1. Čo je to integrácia
V Dohovore o právach dieťaťa OSN z roku 1989 sa uznáva právo postihnutého dieťaťa na osobitnú starostlivosť. Slovo integrácia pochádza z latinského integrare, čo znamená sceľovať. Školskú integráciu môžeme definovať ako „dynamický, postupne sa rozvíjajúci jav, v ktorom dochádza k partnerskému súžitiu postihnutých a intaktných (nepostihnutých) na úrovni vzájomne vyváženej adaptácie v priebehu ich výchovy a vzdelávania a pri aktívnom riešení výchovno-vzdelávacích situácií.“ Podľa zákona (§32a ods.1 zákona č. 29/1984 Zb.)školská integrácia je výchova a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v triedach základných a stredných škôl. Integrované vzdelávanie predstavuje prístupy a spôsoby zapojenia žiakov so zvláštnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do hlavných prúdov vzdelávania a bežných škôl.

V 50. a 60. rokoch 20. storočia sa objavili prvé pokusy cielene integrovane vzdelávať postihnuté deti s intaktnými (v Dánsku, Taliansku, Švédsku, Veľkej Británii). Postupne sa modely integrovaného vzdelávania zlepšovali a v 90. rokoch sa zavádzajú vo všetkých vyspelých krajinách. U nás sa možnosť vzdelávať postihnuté deti a mládež v bežných školách začala realizovať až po roku 1990 podľa vyhlášky MŠ SSSR č. 143/1984 Z. z. v znení vyhlášky MŠ SR 409/1990 Z. z. o základnej škole.

Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je žiak s mentálnym, sluchovým, zrakovým alebo telesným postihnutím, žiak so zdravotným oslabením a chorý žiak, žiak s narušeniu komunikačnou schopnosťou, žiak s autizmom, žiak s vývinovými poruchami učenia alebo správania, žiak s ťažkým mentálnym postihnutím umiestnený v domovoch sociálnych služieb, žiak s poruchami psychického alebo sociálneho vývinu (§3 ods.2 zákona 29/1984 Zb.) Integrovaný žiak je žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorý bol prijatý do základnej alebo strednej školy na základe vyjadrenia zariadenia špeciálno-pedagogického zariadenia, po poradenským zariadením vykonaných diagnostických vyšetreniach Žiak s vývinovými poruchami učenia alebo správania môže byť evidovaný a vykazovaný ako integrovaný aj na základe písomného vyjadrenia pedagogicko-psychologickej poradne (§32b ods.1 zákona 29/1984 Zb.).

Žiak so ŠVVP nie je evidovaný ako integrovaný, ak po psychologickej, špeciálno-pedagogickej diagnostike, priebežnej poradenskej starostlivosti, individuálnom prístupe a primeranom postupe pri hodnotení a klasifikácii nie je žiakovi vypracovaný individuálny výchovno-vzdelávací program.
Individuálny výchovno-vzdelávací program je súčasťou povinnej dokumentácie individuálne integrovaného žiaka so ŠVVP , ktorý v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom alebo zariadením špeciálno-pedagogického poradenstva vypracuje a priebežne dopĺňa triedny učiteľ. Obsahuje základné informácie o žiakovi, o osobitostiach vplyvu jeho diagnózy a prognózy na výchovno-vzdelávací proces, o požiadavkách na úpravy školského prostredia, učebných postupov, organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu, učebných plánov a osnov, zabezpečení kompenzačných pomôcok, špeciálnych učebných pomôcok a personálnej pomoci.

1.1 Význam integrácie
Integrované vzdelávanie zdravotne postihnutých detí v bežných školách znamená rovnakú šancu pre všetkých. Je prejavom údila o odstránenie nespravodlivosti a nerovnosti medzi ľuďmi. Hlavným cieľom a zmyslom integrovaného vzdelávania je rozvíjanie individuality, pozitívneho seba hodnotenia, rozhodovacích procesov a celkovej nezávislosti jedinca. Integrácia umožňuje postihnutým deťom navštevovať školu v okolí ich bydliska, stretávať sa so zdravou populáciou, navzájom sa poznávať a zvykať si na seba, učiť sa navzájom spolu žiť. Rovnako aj intaktným deťom poskytuje poznanie vlastností postihnutých detí a vytváranie pozitívneho vzťahu k takémuto spolužitiu.

