Úlohu žiaka dieťa v určitom veku získava automaticky. Je limitovaná len dosiahnutím veku a odpovedajúce vývinovej úrovne. Úloha školáka prináša dieťaťu vyššiu sociálnu prestíž. V tomto smeru je zároveň akýmsi formálnym potvrdením predpokladov k ďalšiemu rozvoju a s nimi spojených perspektív. Takto ju väčšina detí pod vplyvom názoru rodičov i širokej verejnosti chápe. Na druhej strane predstavuje aktuálnu a zásadnú zmenu životného štýlu, zvýšenie nárokov i väčší dôraz na ich plnenie. Úloha školáka zásadným spôsobom ovplyvní rozvoj detskej osobnosti a prežitie celého zostatku detstva.

Budúcu úlohu školáka dieťaťu už na konci predškolského veku potvrdzuje chovanie rodičov, rituál zápisu a materiálne symboly tejto zmeny. Dieťa si pod vplyvom rôznych informácií vytvára určitú predstavu o obsahu úlohy žiaka a uvažuje o nej na úrovni svojho myslenia. Premena vonkajších znakov je v tejto dobe chápaná zároveň ako zmena identity. Dieťa sa inak cíti i odlišne chová, keď si napr. vezme na chrbát školskú tašku, ktorá je symbolom novej úlohy. Myslí si, že to k jej naplneniu úplne stačí.
Predškolské dieťa už zvládlo rôzne úlohy, ktoré sa stali súčasťou jeho identity. Postupne sa naučilo tieto úlohy rozlišovať a chovať sa takým spôsobom, aký určitý variant vyžaduj. Úloha školáka zatiaľ presnejšiu náplň nemá. Jej predstava sa v tejto dobe realizuje len na symbolickej úrovni, vo forme hry. Dieťa v hre predvádza, čo o škole vie, a svoje skúsenosti doplňuje, poprípade modifikuje fantáziou. Na tejto úrovni sa môžu uplatňovať nevedomé priania i obavy z očakávanej zmeny, o ktorej dieťa zatiaľ príliš veľa nevie.

Prezentizmus ako znak myslenia predškolských detí sa prejavuje viazanosťou na prítomnosť. Úloha školáka je zatiaľ v štádiu očakávaní, lokalizovaného do budúcnosti, a preto nemá väčší subjektívny význam. Dieťa do nej môže projektovať svoje aktuálne pocity a očakávania. Pokiaľ dieťa dáva najavo, že sa do školy teší, nemusí to znamenať, že je pre školu dostatočne pripravené a zrelé. Často ide o prejav typickej predškolskej naivity. Dieťa sa teší do školy tak ako na výlet alebo na hory. Ani v jednom prípade nevie, čo ho tam čaká, ale v rámci prevahy emočného hodnotenia si budúce situácie idealizuje. Skutočnosť môže byť nakoniec úplne iná. Predstava budúcej úlohy žiaka je na úrovni hry. Dieťa nechápe, že ide o zásadnú a nevratnú premenu životnej situácie, ktorú sa nedá vrátiť späť, keď sa mu nebude páčiť.

Úloha školáka môže mať pre dieťa rôzny význam. Jej hodnota závisí v značnej miere na názoroch a postojoch rodičov. Vzhľadom k tomu ju dieťa môže chápať rôznym spôsobom: pozitívne i negatívne. Rodičia do budúcej úlohy svojho dieťaťa mnohokrát projektujú svoje vlastné skúsenosti, nádeje i obavy, ktoré si so školou spojili. Školu dieťaťu prezentujú ako povinnosť, nutnosť, predpoklad k ďalšiemu rozvoju, prípadne ako záťaž, alebo dokonca potenciálny zdroj ohrozenia, ktorému sa nedá vyhnúť. Pod vplyvom očakávaného nástupu do školy sa mení postoj rodičov k detským aktivitám: rodičia ich prestávajú považovať za samoúčelné. Viacej sa zaujímajú o schopnosti a zručnosti ich dieťaťa, pretože si uvedomujú, aký je ich význam. V tejto dobe je značné chápať ako prostriedok, nutný k dosiahnutiu nejakého cieľu. Cieľom pre ne bola sama aktivita a rodičia um ponechávali značnú slobodu voľby. Teraz je uspokojenie z nejakej činnosti nepodstatné, dôležitý je výkon.

