Úlohu žiaka dieťa v určitom veku získava automaticky. Je limitovaná len dosiahnutím veku a odpovedajúce vývinovej úrovne. Úloha školáka prináša dieťaťu vyššiu sociálnu prestíž. V tomto smeru je zároveň akýmsi formálnym potvrdením predpokladov k ďalšiemu rozvoju a s nimi spojených perspektív. Takto ju väčšina detí pod vplyvom názoru rodičov i širokej verejnosti chápe. Na druhej strane predstavuje aktuálnu a zásadnú zmenu životného štýlu, zvýšenie nárokov i väčší dôraz na ich plnenie. Úloha školáka zásadným spôsobom ovplyvní rozvoj detskej osobnosti a prežitie celého zostatku detstva.
Budúcu úlohu školáka dieťaťu už na konci predškolského veku potvrdzuje chovanie rodičov, rituál zápisu a materiálne symboly tejto zmeny. Dieťa si pod vplyvom rôznych informácií vytvára určitú predstavu o obsahu úlohy žiaka a uvažuje o nej na úrovni svojho myslenia. Premena vonkajších znakov je v tejto dobe chápaná zároveň ako zmena identity. Dieťa sa inak cíti i odlišne chová, keď si napr. vezme na chrbát školskú tašku, ktorá je symbolom novej úlohy. Myslí si, že to k jej naplneniu úplne stačí.
Predškolské dieťa už zvládlo rôzne úlohy, ktoré sa stali súčasťou jeho identity. Postupne sa naučilo tieto úlohy rozlišovať a chovať sa takým spôsobom, aký určitý variant vyžaduj. Úloha školáka zatiaľ presnejšiu náplň nemá. Jej predstava sa v tejto dobe realizuje len na symbolickej úrovni, vo forme hry. Dieťa v hre predvádza, čo o škole vie, a svoje skúsenosti doplňuje, poprípade modifikuje fantáziou. Na tejto úrovni sa môžu uplatňovať nevedomé priania i obavy z očakávanej zmeny, o ktorej dieťa zatiaľ príliš veľa nevie.
Prezentizmus ako znak myslenia predškolských detí sa prejavuje viazanosťou na prítomnosť. Úloha školáka je zatiaľ v štádiu očakávaní, lokalizovaného do budúcnosti, a preto nemá väčší subjektívny význam. Dieťa do nej môže projektovať svoje aktuálne pocity a očakávania. Pokiaľ dieťa dáva najavo, že sa do školy teší, nemusí to znamenať, že je pre školu dostatočne pripravené a zrelé. Často ide o prejav typickej predškolskej naivity. Dieťa sa teší do školy tak ako na výlet alebo na hory. Ani v jednom prípade nevie, čo ho tam čaká, ale v rámci prevahy emočného hodnotenia si budúce situácie idealizuje. Skutočnosť môže byť nakoniec úplne iná. Predstava budúcej úlohy žiaka je na úrovni hry. Dieťa nechápe, že ide o zásadnú a nevratnú premenu životnej situácie, ktorú sa nedá vrátiť späť, keď sa mu nebude páčiť.
Úloha školáka môže mať pre dieťa rôzny význam. Jej hodnota závisí v značnej miere na názoroch a postojoch rodičov. Vzhľadom k tomu ju dieťa môže chápať rôznym spôsobom: pozitívne i negatívne. Rodičia do budúcej úlohy svojho dieťaťa mnohokrát projektujú svoje vlastné skúsenosti, nádeje i obavy, ktoré si so školou spojili. Školu dieťaťu prezentujú ako povinnosť, nutnosť, predpoklad k ďalšiemu rozvoju, prípadne ako záťaž, alebo dokonca potenciálny zdroj ohrozenia, ktorému sa nedá vyhnúť. Pod vplyvom očakávaného nástupu do školy sa mení postoj rodičov k detským aktivitám: rodičia ich prestávajú považovať za samoúčelné. Viacej sa zaujímajú o schopnosti a zručnosti ich dieťaťa, pretože si uvedomujú, aký je ich význam. V tejto dobe je značné chápať ako prostriedok, nutný k dosiahnutiu nejakého cieľu. Cieľom pre ne bola sama aktivita a rodičia um ponechávali značnú slobodu voľby. Teraz je uspokojenie z nejakej činnosti nepodstatné, dôležitý je výkon.
Socializácia dieťaťa školského veku
Socializačný vývoj dieťaťa prebieha postupne. Už v priebehu detstva je ovplyvňovanie rôznymi sociálnymi skupinami. Pôsobením každej z nich je niečím špecifické a tu získaná skúsenosť prispieva k rozvoju odlišných kompetencií. V tomto veku nadobúdajú na významnú socializačnej požiadavky školy a rozvíjajú sa také vlastnosti a schopnosti, ktoré dieťaťu v tomto smeru pomáhajú. Na jednej strane ide o uspokojivú orientáciu v tomto prostredí, na druhej strane o osvojenie žiaducich spôsobov chovania. Bez významu nie je ani vplyv vrstovníckej skupiny, i keď v tomto veku majú ešte väčší význam dospelí.
Úloha školáka má dosť presné pravidlá a spoločnosťou určený rituál, ktorý vymedzuje jej počiatok. Každé dieťa túto úlohu spracováva individuálne špecifickým spôsobom a zaujíma k nej určitý postoj, ktorý je daný:
a)Mierou identifikácie s touto úlohou – jej osobným významom (ide o to, čo konkrétnemu dieťaťu táto úloha prináša, alebo s akými problémami a nepríjemnosťami je spojená. Keď mu prináša len negatívne zážitky, nemôže sa s ňou stotožniť).
b)Mierou sociálnej prestíže – ktorú mu v jeho prostredí táto úloha prináša
Úloha žiaka zahrnuje dve deliace úlohy – úlohu žiaka a spolužiaka:
a)Podriadená úloha žiaka
Úloha žiaka je inštitucionálne určená, jej obsah je dosť jednoznačne predpísaný školským poriadkom a je vždy podriadenou úlohou. V rámci tejto úlohy sa rozvíjajú rôzne schopnosti a schopnosti. Miera úspešnosti jej zvládnutia predurčuje budúce uplatnenie jedinca v spoločnosti. Na nej závisí príslušnosť k určitej sociálnej vrstve i sociálneho statusu jej nositeľa. Predstavuje významnú skúsenosť, ktorá ovplyvňuje rozvoj sebahodnotenia dieťaťa a voľbu jeho ďalších životných cieľov.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Úloha žiaka
Dátum pridania: | 16.11.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | blueye | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 583 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 7 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 11m 40s |
Pomalé čítanie: | 17m 30s |
Zdroje: Vágnerová M., Vývojová psychológia – detstvo, dospelosť, staroba; Portál, s. r. o., Praha 2000, s. 522