Čo sú poruchy správania?
- Sú to rôznorodé, z hľadiska príčin vzniku ako aj prejavov, formy nespôsobilého správania, kt. majú nepriaznivý vplyv na sociálne vzťahy jednotlivca a jeho sociálnu adaptáciu.
- Z pedagogického hľadiska sú poruchy správania chápané ako široké, etiologicky rôznorodé spektrum maladaptívneho správania, pričom jedinec je rezistentný na bežné výchovné pôsobenie a jedná sa o trvalejší ráz a prejav osobnosti.
Vznik týchto porúch podmieňujú:
- VONKAJŠIE činitele (nevhodné sociálne vplyvy zo strany rodiny, školy, vrstovníkov atď.)
- VNÚTORNÉ činitele (osobitosti nervovej sústavy, vrodené vlastnosti, špecifiká procesu dozrievania, choroby, úrazy...)
Vo väčšine prípadov dochádza ku kombinácii oboch. Treba mať na pamäti, že rovnaké správanie rôznych žiakov má aj rôzne príčiny. Poruchy správania sa môžu prejaviť už u päťročného dieťaťa rôznymi bitkami, alebo krádežami. Dieťa s poruchou správania je oveľa náchylnejšie k nezdravému životnému štýlu, fajčeniu, drogovej závislosti, alkoholizmu...
I.Rozdelenie podľa účelu správania
1. Snaha získať pozornosť. „Všímajte si ma! Chcem byť v centre pozornosti!“
- má aktívne formy prejavu: predvádzanie, šaškovanie, hlučnosť, nervozita, vykrikovanie poznámok, hyperaktivita, plač...
- pasívna forma prejavu: veľmi pomalá práca žiaka na hodine, no mimo vyučovania nie
Ak bolo účelom správanie získať pozornosť, emocionálnou odpoveďou vyučujúceho býva podráždenosť, rozrušenosť, otrávenosť. Priamou odpoveďou býva napomínanie formou výčitky, kritiky, poznámky
2. Snaha získať moc. „Budem sa správať kedy chcem a ako chcem!“
- aktívna forma prejavu: agresivita, nepriateľstvo, vzdorovitosť, bitky, výbuchy hnevu, panovačnosť, ukazovanie nevôle, klamanie
- pasívna forma: sústavné zabúdanie pomôcok a úloh na vyučovanie
Emocionálnou odpoveďou býva hnev, frustrácia, strach zo straty autority. Typická reakcia býva pokus o ovládnutie situácie, zvýšenie hlasu, krik, poníženie žiaka, zlá známka, pokarhanie
3. Snaha odplatiť sa. „Cítim sa zranený, tak vám to vrátim!“
- prejavy: brutalita, krádeže, násilie, tyrania, fyzické útoky, verbálne znevažovanie, vandalizmus
Snahou žiaka je vyvolať v učiteľovi intenzívne emócie: hnev, sklamanie. Reakciou býva snaha zbaviť sa negatívnych emócií, povedať alebo urobiť čokoľvek, čo by sa žiaka dotklo, ublížilo mu.
4. Vyjadrenie neadekvátnosti. „Ak nič nerobím, nič nepokazím!“
- prejavy: vzdávanie sa, vyhýbanie aktivitám a komunikácii, obava zo zlyhania, pasivita
Vyučujúci pochybuje o svojich schopnostiach.
Riešenia: Ak bolo cieľom žiaka získať pozornosť a učiteľ mu ju venuje, žiak sa utíši, no len na chvíľu, pretože dostal to, čo chcel. Odporúča sa čo najmenej si všímať negatívne spôsoby vyžadovania pozornosti, ignorovať rušivé správanie, nie však žiaka!!! Ďalej je vhodné oceňovať dobré správanie. Pri vyrušovaní žiaka je vhodné „vyrušiť“ ho nečakaným správaním (položiť mu otázku, stíchnuť a upriamiť na neho pohľad...). Je dôležité neopakovať to, čo nefunguje, účinné je podrobiť žiaka, aby bol schopný namiesto vyrušovania získavať pozornosť pozitívnymi skutkami.