Socializácia dieťaťa školského veku

Socializačný vývoj dieťaťa prebieha postupne. Už v priebehu detstva je ovplyvňovanie rôznymi sociálnymi skupinami. Pôsobením každej z nich je niečím špecifické a tu získaná skúsenosť prispieva k rozvoju odlišných kompetencií. V tomto veku nadobúdajú na významnú socializačnej požiadavky školy a rozvíjajú sa také vlastnosti a schopnosti, ktoré dieťaťu v tomto smeru pomáhajú. Na jednej strane ide o uspokojivú orientáciu v tomto prostredí, na druhej strane o osvojenie žiaducich spôsobov chovania. Bez významu nie je ani vplyv vrstovníckej skupiny, i keď v tomto veku majú ešte väčší význam dospelí.

Úloha školáka má dosť presné pravidlá a spoločnosťou určený rituál, ktorý vymedzuje jej počiatok. Každé dieťa túto úlohu spracováva individuálne špecifickým spôsobom a zaujíma k nej určitý postoj, ktorý je daný:
a)Mierou identifikácie s touto úlohou – jej osobným významom (ide o to, čo konkrétnemu dieťaťu táto úloha prináša, alebo s akými problémami a nepríjemnosťami je spojená. Keď mu prináša len negatívne zážitky, nemôže sa s ňou stotožniť).
b)Mierou sociálnej prestíže – ktorú mu v jeho prostredí táto úloha prináša

Úloha žiaka zahrnuje dve deliace úlohy – úlohu žiaka a spolužiaka:

a)Podriadená úloha žiaka

Úloha žiaka je inštitucionálne určená, jej obsah je dosť jednoznačne predpísaný školským poriadkom a je vždy podriadenou úlohou. V rámci tejto úlohy sa rozvíjajú rôzne schopnosti a schopnosti. Miera úspešnosti jej zvládnutia predurčuje budúce uplatnenie jedinca v spoločnosti. Na nej závisí príslušnosť k určitej sociálnej vrstve i sociálneho statusu jej nositeľa. Predstavuje významnú skúsenosť, ktorá ovplyvňuje rozvoj sebahodnotenia dieťaťa a voľbu jeho ďalších životných cieľov.
Spoločnosť si vytvára určitú normu žiaka, ktorej znaky by, nemali mať všetky školské deti. Smeruje tak k určite nivelizácií, eliminácií individuálne typických znakov, ktoré pre túto úlohu nie sú príliš žiaduce. Táto norma je v danej spoločnosti stabilná. Tvorí ju komplex žiaducich vlastností, ktoré sú pre túto úlohu reprezentatívne. Spoločnosť od dieťaťa vyžaduje, aby túto normu rešpektovalo, a snažilo sa ju čo najviac priblížiť. Keď sa dieťa chová v súlade s týmto očakávaním, je odmeňované. Ak robí niečo iného, je negatívne hodnotené a odmietané. Takýmto spôsobom ovplyvňuje škola ďalší rozvoj detskej osobnosti. Deti, ktoré nemajú všetky potrebné kompetencie, sú znevýhodňované.

b)Súradná úloha spolužiaka

Spôsob, akým ju dieťa zvládne, bude významný nielen pre prežitie školského veku, ale ovplyvňovanie i jeho budúcej stratégie chovania a neformálne sociálne vzťahy. Je základom sociálnej úspešnosti iného druhu, ide tu o schopnosť získať určitú pozíciu a byť prijatí rôznymi ľuďmi na rovnakej úrovni. V tomto smeru je významná skúsenosť z detskej skupiny. Tu sa jedinec učí zvládnuť sociálnu interakciu, spoluprácu, solidaritu, sebaovládanie, spôsobom špecifickej komunikácie a zvládanie úlohy určitého typu, ktorého spoluurčujú jeho budúcu sociálnu úspešnosť.

