá motivácia alebo motivácia na tvorivú činnosť. Arbet ( 1980 ) uvádza, že každý psychologický smer ináč chápe a vysvetľuje podstatu a význam motivácie na tvorivý proces. Linhart ( 1976 ) pri analýze jednotlivých druhov motivácie v činnosti uvádza, že v tvorivej činnosti sa často vyskytuje motivácia, ktorú vyvoláva poznávací konflikt. Tento špecifický druh motivácie nazval Linhart auto-aktivizačným konfliktom. Ďurič ( 1988 ) konštatuje, že tvorivý proces podmieňujú špecifické motivačné činitele ( vonkajšie a vnútorné ), pričom významnú úlohu má sebaaktualizačná tendencia vysoko tvorivého jedinca. Zelina ( 1994 ) uvádza tieto fázy, etapy tvorivého procesu:

1. preparácia – prípravná fáza, v ktorej sa zbierajú potrebné informácie, údaje, získavajú sa relevantné poznatky, osvojujú sa stratégie riešenia problémov
2. inkubácia – tlmenie, predstavuje fázu, v ktorej človek vedome nepracuje na predmete tvorby, nezaoberá sa činnosťami, ktoré s ňou súvisia
3. iluminácia – osvietenie – heuristický moment- je to fáza objavenia nového nápadu, riešenia
4. verifikácia – kritické preskúmanie, zhodnotenie nápadu, riešenia výsledku, jeho overovania 


2.4 Tvorivá osobnosť

Zelina ( 1995 ) uvádza Relkowského vymedzenie osobnosti: „Osobnosť je systém regulujúci vzťahy človek – svet“ Kombináciou definície osobnosti s vymedzením tvorivosti, Zelina ( 1995 ) predpokladá túto pracovnú koncepciu tvorivej osobnosti: „Tvorivá osobnosť je systém regulujúci vzťahy človek – svet tak, že produktom je nový a hodnotný vzťah“. Tvoriví ľudia majú otvorenejšie myslenie, pružnejšie vnímanie sveta, rozpory pociťujú viac značnejšie, možno u nich vzbudiť rýchlejšie záujem o nový postoj, názor, sú prístupnejší variabilite v každej psychickej oblasti ( antirigidná a antidogmatická výchova ) – Zelina, Zelinová ( 1990 ).

Ulmanová ( 1968 ) uverejňuje zistenia týkajúce sa správania tvorivého žiaka, ktorý je živší, kladie viac otázok, neverí všetkému pri vyučovaní, je hravší, experimentuje s prvkami učiva vo volnom čase. V škole pracuje intenzívne, samostatne a vytrvalo len vtedy keď ho úlohy zaujímajú. Súvislosti s prospechom sú rôzne, tvorivý žiak nepatrí k najlepším. Má už niektoré znaky tvorivej osobnosti – pružnosť vo vnímaní a myslení, fantázii, zmysel pre humor, nemá črty strnulosti, je menej úzkostlivý, môže byť menej socializovateľný, viac samostatný a má o sebe pozitívnu mienku. Ale profil každej tvorivej osobnosti bude ideografický, všeobecne nepopísateľný, osobitý.

Zelina ( 1995 ) uvádza definíciu tvorivého zamerania osobnosti: „... je naplnená realizáciou vlastných síl osobnosti prostredníctvom tvorivej regulácie činnosti, realizáciou do exteriorizácie, objektivizácie vnútorného do vzťahu k svetu, a to v prospech niečoho nového a hodnotného pre človeka a spoločnosť. Incentívy ( generovanie túžby v rozmeroch ľudstva ) evokujú alebo brzdia realizáciu zamerania cez psychickú reguláciu činnosti osobnosti. Výsledkom je činnosť, špecifické postoje, či reakcie osobnosti. Výsledkom je činnosť, špecifické postoje, či reakcie osobnosti.  Incentívy sa transformujú v štruktúre a funkciách regulujúcej činnosti osobnosti. Tvorivá regulácia osobnosti a osobnosťou ( incentívami a pohnútkami ) sa realizuje kognitívnymi motivačnými a osobnostnými funkciami. Tieto funkcie nemajú medzi sebou ortogonálny vzťah.