2. Formy integrácie
V súčasnosti môžu žiaci so zdravotným postihnutím plniť školskú dochádzku 3 spôsobmi:
• v špeciálnej základnej škole, špeciálnej strednej škole, odbornom učilišti, v praktickej škole
• v špeciálnej triede základnej školy alebo strednej školy
• v bežnej triede základnej alebo strednej školy

Na Slovensku sa školská integrácia realizuje dvoma formami, ktoré sa navzájom odlišujú spôsobom a rozsahom spoločenského života a výučby.
a) Integrácia v špeciálnych triedach, pri ktorej sa žiaci so ŠVVP vzdelávajú v ZŠ alebo v SŠ v samostatných triedach. Časť vyučovania sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými žiakmi školy, na vyučovaní sú prítomní učitelia oboch tried. Niektoré vyučovacie predmety môže žiak absolvovať mimo špeciálnej triedy.
b) Individuálna integrácia, pri ktorej sú žiaci so ŠVVP zaraďovaní do tried a výchovných skupín spolu s ostatnými žiakmi školy a sú vzdelávaní podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu, pričom učebné osnovy a výchovné postupy sú prispôsobené ich potrebám

Integrácia v špeciálnych triedach
Špeciálne triedy imitujú model vzdelávania v špeciálnych školách so zníženým počtom žiakov, špeciálnym pedagógom, učebnými plánmi a osnovami, učebnicami a pomôckami. Ich prínosom je kontakt intaktných detí s postihnutými. Zriaďujú sa pre žiakov s jedným druhom postihnutia.
Táto integrácia môže prebiehať viacerými spôsobmi:
1. miestna integrácia – postihnuté deti sa vzdelávajú v tej istej budove alebo areáli ako deti intaktné, ale v špecifických priestoroch, triedach pre ne vyhradených. Ich vzájomné kontakty sú obmedzené a uskutočňujú sa len sporadicky.
2. sociálna integrácia – postihnutí sa vzdelávajú v úplne iných priestoroch, ale dochádza k pomerne častým kontaktom s intaktnými deťmi napr. na chodbách, v jedálni, na ihrisku, v mimoškolských aktivitách
3. funkčná integrácia – postihnuté deti navštevujú školu a sú zaraďované do skupín spolu s intaktnými deťmi, pričom majú zväčša aj rovnaké učebné osnovy a výchovné štandardy

Individuálna integrácia
Základné predpoklady, ktoré by mali byť dodržané pri individuálnej organizácii sú tieto:
• počet žiakov v triede – najideálnejší model je, keď sú v triede dvaja žiaci so špeciálnopedagogickými potrebami a 18 intaktných žiakov, poprípade model 16 a 4
• kooperácia dvoch učiteľov v triede – zavedenie podporných hodín, aspoň 2 hodiny
• ambulantný – pohyblivý učiteľ, ktorý pravidelne navštevuje školu a radí pri výchove a vzdelávaní postihnutých žiakov a zároveň aj chodí priamo k žiakom
• flexibilná školská dochádzka – pre postihnuté deti je charakteristický nerovnomerný vývin sprevádzaný narušením psychomotorických funkcií (nesústredenosť, nepokoj, unaviteľnosť, poruchy vnímania, poruchy motoriky, poruchy myslenia). Práve preto je nevyhnutná flexibilná dochádzka.

Pri individuálnej integrácii by mali platiť tieto základné pedagogické opatrenia:
- diagnostika musí byť založená na schopnostiach dieťaťa a nie na jeho nedostatkoch
- individuálne vzdelávacie plány slúžia na odstránenie nedostatkov, ktoré sa vyskytujú v učebných plánoch a osnovách bežných škôl
- pri hodnotení žiaka je potrebné opierať sa o individuálne možnosti dieťaťa
- spolupráca pedagógov s rodičmi by mala zahŕňať najmä prípravu dieťaťa na vstup do školy, podporu školského vyučovania, tvorbu denného režimu z hľadiska samostatnosti postihnutého dieťaťa, spoluprácu pri tvorbe a realizácii individuálneho plánu a sprostredkovávanie poznatkov o dieťati z rodinného prostredia

3. Kritériá integrácie žiaka so ŠVVP do bežnej školy
Pre úspešnú integráciu je potrebné, aby boli splnené kritériá z hľadiska žiaka, rodiny a školy. Kritériá integrácie pre zdravotne postihnuté dieťa:
1. dieťa je schopné plniť požiadavky učebného plánu a učebných osnov bežnej školy bez väčšieho obmedzenia. Výnimkou môžu byť technická a telesná výchova
2. dieťa svojim správaním a zdravotným stavom nenarúša priebeh vyučovania a pozornosť ostatných žiakov
3. postihnutý žiak v bežnej škole by nemal vyžadovať nadmernú individuálnu starostlivosť učiteľa počas vyučovania na úkor ostatných žiakov (napr. pravidelné precvičovanie, časté odchody s dieťaťom na WC a pod.)

Kritériá pre školu, ktorá integruje postihnutých žiakov:
Jedným z hlavných kritérií je stanovenie správnej a presnej špeciálnopedagogickej diagnózy. Škola musí vytvoriť vhodné podmienky pre integráciu ešte pred prijatím žiaka. Vytvorením podmienok pre vzdelávanie individuálne integrovaných žiakov sa rozumie:
• vytvorenie miesta školského špeciálneho pedagóga v ZŠ alebo zabezpečenie systematickej spolupráce so špeciálnym pedagógom v najbližšom zariadení so zameraním na príslušné postihnutie
• zabezpečenie technicko–materiálnych potrieb a pomôcok alebo umožnenie ich používania na vyučovaní ( kompenzačné pomôcky, diktafón, počítač, korekcia gramatiky v počítači, kalkulačka, gramatické tabuľky, špeciálne učebnice, úprava pracovného priestoru).
• zabezpečenie špecifických úprav organizácie vyučovania, ktoré je potrebné posudzovať individuálne podľa odporúčania poradenského zariadenia ( poskytnutie dlhšieho času žiakovi na splnenie úloh, individuálny alebo diferencovaný prístup k žiakovi, práca so špeciálnym pedagógom počas vyučovania, zaistenie nerušeného miesta v triede, zabezpečenie prípravy poznámok alebo učebných textov v akustickej podobe, písomné skúšanie so špecifickými postupmi, vykonávanie opráv písomných prác spoločne so žiakom, taktný prístup k osobe žiaka a pod.)
• žiak so ŠVVP s intelektom v norme postupuje podľa učebných osnov a učebných plánov základnej školy.
• Ak je do školy prijatý žiak s intelektom na úrovni mentálnej retardácie obsah vzdelávania individuálne integrovaných žiakov s mentálnym postihnutím vychádza z učebných osnov pre špeciálnu základnú školu pre žiakov s mentálnym postihnutím. (individuálna integrácia žiakov s mentálnym postihnutím v bežných triedach ZŠ neodporúča vzhľadom na problematickú organizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu v súvislosti so zohľadnením špeciálnych potrieb žiaka s mentálnym postihnutím)
• určenie presnej diagnózy a úrovne intelektu je nevyhnutnou súčasťou záverov diagnostického vyšetrenia každého žiaka so ŠVVP
•učiteľ žiaka sa bezodkladne oboznámi s dokumentáciou žiaka a s odporúčaniami špeciálneho pedagóga.
Špeciálnu triedu v ZŠ možno zriadiť, ak sú vytvorené podmienky:
• dôkladná špeciálnopedagogická a psychologická diagnostika žiakov
• písomné vyjadrenie zariadenia špeciálnopedagogického poradenstva (v prípade porúch učenia a správania môže byť aj písomné vyjadrenie PPP)
• odborná a pedagogická spôsobilosť učiteľov (úplne vysokoškolské vzdelanie požadovaného smeru doplnené o rozširujúce štúdium špeciálnej pedagogiky)
• rozhodnutie o prijatí žiaka
• materiálne a priestorové zabezpečenie

Kritériá pre rodinu postihnutého dieťaťa
Rodina je jedným z najdôležitejších činiteľov pri integrácii zdravotne postihnutého dieťaťa, pretože rodičia vytvárajú pre dieťa optimálne prostredie. V integračnom projekte musia byť vždy uvádzané i povinnosti rodičov:
• rodina musí mať záujem o o integráciu svojho dieťaťa a spoluprácu so školou
• rodina zabezpečí dopravu dieťaťa zo školy a do školy
• rodina vytvára adekvátne materiálne podmienky, dobré a pokojné prostredie, pomoc dieťaťu v príprave do školy a v primeranej záujmovej činnosti vo voľnom čase

4. Návrh na prijatie žiaka so ŠVVP do bežnej základnej školy
Mal by obsahovať tieto súčasti:
1. Správa zo psychologického vyšetrenia by mala obsahovať informácie o všeobecných intelektových schopnostiach, špeciálnych intelektových schopnostiach, úrovni kognitívnych procesov, sociálno-emotívneho vývinu a komunikačných schopností, osobnostných vlastností, psychomotorických atribútov vrátane grafomotoriky, prípadnej psychologickej starostlivosti, iné súvzťažné údaje – napr. informácie o možnostiach nápravy vývinových porúch učenia
2. Správa špeciálneho pedagóga by mala zahŕňať informácie o druhu a stupni postihnutia, konkrétnych výchovno-vzdelávacích potrebách žiaka, odporúčaných pedagogických postupoch, navrhovaných organizačných zmenách výchovno-vzdelávacieho procesu, obsahu, rozsahu a spôsobe poskytovania individuálnej pedagogickej a špeciálnopedagogickej starostlivosti, navrhovaných kompenzačných pomôckach, návrhu spôsobu skúšania a hodnotenia žiaka, dobe platnosti správy z diagnostiky
3. Vyjadrenie lekára
4. Odporúčanie poradne
5. Žiadosť zákonného zástupcu dieťaťa