Potreba učenia

Človek sa vždy niečomu učí. Od narodenia sa napr. učí sedieť, chodiť, rozprávať, poznávať okolitý svet predmety a osoby. Učí sa hygienickým návykom, obliekať sa chodiť do MŠ, neskôr keď príde do školy učí sa počítať, čítať, písať apod. Učí sa aj dospelý človek....Učenie možno pokladať za životný údel človeka od narodenia až po smrť. Problematikou učenia sa v poslednom období zaoberajú mnohé vedné disciplíny ako je psychológia, biológia, fyziológia, kybernetika, logika, pedagogika...

Učenie sa v reálnom živote môže nadobúdať tromi formami:

Spontánne učenie sa — pri tomto type učenia nie je cieľom jedinca samotné učenie sa, avšak k učeniu dochádza spontánne napríklad prostredníctvom hry.
Riadené učenie sa -je učenie sa, ktorého cieľom je napríklad nadobúdanie čí rozširovanie si vedomostí, osvojovanie si či rozvíjanie zručností za spoluúčasti iných.
Sebavýchova a sebavzdelávanie- iniciátorom učenia je jedinec, jeho snaha získať nové poznatky; zmeny v správaní či osobnostných vlastnostiach.

Učenie je zmena schopností človeka, ktorá má určité časové trvanie a ktorú človek nezískava dozrievaním (rokmi)
Nadobudnutie vedomostí sa prejaví zmenou správania. Dôležitým aspektom získavania vedomostí je túžba jedinca po poznaní a priamej účasti na obohacovaní a novými poznatkami.
Nazýva sa to kompliancia, čiže ochota, poddajnosť. Kompliancia sa prejaví, keď človek rozpozná potrebu učenia a akceptuje ju, dobrovoľne vydáva energiu potrebnú na to, aby sa niečo nové naučil, čo sa následne prejaví na jeho správaní.

Potreba učenia: je požiadavkou na zmenu správania a postojov, inak povedané ,, je to medzera medzi informáciu, ktorú daný jedinec má, a informáciu, ktorá je potrebná na to, aby dokázal zvládnuť určité činnosti, alebo sa postarať sám o seba“ (Gessner,1989)

Definícia učenia:

/Leontiev/ Učenie -proces, v ktorom si organizmus osvojuje individuálnu skúsenosť. O učení hovoríme vtedy, keď sa organizmus aktívne prispôsobuje svojmu prostrediu formou zmeny správania. Učenie nielenže navodzuje zmeny správania u ľudí ale aj rozvíja jeho osobnosť.
/Maršálova/ Učenie -zmena v organizme človeka, resp. v jeho schopnostiach, ktorá je závislá od opakovaných skúseností a ktorá sa prejavuje v zmenách správania a vykazuje viac alebo menej trvalú zmenu.

Zaradenie učenia do klasifikácie potrieb:

Podľa A. Maslowa by sme potrebu učenia mohli zaradiť na štvrtý stupienok medzi potreby uznania, ocenenia a sebaúcty.
Podľa Choubovej, a jej domu potrieb radíme potrebu učenia na štvrté poschodie do radu uznávania seba samého.
Po upravení Maslowovej hierarchie potrieb podľa Atkinsonovej a Atkinsona by sme mohli zaradiť potrebu učenia medzi kognitívne potreby (potreba vedieť, poznávať rozumieť)

Motivácia v potrebe:

IMPULZOM pre učenie sa môže byť nevedomosť, neschopnosť niečo vykonať.
ČINNOSŤ: je samotný proces učenia sa, pozorovanie, sústredenie sa, nácvik istej činnosti
oboznamovanie sa s novými vecami , proces získavania nových informácii.
USPOKOJENIE: získanie nových vedomostí zručností, schopnosť a právomoc vykonávať istú činnosť.

Napríklad : Impulz: pacient po operácii kolena je neschopní sa na istý čas sám pohybovať.. Činnosť: nácvik chodenia pomocou barlí . Uspokojenie: pacient sa vie sám bez pomoci sestry pohybovať pomocou bariel.

Odchýlky od normy v učení.

Špecifické vývinové poruchy učenia rozdeľujeme na tri základné skupiny
vývinová porucha čítania (dyslexia)
vývinové poruchy písania (dysgrafia, dysortografia)
vývinová porucha počítania (dyskalkúlia)

Prekážky, ktoré sa môžu spôsobovať prekážky pri učení sú napr.: akútne ochorenie, bolesť, vek, prognóza, biorytmus, city (úzkosť, depresia), jazykové a etické zázemie, iatrogénne prekážky. Sluchové, zrakové postihnutie, môže tak isto vyvolať prekážky v uspokojovaní potreby učenia.

Príznaky uspokojenia a neuspokojenia potreby z pohľadu sestry:

Proces uspokojovania potrieb je neustáli dej po naplnení jednej potreby prichádza druhá. Učíme sa celí život, od narodenia po smrť sa každý deň naučíme nove veci a stále mame viac skúsenosti, zručnosti.
Pri uspokojovaní potreby učenia v nemocničnom prostreredí ide väčšinou o edukačné procesy ohľadom pacientovho ochorenia, dodržiavania diét, dodržiavania správneho pohybu rehabilitácie alebo správnej starostlivosti.
Po výuke pacienta ochorením Diabetes melitus , zameranej na dodržiavanie správnej diéty príznakmi uspokojenia budú dobré vedomosti pacienta, spokojnosť, dodržiavanie diétnych postupov, to sa týka subjektívneho pocitu pacienta, a na druhej strane objektívnymi výsledkami budú znížené komplikácie, a prevencia sekundárnych ochorení správna hladina glukózy atd.

Pri neuspokojení potreby, čiže nedostatočnou pacientovou, resp. klenovou informovanosťou môže dost k väčšiemu poškodenú a zhoršeniu zdravotného stavu.