1. Úvod do dopravnej výchovy
Dopravná výchova je dlhodobý proces a len poctivá a cieľavedomá práca môže znamenať úspech v podobe dobrých výsledkov. Každý vyučujúci a každý vychovávateľ by sa mal vo svojej práci zamerať nielen na výchovu duchovne krásnej, telesne zdatnej, vyspelej mládeže, ale zároveň aj takej, ktorá je schopná chrániť sa pred úrazmi zapríčinenými premávkou na cestách a z hľadiska svojich potrieb šikovne využívať rozvoj motorizmu vo svoj prospech.
Dieťa sa už od najútlejšieho veku dostáva do priameho kontaktu s dopravnými situáciami a úlohami cestnej premávky.

Vzdelávacie a výchovné ciele dopravnej výchovy sú koncipované tak, aby sa všetci žiaci po ukončení základnej deväťročnej dochádzky , vedeli samostatne a správne orientovať a správať v dopravných situáciách ako chodci cyklisti i ako cestujúci vo verejných dopravných prostriedkoch. V spojitosti s tým si musia osvojiť pravidlá i spôsob poskytovania prvej pomoci pri dopravných nehodách.

U žiakov deviateho ročníka sa vytvárajú predpoklady osvojovať si postupne základné návyky pre budúce riadenie motorových vozidiel. Treba zdôrazniť, že neoddeliteľnou súčasťou cieľov dopravnej výchovy je výchova žiakov v duchu disciplinovaného , ohľaduplného správania sa v dopravných situáciách.
Proces utvárania postojov a návykov detí v oblasti ich bezpečného správania sa v cestnej premávke nerealizuje iba škola ale predovšetkým rodina.
Účinným zdrojom informácií o dopravnej výchove je v súčasnom období televízia, tlač, rozhlas, umenie, divadlo a internet, ktoré tiež čerpajú námety z dopravného prostredia. Dobrou príležitosťou na uskutočňovanie dopravnej výchovy na školách je činnosť záujmových krúžkov, sú to predovšetkým krúžky technické, turistické, motoristické, modelárske, zdravotnícke a dopravné, ktorých činnosti možno úspešne rozvíjať na všetkých školách s vhodnými podmienkami.

Škola svojou výchovnou prácou vytvára u žiakov uvedomený vzťah k disciplinovanosti v cestnej premávke, zmysel pre ochranu a pomoc druhému, ktoré si musí osvojovať každý účastník cestnej premávky.

Problematika dopravnej výchovy predovšetkým výchovy v dopravnej disciplíne je veľmi náročná a zložitá. Treba ju chápať ako komplex odborných vedomostí , zručností a návykov ,ktoré potrebuje každý človek pre bezpečnosť pohybu na komunikáciách každej triedy. Každý účastník cestnej premávky si musí osvojiť pravidlá cestnej premávky. V tejto spojitosti treba pamätať v realizačnom postupe oboznamovania na skutočnosť, že výklad jednotlivých ustanovení a paragrafov vyhlášky sa má vždy prispôsobiť vekovým a individuálnym osobitostiam detí. Pri praktickom výcviku a výklade dopravných značiek treba vychádzať z miestnych podmienok a až potom všetky žiakmi osvojené vedomosti zručnosti a návyky zautomatizovať a zovšeobecniť.

2. Problematika dopravnej výchovy na Slovensku
Ročne na slovenských cestách vyhasne vyše 600 ľudských životov, z toho je približne 60 detí. Každým rokom takto vymrie jedna malá obec a dve školské triedy detí. Teda až 40 % dopravných nehôd, ktoré zapríčinia chodci, ide na konto detí.

Najviac detí zomiera na následky úrazu do 24 hodín, takmer 2000 zostáva trvalo postihnutých, približne 20 000 detí hospitalizujú. Život na cestách so všetkými jeho následkami a dôsledkami funguje ako veľký trojuholník : vodič-cesta-automobil. Hlavnou príčinou dopravných nehôd je vodič, ktorý sa nevie vysporiadať s nárastom hustoty premávky a stále výkonnejšími automobilmi.

Za posledných pätnásť rokov sa do značnej miery obnovil vozidlový park, pribudli nové kilometre diaľnic a rýchlostných ciest, zvýšila sa hustota premávky a z učebných osnov takmer úplne vypadla dopravná výchova. Dopravné ihriská sú nefunkčné, dopravná výchova v troskách. Prudké zmeny v dopravnej výchove si žiadajú stále lepších a vzdelanejších účastníkov cestnej premávky.

