I.VOĽNÝ ČAS – PROBLEMATIKA A DEFINÍCIA VOĽNÉHO ČASU
Voľný čas - slová, ktoré v nás vyvolávajú príjemné predstavy spojené s oddychom, relaxom, odpočinkom. Slová, vyvolávajúce v každom z nás iné predstavy. Voľný čas môžeme chápať ako opak nutnej práce, alebo povinnosti. Ide o činnosti, ktoré si môžeme slobodne vybrať. Robíme ich dobrovoľne a radi, prinášajú nám pocit uspokojenia. Pod pojmom voľný čas si všetci predstavujeme odpočinok, rekreáciu, záujmovú činnosť, zábavu, šport, cestovanie, poznávanie krajín, strávené chvíle s manželom, manželkou, deťmi. Vo voľnom čase sa môžeme venovať činnostiam, ktoré nás bavia, ktoré máme radi. Všetko záleží od nášho postoja chcem a môžem. Povinnosť nemusí byť vždy chápaná len ako nutnosť, nepríjemnosť. Voľný čas prináša človeku zvláštny prospech, uspokojenie, radosť. Výrazne prispieva ku kvalite života. Na kvalitu voľného času však majú vplyv politické , sociálne, ekonomické, kultúrne faktory a stav životného prostredia. Voľný čas je základným ľudským právom, bez ohľadu na pohlavie, vek , rasu, sexuálnu orientáciu, zdravotný stav, ekonomické postavenie.

Deti majú relatívne veľa voľného času. Spoločnosť by mala mať záujem na tom, ako deti trávia svoj voľný čas. Na prvé miesto v efektívnom využívaní voľného času u detí a mládeže sa kladie rodina. Od svojich rodičov preberáme vzory správania sa, učíme sa žiť určitým spôsobom, napodobňujeme ich životný štýl. Mnoho detí prežíva svoj voľný čas vonku na ulici bez akéhokoľvek dohľadu, bez záujmu dospelých. V období adolescencie sa stávajú práve rovesníčke skupiny dôležitým výchovným činiteľom. Vo veľkom rozsahu ovplyvňujú voľný čas u mladistvých. Tieto skupiny buď už existujú, alebo vznikajú spontánne a sú nositeľmi zvláštnej subkultúry alebo kontrakultúry. Niektoré tieto skupiny predstavujú riziko spojené s javmi sociálnej patológie. Prevenciou a nápravou týchto negatívnych javov sa zaoberajú streetworkeri.

Streetworkeri sú sociálni asistenti, terénni pracovníci, ktorí vyhľadávajú mladých ľudí v ich prirodzených prostrediach, nadväzujú s nimi kontakty, snažia sa im pomôcť. Základnou podmienkou tohto vzťahuje dôvera. Preto sú streetworkeri väčšinou mladí ľudia, vekovo blízki svojim klientom. Aj prostredie v ktorom deti trávia svoj voľný čas je rôzne. Môže to byť domov, škola, spoločenské inštitúcie a rôzne organizácie. Najvýznamnejšie zariadenia pre výchovu mimo vyučovania sú: školské kluby, strediská pre voľný čas detí a mládeže, detské domovy a domovy mládeže. Voľnému času detí a mládeže sa venujú aj základné umelecké školy, jazykové školy, občianske združenia, cirkev a náboženské spoločenstvá. Okrem výchovných zariadení sa voľným časom zaoberajú aj komerčné organizácie (cestovné kancelárie, bary, reštaurácie, zábavné strediská, herne a pod.) Významný vplyv na voľný čas majú hromadné informačné prostriedky a informačné technológie, čo deti a mládež do veľkej miery nie práve najvhodnejšie ovplyvňuje. Pasívne pozerajú rôzne filmy, videá. Domácností s počítačovým vybavením a videami neustále pribúda.

