Pracovný postup a metódy pri slovnom hodnotení:
•V priebehu každej vyučovacej hodiny uplatňovať na prvom mieste pozitívnu motiváciu.
•Na vyučovacích hodinách využívať rôzne didaktické hry, súťažné úlohy, úlohy s divergentným riešením, rôzne súťaže, navodzovať situácie s poskytnutím šance každému žiakovi.
•Oboznámenie žiakov i rodičov s používanými metódami a formami práce na vyučovacích hodinách.
•V určitých intervaloch kontrolovať vedomostnú úroveň žiakov.
•Viesť si prehľady a záznamy o žiakoch

Postup pri slovnom hodnotení hovorí o právomoci učiteľa, ktorý je tiež zodpovedný za rozsah a štruktúru slovného hodnotenia jednotlivých predmetov, priebežného i súhrnného hodnotenia žiakov. Ani pri uplatnení slovného hodnotenia žiakov sa nestávajú zo slabých žiakov výborní, ale vďaka pozitívnej motivácii a ich nezatrieďovaniu do päťstupňovej klasifikácie môže každý žiak vyniknúť v určitej oblasti. Prejavuje sa to najmä v pokojnej pracovnej atmosfére, aktivite, ochote pomôcť, snaživosti žiakov, v ich pravdovravnosti, schopnosti hodnotenia iných aj seba. Žiaci si uvedomujú, v čom môžu vyniknúť, v čom nie, v čom sú nútení na sebe pracovať. Pri diferencovanej práci je úspech žiaka odmenený i spolužiakmi, čo je pre každého povzbudením. Žiak i sám sleduje svoje úspechy, ktoré sú spätne pre neho pozitívnou motiváciou. Žiaci vedia, že nie sú trestaný za neúspech. Učia sa chápať, že sú hodnotení za to, čo vedia. Nemajú strach z písomných previerok, lebo v prípade, že neboli úspešní, vedia reagovať aj sebakriticky a snažia sa urobiť nápravu.

Uplatňovaním slovného hodnotenia žiakov sa stavia do centra pozornosti školskej práce prirodzený rozvoj žiakovej osobnosti, pretože jeho osobitostiam sa podriaďujú pracovné metódy a postupy. Aby sa mohli používať tie najoptimálnejšie, musia sa dôkladne poznať osobitosti jednotlivých vekových skupín žiakov, ale aj individuálne prednosti, problémy vývinu každého žiaka. Ak ich chceme správne hodnotiť, musíme ich správne diagnostikovať. Diagnostika je predpokladom diferenciácie, ktorá sa dnes pri vyučovaní požaduje. Bez získania dostatočného množstva faktov nie sú podložené hodnotenia žiakov vôbec možné.
Účinnosť hodnotenia závisí od viacerých faktorov. Predovšetkým žiakov v základnej škole treba chváliť. Introvertné deti majú väčšiu potrebu chvály. Aj tých žiakov, ktorí nie vždy a na prvý raz zvládnu všetky požiadavky, treba povzbudiť pochvalou. Pochvala je najpôsobivejšia, ak sa udeľuje verejne, pred celou triedou. Pokarhanie však pôsobí pozitívne iba vtedy, ak nie je verejné, ale osobné, zamerané na jednotlivca a je konkrétne.

Slovné hodnotenie na vysvedčení nesmie obsahovať negatívne, odsudzujúce výroky, a to najmä u slabších žiakov, aby nepôsobilo deštruktívne, ale konštruktívne a povzbudzujúco. Má byť zamerané na pozitívnu motiváciu. V kritických prípadoch by mali formulácie obsahovať výroky ako napr. žiak potrebuje podporu, potrebuje sa zlepšiť, potrebuje pridať, musí si osvojiť, treba ho viesť k zvládaniu. Formulácie na vysvedčení musia byť vecné a dobre podložené faktami. V hodnotení popisujeme a posudzujeme iba skutočnosti, ktoré súvisia so školou, vyhýbame sa odborným termínom. Vysvedčenie je určené tak rodičom, ako i žiakom. Ak žiak prechádza do inej triedy alebo školy, musí byť napísané takým spôsobom, aby bolo jednoznačne zrozumiteľné všetkým. Formulácie na vysvedčení by mali byť v podstate kladné. Správanie sa nehodnotí osobitne, môže sa uviesť ako súčasť slovného komentára o žiakovi.