II.Nespolupracujúce správanie žiakov na vyučovaní sa delí na:
1. Protesty a nedisciplinovanosť:
- Vyrušovanie (nepozornosť, snívanie, zabávanie sa, obzeranie, nenosenie pomôcok, sledovanie pohybu za oknom...)
- Rozprávanie (našepkávanie, čítanie nahlas, rozhovory)
- Neslušnosť (strkanie do druhých)
- Agresivita (hádzanie predmetov, napádanie slabších)
- Pútanie pozornosti (šaškovanie, grimasy)
- Vzdorovitosť (odmietanie pokynov, robenie napriek, kreslenie karikatúr zo vzdru...)
2. Žiacke žarty:
- neznevažujúce si „vystrelenie“ z vyučujúceho
3. Priestupky žiakov:
- krádeže, ničenie majetku
- podvody (falšovanie ospravedlneniek, podpisov, dopisovanie známok)
- záškoláctvo
4. Neštandardné správanie sa v dôsledku subjektívnych ťažkostí:
- choroba, záchvat, úraz, vplyv drogy
Reakcie:
A. Stratégie a postupy zamerané na kontrolu: okamžité odstránenie nespolupracujúceho správania intervenciou vyučujúceho (vyslovenie poznámky, napomenutie, menovanie porušeného pravidla, príkaz, zákaz, hrozba, trest...), ignorácia správania, prenesenie zodpovednosti na iného
B. Stratégie a postupy orientované na prevenciu: zamerané na perspektívnu zmenu (rozhovor so žiakom), účelom je zamedziť opakovanie rušivého správania
Podľa prevládajúceho vplyvu vonkajšieho alebo vnútorného prostredia sa poruchy správania rozdeľujú na:
1. Špecifické poruchy správania, ktorých prvotnou príčinou nie sú sociálne návyky
Patria sem žiaci s ADD/ADHD- Attention Deficit Disorder/Attencion Deficit Hyperactivity Disorder- porucha pozornosti kombinovaná s hyperkynetickou poruchou
- porucha vzniká na neurologickej báze
- Symptómy: porucha pozornosti, impulzívne správanie, žiak sa navonok javí ako neprispôsobivý s negatívnym postojom
- ADD/ADHD býva často spojená s inými špecifickými poruchami učenia (disgrafia, dislexia) a s tým súvisí nižšia úroveň učebných výsledkov
- Odporúča sa: úprava prostredia, špeciálna organizácia vyučovania a práce, špecifické výchovné postupy
2. Žiaci s poruchou správania prvotne zapríčinenou nevhodnými výchovnými vplyvmi
A. Dificility (ak dieťa ešte neprekračuje spoločenské normy)
- vznikajú ako dôsledok nedostatkov vo výchove a sociálno-kultúrnom zázemí dieťaťa, ak vo výchove absentujú vhodné podnety, vzory, metódy utvárania žiaducich spôsobov správania a rozvíjania schopností.
- Symptómy: nedisciplinovanosť, emocionálne prejavy, pasivita, ľahostajnosť, slabá vôľa, nesmelosť, nedostatky vnímania, pamäte, pozornosti, nešikovnosť, deštruktívne tendencie, zlé pracovné návyky, pohodlnosť, nezáujem o učenie, nesamostatnosť...
- Odporúčania: zvýšený individuálny prístup, zabezpečiť odborné psychologické vyšetrenia
B. asociálne až antisociálne správanie
- dieťa aktívne a závažne porušuje spoločensky akceptované a právne normy
Delí sa na
AKTÍVNE: žiak už prijal disociálne normy za svoje
PASÍVNE: žiak si tieto normy ešte neosvojil
- Patrí sem: terorizmus, záškoláctvo, túlanie, úteky z domu, krádeže, ničenie majetku
Najväčšiu mieru vplyvu nesie sociálne prostredie
- Odporúčania: spolupráca s odborníkmi, intervencia v rodinnom prostredí...
3. Iné poruchy správania:
- Neurózu, ktoré sú funkčným nervovým ochorením
- poruchy osobnostného vývinu ( schyzofrenia, autizmus...)