Neriešenie problematiky voľného časuje na najlepšej ceste k negatívnym javom vo voľnom čase detí a mládeže. A opačne venovanie pozornosti deťom a mládeži umožňuje osobnosť rozvíjať. Je dôležité, aby deti a mladí ľudia pocítili, že ich názory sú realizovateľné, že ich ostatní, teda dospelí berú ako rovnocenných partnerov s ich názormi, chybami a prednosťami. Je dôležité investovať do voľného času detí a mládeže, pretože je to menej nákladné ako zdemolované pamiatky a ako náprava sociálno-patologických javov. Myslím si, že v súčasnej dobe prevratných zmien v spoločnosti a v školstve, popri rodine zohráva najdôležitejšiu úlohu vo využívaní voľného času mimoškolská výchova, ktorá prebieha najmä v školskej družine, školskom klube, strediskách voľného času detí a mládeže. Výchova detí a mládeže je zložitý dynamický systém, ktorý predstavuje množinu premenlivých cieľov, prostriedkov, foriem, metód, princípov a obsahových zložiek. Všetky časti zložitého systému slúžia spoločnému cieľu a tým v súčasnej dobe u nás je: naučiť človeka žiť v demokratickej spoločnosti. Snahou každej spoločnosti je vychovať vo svojom prostredí plnohodnotného človeka, ktorý dokáže po stránke vedomostnej i morálnej prebrať v svojej dospelosti spoluzodpovednosť za jej ďalšie napredovanie a rozvoj. Poslaním výchovy mimo vyučovania, ktorá je často označovaná aj ako pedagogika voľného času, je rozvinúť individuálne schopnosti a kladné vlastnosti citovo - temperamentné, morálno-vôľové, pracovné a tlmiť vlastnosti spoločensky nežiadúce. Myslí sa tým zámerné pôsobenie zo strany dospelých na mladú generáciu s cieľom jej postupného zdokonaľovania.

II.VÝCHOVA MIMO VYUČOVANIA
Definícia výchovy
Výchova je cieľavedomá, komplexná, plánovitá, sústavná a tvorivá činnosť zameraná na rozvoj osobnosti v súlade s potrebami s požiadavkami spoločnosti na existujúcom stupni spoločenského vývoja. Podľa Kaisera a Kaiserovej v učebnici pedagogiky je „ ...výchova na to, aby človek dosiahol primeranú formu existencie a keďže si neprináša žiadne pevné spôsoby, reakcie je teda voči svetu otvorený, možno ho vychovávať. Výchova je teda zameraná na schopnosť človeka konať."

Výchova mimo vyučovania
Výchova mimo vyučovania predstavuje špecifický komplex výchovno-vzdelávacích činností so žiakmi v čase mimo vyučovania, ktorý si kladie za cieľ prehlbovať a systematicky rozvíjať jednotlivé stránky žiakovej osobnosti, na ktoré sa škola zamerala v procese školského vyučovania.
Z hľadiska kontinuity treba výchovu mimo vyučovania chápať nielen ako súhrnný komplex, ale predovšetkým ako určitý systém podporujúci rozvoj tých stránok osobnosti detí, ktoré majú rozhodujúci význam pre výchovu k samostatnosti, vlastnej sebarealizácie, osvojenie správnych návykov z hľadiska účelného využívania voľného času, a to nielen počas školskej dochádzky, ale aj v priebehu ďalšieho života.

Výchova mimo vyučovania sa dá charakterizovať niekoľkými bodmi:
* prebieha mimo bezprostredného vplyvu rodiny
* prebieha mimo povinného vyučovania
* uskutočňuje sa prevažne vo voľnom čase.
Pedagogické ovplyvňovanie voľného času, hlavne výchova detí a mládeže v dobe mimo vyučovania, je významnou oblasťou výchovného pôsobenia. Poskytuje príležitosť viesť jedinca k racionálnemu využívaniu voľného času, formovať hodnotné záujmy, uspokojovať a kultivovať významné ľudské potreby, rozvíjať špecifické schopnosti a upevňovať žiadúce morálne vlastnosti. Ďalšou dôležitou úlohou výchovy mimo vyučovania je rozvíjanie potreby celoživotného vzdelávania, hlavne v súvislosti so záujmovou orientáciou človeka. Táto oblasť výchovy teda plní výchovnú, vzdelávaciu, zdravotnú a sociálnu funkciu. Vhodné pedagogické ovplyvňovanie voľného času detí a mládeže je jednou z účinných foriem prevencie tak závažných výchovných problémov, ako sú prejavy agresie, drogová závislosť, problémy v oblasti sexu. Výchova vo voľnom čase sa netýka iba detí a mládeže, zahrňuje aj pôsobenie na dospelé osoby.