Vrstovnícka skupina je miestom prežívania životných skúseností a spoločného riešenia problémov. Je to miesto prijatia skupinových noriem a generačného štýlu života, ideálu, hodnôt atd. Úloha spolužiaka je na začiatku školskej dochádzky nediferencovanou, ale v priebehu doby sa intenzívne rozvíjajú. Deti môžu v triede získať rôzne úlohy. Niektoré sú vysoko cenené, nadriadené nad ostatnými a majú značnú prestíž. Skúsenosť s životom v detskej skupine má veľký socializační prínos. Dieťa tu má väčšiu voľnosť voľby. Môže byť aktívnejší a môže sa vo väčšej miere riadiť vlastnými preferenciami.

Úloha žiaka prináša dieťaťu vyššiu sociálnu prestíž. Avšak tím ako by sa jednoznačne aktuálna výhodnosť novej úlohy vyčerpala. Úloha žiaka prináša taktiež rôzne záťažové situácie. Dieťa do školy chodiť musí a tráviť v nej značnú časť svojho života. Nemôže z nej utiecť. Škola je pre nich cudzím prostredím neosobnej inštitúcie. Dieťa v škole nemá taký pocit istoty a bezpečia, aký má doma, kde má výlučné postavenie. V rodine je stredom pozornosti, rodičia ho akceptujú vždy a za každých okolností, i keď ho vzhľadom k výkyvom jeho chovania samozrejme aj kritizujú a trestajú. Jeho vlastné úsilie má síce i tu nejaký zmysel, ale istota emočného zázemia na ňom nezávisí. Neistotu dieťaťa musí podriadiť poriadku školy a nemôžu tu vládnuce normy meniť, ako by sa im zachcelo.

Nástup do školy je spojený s nutnosťou osamostatnenia, prijatia zodpovednosti za vlastné konanie a jeho následky. V škole sa dieťa musí vzdať egocentrizmu – potreby dôrazu na vlastnú osobnosť a tendenciu pričiniť si zásadný význam. Musí prijať skutočnosť, že je len jedným z mnohých detí. Záťažou môže byť i požiadavka podriadenia sa autorite učiteľa, ktorý je na začiatku školskej dochádzky cudzím človekom a nemá pre dieťa taký osobný význam ako rodičia. Vo vzťahu k svojím žiakom je učiteľ viac neutrálny a jeho chovanie menej diferencované. Neakceptuje žiaka automaticky, bez ohľadu na jeho skutočné chovanie, ale vždy vo vzťahu k plneniu nejakých požiadavkám a normám, ktoré sú pre dieťa z väčšej časti nové. Malý školák nemôže prijať učiteľa úplne neutrálne, jeho vzťah musí mať i citovú dimenziu. Väzba na učiteľa posiluje pocit istoty a bezpečia.

Na začiatku školskej dochádzky má učiteľ pre dieťa väčší subjektívny význam ako kedykoľvek potom. Ak má učiteľ vo svojej úlohe uspieť, musí vyhovieť potrebám detí a prezentovať sa triede ako citovo akceptujúci zdroj istoty. Naviazanie kontaktu s učiteľom je pre adaptáciu na školu nezbytné, pomôže dieťaťu zvládnuť novú úlohu, spojenú so zmenou životného štýlu. Od učiteľa očakáva dieťa obdobnú podporu, akú malo v rodine. Pokiaľ ju získa, bude s najväčšou pravdepodobnosťou aj lepšie pracovať.

