Hodnotenie školskej práce žiaka


Hodnotenie je prítomné v každej komunikácii učiteľa so žiakom. Učiteľ na výkon žiaka (odpoveď, správanie, produkt) reaguje – komentuje ho, pochváli, kritizuje, žiada doplnenie a pod. Často je však táto reakcia neverbálna. Je to úsmev, prikývnutie, pohrozenie prstom a pod. Sú to ukazovatele spokojnosti alebo nespokojnosti učiteľa s činnosťou alebo produktom žiaka. Výsledok hodnotenia sa však vyjadruje predovšetkým slovne. Učiteľ opíše činnosť alebo vlastnosť žiaka a komentuje ich. To, či je daný výkon alebo vlastnosť dostatočná (nedostatočná), sa stanovuje pri porovnaní s určitým kritériom. Toto kritérium je obyčajne explicitné. Je uvedené vo výchovných programoch, učebných osnovách, štandardoch alebo iných pedagogických dokumentoch. Kritériá sú formulované v pozorovateľnom správaní, v činnostiach, ktoré sa prejavujú navonok a ktoré je možné objektívne zisťovať. Takto stanovené kritériá sú pre učiteľa vynikajúcou pomôckou pri hodnotení. V učebných osnovách sa väčšinou uvádzajú pomerne presne kognitívne ciele, najmä vedomosti a zručnosti, ktoré má žiak zvládnuť.

V súvislosti s hodnotením sa používa pojem meranie. Meranie je prisudzovanie čísel (symbolov, niekedy slovných označení) výsledku. Je to systematický, štandardizovaný, presný postup. Pri meraní sa zisťuje počet správne napísaných slov alebo počet chýb žiaka pri čítaní daného textu. Meranie síce súvisí s hodnotením, ale ono samotné hodnotením nie je. Číselný údaj zistený meraním ešte nevypovedá o tom, či je kvalita žiaka uspokojivá alebo neuspokojivá. Meraním sa totiž neprisudzuje vzdelávacia, výchovná hodnota výsledku žiaka. Tá sa stanovuje až porovnaním výsledku merania so vzdelávacím, výchovným kritériom. Až vtedy možno hovoriť o hodnotení.

Žiakovi hodnotenie odpovedá na otázku Aký som? Ako si počínam? Je so mnou učiteľ spokojný? Hodnotenie slúži žiakovi na sebapoznanie a sebauvedomovanie, a to je významný faktor utvárania jeho osobnosti, najmä jeho sebapoňatia.

Pri hodnotení žiackych vedomostí pomocou známok musí učiteľ rešpektovať isté didaktické požiadavky:

1.) Objektívnosť hodnotenia. Známka má odzrkadľovať skutočnú, reálnu úroveň vedomostí z učiva, požadovaného osnovami.
2.) Diferencovaný charakter známok. Učebné výsledky žiakov treba hodnotiť z rôznych stránok rôznym spôsobom. Učiteľ má žiakov systematicky sledovať, pozorovať ich prácu, aby tým dosiahol čo najväčšiu objektivitu a diferencovanosť.
3.) Adekvátnosť známkovania v očiach žiaka. Žiak má vedieť a pochopiť, prečo dostal príslušnú známku. Iba v takom prípade je známka prostriedkom, stimulátorom lepšej práce. Preto je nevyhnutné spolu s číselným vyjadrením podať aj ústny alebo písomný hodnotiaci posudok, ktorý by vysvetlil kladné i záporné stránky odpovede a naznačil ďalší spôsob žiakovej práce.

Učiteľ nemusí známkovať jednotlivý druh práce, ale môže klasifikovať niekoľko úloh, ktoré žiak vypracoval cez celú vyučovaciu hodinu. V tom prípade učiteľ oznámi výsledok – známku – na konci hodiny. Takýto spôsob previerky a hodnotenia sa nazýva celohodinové známkovanie.


Známka:

Nie každé hodnotenie sa známkuje, ale každá známka je založená na hodnotení. Známka je označenie, ktoré vyjadruje hodnotenie konkrétneho jednotlivého alebo globálneho výsledku. Klasifikácia je súhrnná známka za dlhšie študijné obdobie (polrok, celý školský rok). Klasifikačný stupeň je známka za toto dlhšie študijné obdobie. Prospech je klasifikácia konkrétneho žiaka uvedená na vysvedčení.

Známka je finálny produkt hodnotenia žiaka. Pri známkovaní sa vždy porovnáva výkon žiaka so stanovenými kritériami, ktorými sú školskými dokumentmi určené vlastnosti učebného pokroku vrátane výkonových štandardov. Známka predstavuje silný hodnotový koncentrát, pretože jediný znak (číslo, písmeno) vyjadruje celkové úsilie žiaka. Zahrňuje rôzne aspekty práce žiaka. Okrem úrovne vedomostí a zručností učiteľ často známkou hodnotí aj motiváciu žiaka, jeho záujem a usilovnosť a niekedy aj disciplinovanosť a dodržiavanie školského poriadku. Toto splývanie rôznych hľadísk pri hodnotení žiaka možno odstráni tzv. podvojným známkovaním. Za každý výkon dostane žiak dve známky. Jedna známka vyjadruje úroveň vedomostí a zručností (kognitívny aspekt) a druhá motiváciu, záujem a úsilie (afektívny aspekt). Ďalšou zvláštnosťou známkovania je možnosť vyjadriť momentálnu úroveň výkonu alebo prírastok výkonu, o čo sa žiak zlepšil. Známka je jedným z motívov učenia. Známka určuje postavenie žiaka v triede, vzťah rodičov k jeho úspechom a pre mnohých je známka zmyslom učenia. To však nie je pravý význam známky.