Okrem ovplyvňovania voľného času zahrňuje výchova mimo vyučovania aj iné oblasti, napríklad prípravu na školu a upevňovanie hygienických a kultúrnych návykov. Pre pedagóga, ktorý pracuje s deťmi a mládežou v dobe mimo vyučovania, je najdôležitejšie, aby dokázal vytvoriť bezpečné, tvorivé ovzdušie a pohodu, aby dbal o uspokojovanie individuálnych potrieb, rozvoj záujmov a špecifických schopností. K tomu je potrebné, aby mal pochopenie a záujem o deti ako individuality, dokázal ich vhodne motivovať, podporoval ich nápaditosť, tvorivosť, záujem o činnosť a vzdelanie. Výhodou s porovnaním s učiteľom je, že vychovávateľ nie je viazaný osnovami a klasifikáciou. Profesia vychovávateľa zahrňuje pedagogické pôsobenie v rôznych typoch zariadení pre výchovu mimo vyučovania. Vychovávatelia sa ako jediný pedagogický pracovníci pripravujú na prácu s jedincami vo veľkom vekovom rozpätí, od predškolského veku až po adolescentov, či mladých dospelých.

II.FUNKCIE VÝCHOVY MIMO VYUČOVANIA
Výchova mimo vyučovania, ako špecifická oblasť výchovného pôsobenia, plní výchovno-vzdelávaciu, zdravotnú i sociálnu funkciu. Jednotlivé typy zariadení, inštitúcií a organizácií plnia tieto funkcie v rôznej miere podľa svojho charakteru :

Výchovná funkcia
Na plnenie výchovnej funkcie je kladený obzvlášť veľký dôraz. Prostredníctvom pestrých a záujmových činností sa deti motivujú k hodnotnému využívaniu voľného času, k získaniu nových vedomostí, zručností i návykov a tým i k rozvoju poznávacích procesov a k celoživotnému vzdelávaniu. Úspechy v záujmových činnostiam prinášajú pocit uspokojenia, príležitosť k sebarealizácii a primeranému sebahodnoteniu. Na základe praktických činností a skúseností a skúseností si mladí ľudia vytvárajú vlastný názor na život a na svet.

Zdravotná funkcia
Zdravotnú funkciu plní inštitúcia pre výchovu mimo vyučovania tým, že prispieva k usmerňovaniu režimu dňa tak, aby podporoval zdravý telesný a duševný vývoj detí a mládeže. Obzvlášť veľký zdravotný význam má podnecovanie a poskytovanie príležitostí k výdatnému pohybu na čerstvom vzduchu. Telovýchovné a športové činnosti vo voľnom čase kompenzujú dlhé sedenie pri vyučovaní a sú pre zdravé deti bezprostredne potrebné Niektoré zariadenia, ktoré zabezpečujú stravu, majú možnosť viesť deti k správnej životospráve aj racionálnou výživou, význam má aj dodržovanie hygieny.

Sociálna funkcia
Inštitúcie pre výchovu mimo vyučovania majú taktiež veľmi veľkú sociálnu funkciu. Ovplyvňovaním voľného času detí a starostlivosťou o ne zbavujú rodičov do značnej miery starostí v dobe, kedy sú v zamestnaní, alebo majú iné povinnosti. Jednotlivé typy výchovných zariadení plnia sociálnu funkciu rôznym spôsobom a v odlišnej miere. Zvlášť významná je sociálna funkcia tých zariadení, ktoré pracujú s mladšími deťmi alebo prechodne či trvalo nahradzujú rodinu ( školské družiny, detské domovy, domovy mládeže).

III.OBSAH VÝCHOVY MIMO VYUČOVANIA
Výchova mimo vyučovania má výrazne činnostný charakter. Obsah výchovy mimo vyučovania tvoria:

P Odpočinkové činnosti
- tvoria súčasť náplne voľného času a platí pre ne princíp dobrovoľnosti. Sú psychicky a fyzicky nenáročné, slúžia k odstráneniu únavy. Do režimu dňa sa zaraďujú najčastejšie poobede, ale podľa potreby i kedykoľvek v priebehu dňa. Podľa situácie môžu mať charakter odpočinku na lôžku, kľudného pohybu - napríklad prechádzky, alebo voľných rozhovorov.

