referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Eleonóra
Piatok, 21. februára 2020
Mladší školský vek
Dátum pridania: 14.01.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: FREEDOMgirl
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 004
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 5.7
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 9m 30s
Pomalé čítanie: 14m 15s
 
Mladší školský vek 6 - 11

Významným medzníkom v živote dieťaťa po dosiahnutí šiestich rokov je vstup do školy. Škola ovplyvňuje duševný vývin dieťaťa vo väčšej miere ako iné faktory.

Práca a povinnosti vo veľkej miere nahrádzajú doteraz dominantnú činnosť - hru. To kladie zvýšené nároky na disciplínu, na odloženie okamžitého uspokojenia mnohých potrieb, na vôľové konanie potrebné na pokračovanie v činnostiach, aj keď by dieťa robilo radšej niečo iné. Škola však otvára aj nové možnosti - učí myslieť iným spôsobom, dáva možnosti uplatniť sa v oveľa väčšej skupine vrstovníkov. 

V období mladšieho školáka podstatne narastá telesná výkonnosť dieťaťa, deti sú neustále v pohybe, ale nevedia ešte dobre hospodáriť so silami, môžu sa rýchlo vyčerpať. Pohyb je koordinovaný, stáva sa ladný. Telesná zdatnosť, obratnosť, ovládnutie rôznych zručností má aj veľký sociálno-psychologický význam - zabezpečuje dieťaťu určité postavenie v skupine vrstovníkov. 

V zmyslovom vnímaní dochádza k výraznej decentrácii, dieťa si všíma aj detaily javov, je schopné rozčleniť celok na časti a zmysluplne ich potom spojiť. V akte vnímania sa čoraz väčšmi uplatňuje jeho skúsenosť, odpútava sa od viazanosti na to, čo práve robí, čo sa mu vnucuje a tak sa vnímanie stáva cieľavedomým aktom - pozoroavním. Zvyšuje sa diskriminačná schopnosť - dieťa zbadá oveľa menší rozdiel v intenzite dvoch podnetov (rozdielový prah). Napríklad, kým 5-ročné dieťa rozoznáva päťgramové závažie od pätnásťgramového, 9-ročné dieťa vníma jednogramový rozdiel medzi závažiami.

Dieťa sa odpútava od zamerania na prítomnosť, časové vzťahy dnes-zajtra, skôr-neskôr, hneď-potom a pod. prestávajú byť po ôsmom roku problémom. Spontánnosť procesu predstavivosti je vystredaná zámerným vybavovaním predstáv. Schopnosť vybaviť si predstavy v pamäti (reprodukčné predstavy) má u mladších školákov často prekvapujúcu dimenziu, predstava svojou konkrétnosťou, detailnosťou nadobúda parametre vnemu (didetické predstavy).

V prvých rokoch školskej dochádzky ešte prevláda mechanický spôsob vštepovania do pamäti (učenia). Postupujúci vývin kognitívnych schopností umožňuje dieťaťu triediť pamäťový materiál, vnášať doň zmysel a tento narastajúci podiel zámeru a logiky sa premieta aj do rýchlosti vštepovania a kvality (trvanlivosti) podržania v pamäti, ktorá sa v priebehu obdobia zdvojnásobuje.

Kvalita vnímania, jemnej motoriky a spôsoby spracovania získaných informácií sa prejavujú aj v kresbe dieťaťa. Napr. v kresbe ľudskej postavy postupne pribúdajú jej jednotlivé časti, ich vzájomné prepojenie, zlepšuje sa proporcionalita a detailnosť postavy, objavuje sa odev a jeho časti, neskôr sa objavuje aj kresba z profilu, aj keď spočiatku zmiešaná s kresbou "en face". V druhej polovici obdobia je znázorňovaný aj pohyb a snaha vyjadriť aj perspektívu a plastičnosť tieňovaním.

Pod vplyvom školskej výuky sa skvalitňuje aj rečový prejav dieťaťa. Osvojuje si gramatické pravidlá jazyka, narastá dĺžka a zložitosť viet, skvalitňuje sa vetná stavba, výslovnosť už nerobí žiakovi problémy, rastie jeho slovná zásoba. Verbálna komunikácia dieťaťa sa skvalitňuje aj tým, že postupne zaniká tzv. "situačná reč" - verbálna výpoveď je zrozumiteľná len pre toho, kto pozná situáciu, o ktorej dieťa hovorí, napr. preto, že dieťa neurčito označuje konajúce osoby, nepoužíva označenie miesta, čas udalosti, nezameriava sa na podstatu a pod.

K radikálnej zmene dochádza v kognitívnom vývine. Dieťa objaví logiku. Je schopné uskutočňovať skutočné logické opreácie bez predchádzajúcej závislosti na videnom, logické úsudky sa však stále týkajú konkrétnych javov a obsahov, ktoré si možno názorne predstaviť. Tento nový spôsob riešenia problému, či poznávania je daný základnými zmenami, ktoré spočívajú v tom, že:

a) dieťa je schopné decentrácie - odpútanie sa od viazanosti na jednu veličinu, aktuálny stav poznávacej skutočnosti, úsudok vychádza zo sledovania a rešpektovania viacerých kritérií, napr. výška, šírka, farba, počet. Ide najmä o tieto typy logických operácií:
- klasifikácia a tiredenie, rozčlenenie príslušnosti jednotlivých objektov do jednotlivých kategórií podľa viacerých hľadísk (napr. podľa tvaru a farby guličiek 7 - 8 ročné deti sú schopné vytvoriť štyri kategórie: guľaté červené a guľaté modré; hranaté červené a hranaté modré)
- inklúzia (zhrnutie), priradenie jednotlivých prvkov do tried (jablko, hruška = ovocie) a na vyššej úrovni dvoch tried do nadradenej kategórie,
- radenie prvkov podľa pravidla, v ktorom je obsiahnutých viac kritérií, napr. malé a svetlé guličký na začiatok, väčšie a tmavé na koniec.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Základy vývinovej psychológie, Phdr. Ivan Jakabčic, csc, vydavateľstvo IRIS, 2002
Podobné referáty
Mladší školský vek GYM 2.9887 1998 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.