Slovné hodnotenie:

Slovné hodnotenie je komplexný opis stavu rozvoja žiaka. Nejde však len o prevod známky (čísla) na slová, lebo každá známka má i svoj slovný ekvivalent (1 – výborný,…). Ide o odlišný systém hodnotenia, založený na inom pohľade na žiaka a na inej výchovno-vzdelávacej koncepcii.

Dôvodom zavedenia slovného hodnotenia býva obyčajne nepriaznivý vplyv známky na žiaka. Známku často používa učiteľ ako nástroj na udržanie disciplíny. Známka sa používa ako spôsob nátlaku na žiaka, býva zdrojom negatívnej motivácie žiakov k učeniu a zlých postojov k učiteľovi a škole. Často sa argumentuje aj stresom žiakov, zvýšenou úzkosťou a podobnými stavmi, ktoré sprevádzajú klasifikáciu známkou. Slovné hodnotenie sa zaviedlo, aby sa vylúčilo, obmedzilo toto negatívne pôsobenie. Iným nedostatkom známkovania je, že mnohí žiaci sa učia pre známky, a nie pre seba. Medzi žiakmi vládne „známková rivalita“. Je snaha mať lepšiu známku, nie lepšie alebo viac vedieť.

Hodnotenie žiakov klasifikovaním generuje určitú hierarchiu ich postavenia v triede podľa dosiahnutých známok. Je takto zdrojom mnohých pedagogických problémov. Existencia takýchto žiakov (jednotkári, dvojkári…) je prevažne objektívnym dôsledkom existujúceho spôsobu hodnotenia. Samostatná klasifikácia obsahuje v sebe nebezpečenstvo stereotypu v hodnotení žiakov ako dôsledok zotrvávania hodnotových súdov učiteľov a z nich vyplývajúcich kategórií, do ktorých keď sa žiaci dostanú, len veľmi ťažko prechádzajú do vyšších. Toto je príčinou demotivácie učenia sa u mnohých žiakov. Na jednotkárov postupne jednotky nepôsobia rovnakou motivačnou silou – nepriaznivo pôsobí aj uspokojenie sa s dosiahnutou kategóriu – známkou. Vnútorná motivácia sa tak mení na vonkajšiu. Žiaci sa neučia preto, aby viac vedeli a aby boli zručnejší, ale sa učia pre známku. Známka sa stáva fetišom, symbolom triumfu, alebo nezdaru, stresovým faktorom.

Uvádza sa, že známka je číslo, a preto je veľmi koncentrovaným hodnotením. Nevypovedá o celej šírke prospievania žiakov v škole. Škála známok má len päť stupňov. Slovné hodnotenie je širšie a plastickejšie zachytáva pokrok žiaka, vyjadruje viacero faktorov. Slovné hodnotenie sa používa v mnohých krajinách. Niekde existuje ako alternatíva k číselnému hodnoteniu.

Existujú však aj nevýhody slovného hodnotenia. Pre učiteľa je slovné hodnotenie náročnejšie. Musí formulovať presné a výstižné charakteristiky žiakov, čo mnohí učitelia nevedia robiť alebo ich to príliš zaťažuje. Ak je učiteľ preťažený, jeho slovné hodnotenie stráca na presnosti a formulácie sa stávajú frázovitými. K slovnému hodnoteniu sa stavajú negatívne aj niektorí rodičia. Chýba im jednoduchá miera, ktorou je známka. Slovné hodnotenie sa im nepáči, keď sú zvyknutí na „známkovú rivalitu“. Učitelia niekedy používajú súčasne so slovným hodnotením skryté známkovanie. To však pôsobí proti zmyslu slovného hodnotenia.
Slovné hodnotenie u nás sa riadi určitými predpismi: Slovné hodnotenie možno zaviesť v 1. ročníku ZŠ na základe písomného návrhu väčšiny rodičov a po prerokovaní pedagogickou radou školy. Na základe rozhodnutia riaditeľa môže škola pristúpiť k slovnému hodnoteniu všetkých predmetov v 2. – 4. Ročníku ZŠ. V 5. – 9.ročníku riaditeľ po prerokovaní s pedagogickou radou môže rozhodnúť o slovnom hodnotení predmetov občianska výchova, výtvarná výchova, telesná výchova, pracovné vyučovanie.

Uplatňovanie slovného hodnotenia žiakov predstavuje nielen optimalizáciu procesu hodnotenia, ale aj fungovania celého školského systému. Zároveň je dynamizujúcim činiteľom, pretože má ambície narúšať tradičným spôsobom hodnotenia vytvárané kategórie žiakov na jednotkárov, dvojkárov… V pedagogickej praxi nie je taká problematická ich existencia ako ich značná rezistentnosť voči zmenám, čo je pre žiakov nespokojných so svojím zadelením zdrojom stresu a príčin strachu zo školy. Slovné hodnotenie je svojimi možnosťami motivovať žiakov k napredovaniu krok za krokom humánnejšie a výsledky pedagogickej praxe potvrdzujú, že i efektívnejšie. Efektívnosť sa zvyšuje v prípade, keď sú s ním zosúladené i metódy vyučovania a dôsledne sa akceptuje individuálny prístup k žiakovi.

Individuálna vzťahová norma flexibilne zohľadňuje individuálne odlišnosti žiakov a tomu zodpovedá individuálne tempo napredovania každého žiaka. Postupné narastanie výkonu každého žiaka vyžaduje, aby bol denne motivovaný. V tomto procese sa uplatňuje krátkodobá a individuálna spätná väzba. Prostredníctvom častých pozitívnych zážitkov – úspechov žiaka – sa zvyšuje jeho motivácia, ktorá sa mení postupne na vnútornú. Cieľom žiakovej práce nie je známka, ale zvládnutie alebo vyriešenie úlohy. Výsledky prieskumu potvrdili, že žiaci, ktorí sú hodnotení slovne, sú na vyučovaní bezprostrednejší, uvoľnenejší, smelší, aktívnejší, súťaživejší a nemajú strach z hodnotenia. Okrem toho tým, že žiak aj sám hodnotí svoju odpoveď, odpoveď spolužiaka, učí sa schopnosti sebahodnotenia, rozpoznávania nedostatkov, ale aj schopnosti prijímať hodnotenie od iných. Pretože sa na hodnotení zúčastňuje celá trieda, žiakovi viac záleží na výsledku a viac sa sústreďuje na prácu.


Zameranie cieľov pri slovnom hodnotení:

1.Overovanie možností slovného hodnotenia v jednotlivých predmetoch.
2.Formovanie pozitívneho vzťahu žiakov k učeniu a škole.
3.Budovanie tvorivého prístupu k práci zo strany učiteľa i žiaka.
4.Predchádzanie stresom a odbúravanie strachu žiakov z hodnotenia.
5.Overovanie spôsobu informovania rodičov o výsledkoch žiaka