Úloha spolužiaka a jej socializačný význam v mladšom školskom veku:

Adaptácia na školu zahrňuje aj zvládnutie úlohy spolužiaka. Spolužiaci sú vrstovníci rovnakého veku, ktorí chodia do jednej triedy a medzi nimi je vzťah formálnej rovnosti. V mladšom školskom veku majú spolužiaci mnoho menší subjektívny význam ako učiteľ, od stredného školského veku je tomu naopak. Na začiatku školskej dochádzky je trieda vnútorne nediferencovanou sociálnou skupinou. Z hľadiska dieťaťa je jej zloženie náhodné, spolužiakov si nemôže vybrať. Trieda je stabilná a uzavretá skupina, nie je možné do nej ľubovoľne prichádzať a odchádzať.
Vo vzťahu k spolužiakom nie je dieťa nijak zvýhodnené, nemá tu výlučné postavenie, aké má doma. Je členom skupiny s rovnakými právami a povinnosťami, ako majú ostatní. Musí svoje aktuálne potreby podriadiť tu platným normám a potlačiť svoje egocentrické tendencie. Trieda je referenčnou skupinou, ktoré slúži k zrovnávaniu výkonu i ostatných detských prejavov, vytvára akúsi normu. Vo vzťahu k tejto skupine môže dieťa uspokojovať svoju potrebu úspechu a sebapresadzovania. Dieťa tohto veku sa ešte nedokáže primerane ohodnotiť a diferencuje len v rámci dimenzie dobrý – zlý. Pochopiť svoju vlastnú pozíciu v triede nedokáže i preto, že ešte dobre nechápe pojem radovej číslovky a stupňovaniu adjektív.

Trieda je z pohľadu malého školáka subjektívne príliš veľkou skupinou detí obidvoch pohlaví, medzi nimi na začiatku nediferencuje. Dieťa, ktoré nastúpilo do školy, svojich spolužiakov posudzuje hlavne podľa toho, ako sa mu aktuálne javia. Významnú úlohu tu budú hrať nápadné znaky, ktoré ľahko upútavajú pozornosť. Dieťa sa svojím spolužiakom prezentuje najprv svojim zovňajškom. Ten je daný somatotypom dieťaťa a jeho úpravou, hlavne oblečením, ktoré má značný sociálny význam. Tendencia odmietať odlišnosť a preferovať stereotyp sa prejavuje i u detí tohto veku. Nápadný spolužiak vzbudzuje u ostatných detí určitú neistotu, pretože nezodpovedá ich očakávaniu. Detský postoj je ľahko ovplyvniteľný a mnohé z týchto prejavov sú len reprodukciou rodičovských názorov. Odlišné dieťa vyvoláva iné reakcie a závisí na jeho schopnostiach, ako dokáže prejavy zvýšenej pozornosti spracovať. Detské preferencie sa menia pod vplyvom skúsenosti, vo vyšších triedach deti hodnotí svojich spolužiakoch na základe ich dlhodobých prejavov a osobných vlastností.

Chovanie detí pri vyučovaní a mimo neho je posudzované podľa iných noriem. Pre detskú skupinu sú významnejšie prejavy dieťaťa mimo vyučovania, ktoré musí odpovedať určitému štandardu. Ide predovšetkým o spôsob komunikácie, verbálnej i neverbálnej, o znalosť jazyka a spôsob jeho užívania. Vo vzťahu k vrstovníckej skupine sú veľmi dôležité i jemné významové diferenciácie a skupinovo špecifické komunikačné vzorce. Schopnosť chápať kontext je výsledkom sociálneho učenia. Ak dieťa podobnú skúsenosť nemá, nemôže svojim spolužiakom správne rozumieť a nebude ani adekvátnym spôsobom reagovať. Rovnaký význam majú i kultúrne podmienené návyky a spôsoby chovania, ktoré si dieťa prináša z rodiny. Pokiaľ sa dieťa z tohto hľadiska líši, sťažujú mu tieto rozdiely uplatnenie v detskej skupine. Rodina dieťa určitým spôsobom preterminuje a ovplyvní jeho sociálnu úspešnosť.

Pre mladšieho školáka je dôležitý názor učitelia na jednotlivých spolužiakov. Ten je bez výhrad akceptovaný, čí už sa prejaví verbálne alebo neverbálne. Závislosť na učiteľovi sa teda nevzťahuje len k sebahodnoteniu, ale ovplyvňuje aj vzťahy k ostatným deťom v triede.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk