1. Čo je to patologické hráčstvo
Gemblér - náruživý hráč na automatoch. Gemblérstvo – je chorobná hráčska vášeň. Mária Vlčková hovorí o patologickom hráčstve takto: „ . . . nejde o hru ako formu voľnočasovej aktivity alebo o pokúšanie šťastia v lotérii, prípadne v športke, s ktorým sa bežne stretávame v každodennom živote, ale o hazardnú hru. O hru, ktorá je spojená s finančným rizikom a predstavou veľkej výhry. O hru, ktorá ovláda myslenie a konanie jedinca, deštruuje jeho osobnosť a zotročuje ho v plnom zmysle slova.“ Podľa Mirona Zelinu gambling je teda potom činnosť charakteristická chorobným hraním, opojením hrou a najmä závislosťou na hre. Ale nie je to len hra na hracích automatoch, ale hazardná hra vôbec a to:
- tipovanie
- hry na počítačoch
- videohry
- surfovanie po internete
- karty atď.

Je veľmi dôležité rozlíšiť vášeň, opojenie, zaujatie od chorobnej závislosti. Pretože hra sa stáva nebezpečnou vtedy, keď sa pre nás stáva drogou.
Závislosť (od činnosti)- je stav organizmu, charakterizovaný nutkaním opakovane uskutočňovať nejakú činnosť s cieľom prežiť jej psychotropný účinok. Človek sa stáva závislým preto, že táto činnosť človeka odmeňuje v podobe slasti, ktorú mu poskytuje. Je spojená s neovládateľnou túžbou po opätovnom opakovaní činnosti a s tendenciou zvyšovať intenzitu a čas realizovania tejto činnosti. Pri patologickom hraní nejde teda len o vidinu výhry, či zisku, ale aj o pocit zo samotnej hry.

V dokumente Didakto Gambleri je závislosť na hre rozdelená na duševnú a telesnú:
„Duševná závislosť sa prejavuje chuťou, túžbou ba až nutkavou potrebou ( užiť drogu ) hrať a pokračovať v hraní kvôli pocitom slasti a vzrušenia. Peniaze na hranie sa závislý snaží získať akýmikoľvek prostriedkami i nezákonnými.

Telesná závislosť sa prejavuje telesnými odvykacími (abstinenčnými) ťažkosťami, keď v tele chýba droga, alebo u hráča chýbajú látky vytvárané organizmom pri riskantnom hraní. U hráčov vzniká silná duševná závislosť. Telesná závislosť sa pridružuje len v niektorých prípadoch. Závislosť od hrania je veľmi podobná drogovej závislosti od chemických látok - drog ( napr. alkohol, lieky, heroín a pod. ), hoci gambler (chorobný hráč) nepožíva drogu v klasickom chápaní. V dôsledku napätia a vzrušenia z hry sa však v organizme hráča tvoria v nadmernom drogu množstve látky podobné opiátovým drogám. Telo si zvyká, prispôsobuje sa - TOLERUJE určitú zvýšenú hladinu týchto látok ( endorfíny, enkefalíny, dopamín ). Pri poklese spomínaných látok si organizmus vyžaduje ich doplnenie, hráč pociťuje chuť až nutkavú potrebu hrať. Teda tak ako pri drogovej závislosti, ak droga chýba v tele, spúšťajú sa abstinenčné - odvykacie príznaky aj u hráča.

Sú to: chuť, potreba alebo nutkavé myšlienky hrať, podráždenosť, úzkosť, depresívna nálada, nepokoj, neschopnosť sústrediť sa na niečo iné, agresivita, niekedy do konca telesné príznaky ( trasenie, potenie, zvýšená teplota a pod. ). Tieto príznaky, hneď ako začne gambler hrať, vymiznú. Aby sa však dostavilo žiaduce vzrušenie a pôžitok z hry, musí hráč postupne zvyšovať stávky ( riskovať čoraz väčšiu stratu peňazí ) a hrať čoraz častejšie a dlhšie. Vtedy hovoríme o VZRASTAJÚCEJ TOLERANCIÍ ( prispôsobenie sa, znášanlivosť ) vlastného tela na hladinu spomínaných látok, ktoré si pri hazardnej, hre tvorí. Ak gambler nehrá, narúša sa rovnováha jeho organizmu. V abstinencii hráč znovu nadobúda zdravú rovnováhu.“

V Didakto Gambleri je uvádzaných aj desať kritérií gamblingu, pričom o patologickom hráčstve ako duševnej chorobe možno hovoriť ak je splnených päť z nich. Aj príznak jediného z nich však už musí byť vážnym varovaním.

