Spoločnosť si vytvára určitú normu žiaka, ktorej znaky by, nemali mať všetky školské deti. Smeruje tak k určite nivelizácií, eliminácií individuálne typických znakov, ktoré pre túto úlohu nie sú príliš žiaduce. Táto norma je v danej spoločnosti stabilná. Tvorí ju komplex žiaducich vlastností, ktoré sú pre túto úlohu reprezentatívne. Spoločnosť od dieťaťa vyžaduje, aby túto normu rešpektovalo, a snažilo sa ju čo najviac priblížiť. Keď sa dieťa chová v súlade s týmto očakávaním, je odmeňované. Ak robí niečo iného, je negatívne hodnotené a odmietané. Takýmto spôsobom ovplyvňuje škola ďalší rozvoj detskej osobnosti. Deti, ktoré nemajú všetky potrebné kompetencie, sú znevýhodňované.

b)Súradná úloha spolužiaka

Spôsob, akým ju dieťa zvládne, bude významný nielen pre prežitie školského veku, ale ovplyvňovanie i jeho budúcej stratégie chovania a neformálne sociálne vzťahy. Je základom sociálnej úspešnosti iného druhu, ide tu o schopnosť získať určitú pozíciu a byť prijatí rôznymi ľuďmi na rovnakej úrovni. V tomto smeru je významná skúsenosť z detskej skupiny. Tu sa jedinec učí zvládnuť sociálnu interakciu, spoluprácu, solidaritu, sebaovládanie, spôsobom špecifickej komunikácie a zvládanie úlohy určitého typu, ktorého spoluurčujú jeho budúcu sociálnu úspešnosť.

Vrstovnícka skupina je miestom prežívania životných skúseností a spoločného riešenia problémov. Je to miesto prijatia skupinových noriem a generačného štýlu života, ideálu, hodnôt atd. Úloha spolužiaka je na začiatku školskej dochádzky nediferencovanou, ale v priebehu doby sa intenzívne rozvíjajú. Deti môžu v triede získať rôzne úlohy. Niektoré sú vysoko cenené, nadriadené nad ostatnými a majú značnú prestíž. Skúsenosť s životom v detskej skupine má veľký socializační prínos. Dieťa tu má väčšiu voľnosť voľby. Môže byť aktívnejší a môže sa vo väčšej miere riadiť vlastnými preferenciami.

Úloha žiaka prináša dieťaťu vyššiu sociálnu prestíž. Avšak tím ako by sa jednoznačne aktuálna výhodnosť novej úlohy vyčerpala. Úloha žiaka prináša taktiež rôzne záťažové situácie. Dieťa do školy chodiť musí a tráviť v nej značnú časť svojho života. Nemôže z nej utiecť. Škola je pre nich cudzím prostredím neosobnej inštitúcie. Dieťa v škole nemá taký pocit istoty a bezpečia, aký má doma, kde má výlučné postavenie. V rodine je stredom pozornosti, rodičia ho akceptujú vždy a za každých okolností, i keď ho vzhľadom k výkyvom jeho chovania samozrejme aj kritizujú a trestajú. Jeho vlastné úsilie má síce i tu nejaký zmysel, ale istota emočného zázemia na ňom nezávisí. Neistotu dieťaťa musí podriadiť poriadku školy a nemôžu tu vládnuce normy meniť, ako by sa im zachcelo.

Nástup do školy je spojený s nutnosťou osamostatnenia, prijatia zodpovednosti za vlastné konanie a jeho následky. V škole sa dieťa musí vzdať egocentrizmu – potreby dôrazu na vlastnú osobnosť a tendenciu pričiniť si zásadný význam. Musí prijať skutočnosť, že je len jedným z mnohých detí. Záťažou môže byť i požiadavka podriadenia sa autorite učiteľa, ktorý je na začiatku školskej dochádzky cudzím človekom a nemá pre dieťa taký osobný význam ako rodičia. Vo vzťahu k svojím žiakom je učiteľ viac neutrálny a jeho chovanie menej diferencované. Neakceptuje žiaka automaticky, bez ohľadu na jeho skutočné chovanie, ale vždy vo vzťahu k plneniu nejakých požiadavkám a normám, ktoré sú pre dieťa z väčšej časti nové. Malý školák nemôže prijať učiteľa úplne neutrálne, jeho vzťah musí mať i citovú dimenziu. Väzba na učiteľa posiluje pocit istoty a bezpečia.

Na začiatku školskej dochádzky má učiteľ pre dieťa väčší subjektívny význam ako kedykoľvek potom. Ak má učiteľ vo svojej úlohe uspieť, musí vyhovieť potrebám detí a prezentovať sa triede ako citovo akceptujúci zdroj istoty. Naviazanie kontaktu s učiteľom je pre adaptáciu na školu nezbytné, pomôže dieťaťu zvládnuť novú úlohu, spojenú so zmenou životného štýlu. Od učiteľa očakáva dieťa obdobnú podporu, akú malo v rodine. Pokiaľ ju získa, bude s najväčšou pravdepodobnosťou aj lepšie pracovať.


Úloha spolužiaka a jej socializačný význam v mladšom školskom veku:

Adaptácia na školu zahrňuje aj zvládnutie úlohy spolužiaka. Spolužiaci sú vrstovníci rovnakého veku, ktorí chodia do jednej triedy a medzi nimi je vzťah formálnej rovnosti. V mladšom školskom veku majú spolužiaci mnoho menší subjektívny význam ako učiteľ, od stredného školského veku je tomu naopak. Na začiatku školskej dochádzky je trieda vnútorne nediferencovanou sociálnou skupinou. Z hľadiska dieťaťa je jej zloženie náhodné, spolužiakov si nemôže vybrať. Trieda je stabilná a uzavretá skupina, nie je možné do nej ľubovoľne prichádzať a odchádzať.