a Rekreačné činnosti
- tvoria súčasť náplne voľného času a platí pre ne princíp dobrovoľnosti. Slúžia k odreagovaniu a odstráneniu únavy z vyučovania, obsahujú však pohybovo náročnejšie aktivity telovýchovného, športového alebo turistického zamerania či manuálnej práce. Pokiaľ je to možné, mali by sa konať v prírode.

a Záujmové činnosti
- tvoria súčasť náplne voľného času a platí pre ne princíp dobrovoľnosti. Sú najdôležitejšou súčasťou obsahu výchovy mimo vyučovania. Uspokojovanie, rozvíjanie a kultivácia záujmov, uspokojovanie potrieb a rozvoj špecifických schopností, to sú významné výchovné úlohy, ktoré sa podieľajú na utváraní životného štýlu a hodnotovej orientácii človeka. Medzi základné oblasti môžeme zahrnúť záujmové činnosti spoločenskovedné, prírodovedné, pracovne technické, telovýchovné, športové aesteticko-výchovné. Ideálom výchovy mimo vyučovania je výchova jedinca s mnohostranne rozvinutými záujmami a jedným hlbokým špecializovaným, celoživotným záujmom.

a Sebaobslužné výchovno-vzdelávacie Činnosti
- majú charakter povinnosti. Zameriavajú sa na vedenie detí k samostatnosti v starostlivosti o vlastnú osobu a osobný majetok. Ich podstata spočíva v pestovaní návykov osobnej hygieny, účelného a vkusného obliekania, návykov starostlivosti o poriadok a čistotu prostredia a návykov pri jednaní s ľuďmi.

a Spoločensky prospešné činnosti
- tvoria súčasť náplne voľného času a platí pre ne princíp dobrovoľnosti. Spočívajú vo vedení detí k dobrovoľnej práci v prospech druhých ľudí, jednotlivcov či sociálnych skupín. Napríklad podiel na ochrane a tvorbe životného prostredia, pomoc slabším, starším, chorým osobám. Tieto aktivity sa pri dobrom pedagogickom vedení výrazne podieľajú na formovaní kladných charakterových vlastností.

a Príprava na vyučovanie
- má charakter povinnosti. Rozumie sa tým okruh činností, ktoré súvisia s plnením školských povinností. Podieľajú sa na príprave na vyučovanie v rôznej miere, podľa svojich funkcií a veku detí. Okrem vypracovávania písomných a iných zadaných úloh patrí do tejto oblasti aj rozširovanie a prehlbovanie poznatkov z vyučovania, ich konkretizácia a praktické využitie. Spôsoby práce by mali byť pokiaľ možno odlišné od vyučovania a zaujímavé. Súvisí so záujmovými činnosťami, pri ktorých majú deti možnosť praktickej aplikácie vedomostí a aj ich rozširovanie a prehlbovanie.

Pre úspešné výchovné pôsobenie je dôležitá jednota ideálov, úsilia, záujmov a myšlienok medzi pedagógom a vychovávanými. Umením pedagóga je hľadať takéto vzájomné prepojenie uprostred oddychových aktivít, prípravy na vyučovanie a záujmovej či krúžkovej činnosti. Len atmosféra spoločnej tvorivej práce je predpokladom osvojenia si trvalých vedomostí a zručností a pocitu zodpovednosti voči sebe i svojmu okoliu. Svojím každodenným výchovným pôsobením má pedagóg možnosť naučiť žiakov vypínať voľný čas hodnotnou činnosťou, ktorá rozvíja ich zručnosti a prináša dôležitý pocit z dobre vykonanej práce. Ani spontánne činnosti a chvíľky súkromia žiakov nemajú byť podnetom pre pasivitu pedagóga. Tento čas môže využiť na pozorovanie žiakov a získanie cenných podkladov na odhaľovanie skrytých vlastností jednotlivcov, či skupinky, ktorú vedie. Výchova mimo vyučovania je tak dôležitá ako výchova sama. Má dôležité postavenie v systéme výchovného procesu. Pre obsažnosť a náročnosť štúdia v prítomnosti, by sa na ňu nemalo zabúdať, pretože môže byť základom pre rozvoj dobre fungujúcej a príkladnej spoločnosti. Je potrebné aby sa všetky výchovné činitele využívali v spoločnosti cieľavedome a sústavne a aby smerovali k pozitívnemu formovaniu vedomia a správania mládeže a dospelých