Vo vzťahu k spolužiakom nie je dieťa nijak zvýhodnené, nemá tu výlučné postavenie, aké má doma. Je členom skupiny s rovnakými právami a povinnosťami, ako majú ostatní. Musí svoje aktuálne potreby podriadiť tu platným normám a potlačiť svoje egocentrické tendencie. Trieda je referenčnou skupinou, ktoré slúži k zrovnávaniu výkonu i ostatných detských prejavov, vytvára akúsi normu. Vo vzťahu k tejto skupine môže dieťa uspokojovať svoju potrebu úspechu a sebapresadzovania. Dieťa tohto veku sa ešte nedokáže primerane ohodnotiť a diferencuje len v rámci dimenzie dobrý – zlý. Pochopiť svoju vlastnú pozíciu v triede nedokáže i preto, že ešte dobre nechápe pojem radovej číslovky a stupňovaniu adjektív.

Trieda je z pohľadu malého školáka subjektívne príliš veľkou skupinou detí obidvoch pohlaví, medzi nimi na začiatku nediferencuje. Dieťa, ktoré nastúpilo do školy, svojich spolužiakov posudzuje hlavne podľa toho, ako sa mu aktuálne javia. Významnú úlohu tu budú hrať nápadné znaky, ktoré ľahko upútavajú pozornosť. Dieťa sa svojím spolužiakom prezentuje najprv svojim zovňajškom. Ten je daný somatotypom dieťaťa a jeho úpravou, hlavne oblečením, ktoré má značný sociálny význam. Tendencia odmietať odlišnosť a preferovať stereotyp sa prejavuje i u detí tohto veku. Nápadný spolužiak vzbudzuje u ostatných detí určitú neistotu, pretože nezodpovedá ich očakávaniu. Detský postoj je ľahko ovplyvniteľný a mnohé z týchto prejavov sú len reprodukciou rodičovských názorov. Odlišné dieťa vyvoláva iné reakcie a závisí na jeho schopnostiach, ako dokáže prejavy zvýšenej pozornosti spracovať. Detské preferencie sa menia pod vplyvom skúsenosti, vo vyšších triedach deti hodnotí svojich spolužiakoch na základe ich dlhodobých prejavov a osobných vlastností.

Chovanie detí pri vyučovaní a mimo neho je posudzované podľa iných noriem. Pre detskú skupinu sú významnejšie prejavy dieťaťa mimo vyučovania, ktoré musí odpovedať určitému štandardu. Ide predovšetkým o spôsob komunikácie, verbálnej i neverbálnej, o znalosť jazyka a spôsob jeho užívania. Vo vzťahu k vrstovníckej skupine sú veľmi dôležité i jemné významové diferenciácie a skupinovo špecifické komunikačné vzorce. Schopnosť chápať kontext je výsledkom sociálneho učenia. Ak dieťa podobnú skúsenosť nemá, nemôže svojim spolužiakom správne rozumieť a nebude ani adekvátnym spôsobom reagovať. Rovnaký význam majú i kultúrne podmienené návyky a spôsoby chovania, ktoré si dieťa prináša z rodiny. Pokiaľ sa dieťa z tohto hľadiska líši, sťažujú mu tieto rozdiely uplatnenie v detskej skupine. Rodina dieťa určitým spôsobom preterminuje a ovplyvní jeho sociálnu úspešnosť.

Pre mladšieho školáka je dôležitý názor učitelia na jednotlivých spolužiakov. Ten je bez výhrad akceptovaný, čí už sa prejaví verbálne alebo neverbálne. Závislosť na učiteľovi sa teda nevzťahuje len k sebahodnoteniu, ale ovplyvňuje aj vzťahy k ostatným deťom v triede.