1. Zaujatosť hraním ( predstavy, snívanie o rôznych situáciách pri hraní, rozmýšľanie o možnostiach získania peňazí atď. ) .
2. Potreba zvyšovať stávky na dosiahnutie pocitu príjemného napätia a vzrušenia.
3. Opakované neúspešné pokusy kontrolovať alebo zastaviť hranie.
4. Prítomnosť nepokoja a podráždenosti pri prerušení alebo zastavení hrania.
5. Hranie ako spôsob odpútania sa, odreagovania od problémov, alebo spôsob odstránenia či zmierenia mrzutej nálady.
6. Opakovaný návrat do herne na druhí deň po prehre s cieľom vyhrať peniaze späť a vyrovnať straty.
7. Klamstvá rodine, terapeutom alebo iným osobám zapojeným do problému s hraním.
8. Nelegálne aktivity v súvislosti so získaním peňazí na hranie.
9. Strata zodpovedajúcich sociálnych, pracovných a rodinných kontaktov, práce alebo kariéry v dôsledku hrania.
10. Prenášanie zodpovednosti za vyrovnanie dlžôb vzniknutých v dôsledku hrania na iných ľud

Faktory podmieňujúce vznik patologického hráčstva sa nedajú presne vymedziť. „Ukazuje sa totiž, že vždy ide o celý komplex najrozličnejších faktorov a činiteľov, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a podmieňujú a v konečnom dôsledku napomáhajú, ba priamo vedú k vzniku patologického hráčstva.“ Na vznik gamblingu pôsobia rozličné systémy pôsobenia - psychické, fyzické, rodinné a sociálne, napr. problémy v partnerstve, škole, vo vzťahoch rodičov a detí, konkrétny psychický stav jedinca.

Následkami chorobnej závislosti na hre môžu byť:
- osobné poškodenie (strata identity, gambling je psychická choroba)
- sociálne poškodenie (izolácia, nenaplnenie funkcií rodiny, odstup od spoločnosti, priateľov, zlé fungovanie vzťahov s inými ľuďmi)
- ekonomické poškodenie (závislosť je drahá, s tým súvisia možné krádeže, dlhy a pod.)
- zdravotné poškodenie

2. Vznik a motivácia gamblerstva
U väčšiny hráčov sa neodolateľná túžba hrať vyvíja postupne. Prvotným motívom návštevy herne býva u hráčov zvedavosť alebo snaha o bezpečný zisk, a až opakovanými kontaktmi s automatmi, ruletami, či inými formami hazardu prichádza tendencia hrať pre hru samotnú a pre pocity, ktoré vyvoláva.
Každý hráč má svoje dôvody, ale najčastejšie sa stretávame s dvoma skupinami hráčov. Prvú skupinu hráčov by sme mohli nazvať novátormi alebo hráčmi zážitkov. Títo hrajú pre príjemné pocity vzrušenia, napätia, eufórie, víťazstva, nádeje, zbohatnutia a dobrodružstva.

Druhov skupinou sú ľudia, ktorí chcú pomocou hier zahnať nudu alebo prekonať negatívnu náladu, nepríjemné psychické stavy. Sú to ľudia, ktorí prežívajú nejaké ťažkosti, problémy a nevedia inak lepšie naplniť svoj život. Často ide aj o kombináciu týchto príčin.

Gamblérstvo je nežiaduci jav osobnostne aj spoločensky. Gamblér sa líši od „normálneho“ hráča tým, že jeho nutkanie je neovládateľné alebo ovládateľnosť nutkania je znížená. Hoci sa gamblérstvo začína dobrovoľne pokračuje opakovaným a cieleným správaním a začína sa potom meniť na nechcené zapájanie sa do „hier“. Toto nutkanie vychádza z viacerých faktorov. Sú to najmä vnútorné, osobnostné faktory (absencia iných slastí, chybné kognitívne spracovanie činností, nedostatok pevných hodnotových štruktúr, nedostatok vôle, impulzita, neurotické spracovanie podnetov atď.)
Gamblérstvo nemá výrazne fyziologické zastúpenie ako pri závislosti na drogách. Skôr vyplýva z psychického zázemia. Vzniká tak, že sa presadzujú potreby , ktoré nemajú adekvátne uspokojenie. Neprimerané uspokojenie potrieb vyvoláva napätie. A keď sa potom človek stretáva s automatmi, videohrami, s počítačom, ale a nákupmi, jedlom, či sexom a zisťuje že po realizácií týchto činností dochádza k detenzii- znižovanie napätia v organizme, je sprevádzané pocitmi spokojnosti. Tieto pocity sa stávajú posilňovačom a vedú k tomu, že danú činnosť hráč opakuje a tak vzniká závislosť.

Hlavný rys chorobného hráčstva- je teda trvalo sa opakujúce hranie, ktoré pokračuje a často aj narastá aj napriek negatívnym dôsledkom (strata majetku, narušené rodinné vzťahy...).

3. Fázy patologického hráčstva
1. Vyhrávacia – budúci hráč zatiaľ iba nezáväzne investuje do hry neveľkú sumu, pričom výhra ho povzbudzuje do ďalšej hry, vzrastá jeho sebavedomia a istota výhry, v herni trávi stále viac a viac času a nachádza tam príjemné potešenie, dúfa, že vyhrá veľkú sumu peňazí, ktorá zmení jeho život

2. Prehrávacia – hráč stále viac prehráva, chce vyhrať stratené peniaze späť a snaží sa svoje hranie ukrývať. Tým pádom stále viac klame, požičiava si peniaze a dochádza aj k narušeniu rodinných vzťahov, či k problémom v zamestnaní. Jeho závislosť už vidno aj navonok – nedokáže vrátiť dlhy, potajomky predáva veci a berie peniaze. Keď hranie vyjde najavo, dokáže vyhľadať pomoc a aj s hraním prestať, ale často sa stáva, že sa opätovne vráti k hraniu.

3. Fáza straty kontroly – všetok svoj voľný čas hráč trávi v herni, peniaze na hru získava aj trestnou činnosťou, je však presvedčený, že ak vyhrá všetko dá do poriadku, je neschopný prestať s hrou. Všetky pokusy prestať hrať zvyčajne končia recidívou (návratom k hre). Mení sa hráčova osobnosť, dochádza k depresiám a suicidálnym myšlienkam a nezriedka i k uskutočneniu samovraždy.

4. Liečba gamblérstva
Aby sme mohli liečiť gembléra, musíme v prvom rade pochopiť jeho motív k gemblérstvu a ponúknuť mu dostatočnú motiváciu k zanechaniu hry. Pacient musí sám chcieť byť liečený a vyliečený. Človeka možno len inšpirovať a usmerňovať ho, aby mohol na sebe tvrdo pracovať. Cieľom liečba nie je kontrolovaná hra, ale absolútna abstinencia od hry. Proces liečby je veľmi namáhavý a zdĺhavý a vyžaduje si silnú vôľu jedinca a aj spoluprácu jeho rodiny, priateľov a okolia. Karel Nešpor z Psychiatrickej liečebne v Prahe uvádza rôzne metódy liečenia gamblerstva, napr.: motivačný tréning, techniky zvyšujúce sebavedomie, tréning sociálnych zručností, zvládanie túžby po hre, nácvik správania, skupinová terapia, arteterapia, organizácia Anonymných hazardných hráčov, práca s rodinou, telesné cvičenie, pomoc pri voľbe vhodného zamestnania atď.

5. Prevencia patologického hráčstva
Pri prevencii u detí je treba najmä dbať na výchovu k aktívnemu a zmysluplnému využívaniu voľného času, na podporu a rozvíjanie záujmov dieťaťa, na to, aby žiadnu drogu ani raz neokúsilo – ani hazardnú hru – a to od jeho najútlejšieho veku. A nielen to. Základom ochrany dieťaťa pred nebezpečenstvom hráčskej závislosti je zdravá a funkčná rodina a výchova, ktorá orientuje dieťa nie na materiálne, ale na všeľudské a morálne hodnoty života. Ktorá rozvíja jeho sociálne a emocionálne vzťahy ako predpoklad prirodzenej úcty k rodičom, dospelým i k sebe samému, rozvíja dostatok vôle a schopnosti vzdorovať rozličným frustrujúcim okolnostiam života.