Do roku 1989 bola úroveň dopravnej výchovy detí na Slovensku z hľadiska európskych krajín špičková. Po rozpade Zväzarmu, sa začali o dopravné ihriská starať autoškoly. Začiatkom roku 1990 bolo na Slovensku 54 detských dopravných ihrísk. Momentálne je na Slovensku 43 dopravných ihrísk z toho je 31 funkčných. 23 okresov nemá žiadne ihrisko. Dopravná výchova začína v rodine, neskôr v materskej škole a najviac by sa mala rozvíjať na základnej škole. Veľmi dôležitá je aj pravidelná návšteva dopravných ihrísk. Na každej škole je to individuálne, závisí to od financií, dostupnosti dopravného ihriska atď. Aby mal výcvik na dopravnom ihrisku aj zmysel, mal by byť organizovaný systematicky. Paradoxne ak dieťa neabsolvuje na základnej škole systematickú dopravnú výchovu a v dospelosti nezíska vodičský preukaz už nikdy sa s otázkami dopravnej výchovy nestretne. Pritom je po celý život účastníkom cestnej premávky ako chodec alebo ako cyklista.

2.1 Problematika dopravnej výchovy v Čechách a v Rakúsku
Situácia v Čechách je oveľa lepšia ako na Slovensku. Ročne tam zomrie asi 25 detí dôsledkom dopravnej nehody. Ak porovnáme počet dopravných ihrísk tak majú až o 106 dopravných ihrísk viac ako na Slovensku, Celkovo to je presne 137 funkčných dopravných ihrísk. (Len v Prahe ich je 9)
Napríklad v Rakúsku existuje dopravná výchova ako jeden z vyučovacích predmetov.

2.2 Predstava dopravnej výchovy do budúcnosti.
Národný automotoklub Slovenskej Republiky si dal záväzok do budúcnosti odučiť 500 hodín dopravnej výchovy na základných školách tri roky za sebou. Podľa prezidenta NAMK SR Juraja Smrečana by sa mala dopravná výchova zaradiť do učebných osnov. Aby sme mohli vzdelávať deti, musíme mať dostatočne vzdelaných učiteľov. Do budúcnosti by bolo ideálne založiť fakultu dopravnej výchovy pri niektorej vysokej škole.

3. Dopravná výchova v predškolskom veku a materskej škole
Dopravná výchova by sa mala začať rozvíjať u detí už v rannom veku, keď sa dieťa začína učiť chodiť, rozprávať a vnímať okolitý svet. Prvý „učitelia“ sú rodičia. Na prvých prechádzkach v kočíku dieťa spoznáva autá, bicykle. Po určitom čase spolu s prvými krôčikmi, začína spoznávať semafor, „zebru“, políciu.

Dopravná výchova v predškolskom veku vychádza zo špecifiky poznania telesného a pohybového vývinu detí. V predškolskom veku sa očividne mení telesná konštitúcia dieťaťa. Jeho organizmus rastie a silnie a postupne môže vykazovať čoraz lepšie a väčšie výkony. Výdatné pohyby v predškolskom veku vplývajú zasa na rozvoj svalstva a kostry dieťaťa. Vnímanie je pre dieťa predškolského veku najdôležitejšie zo všetkých poznávacích procesov. Preto ho treba rozvíjať a usmerňovať.

V oblasti zrakového vnímania je pre tento vek typická veľká nepresnosť a slabá ostrosť predmetov. Trojročné dieťa pozná 3 základné farby – červenú, zelenú a žltú.  Päť – šesť ročné dieťa už rozoznáva viac farieb. Aj odhad vzdialenosti je u detí nepresnejší ako u dospelého. Sluchové vnímanie sa postupne zdokonaľuje v tom zmysle, že dieťa presnejšie rozlišuje zvuky doliehajúce na jeho zmyslový orgán. Preto sa mení rozsah a intenzita sluchového vnímania. Dieťa ťažšie vníma priestor a tiež tretí rozmer hĺbku. Pri priestorovej orientácii v pravo – v ľavo dochádza u detí tiež k veľkým problémom. Pre pamäť dieťaťa je typická obraznosť, citovosť a živelnosť. Dieťa si oveľa lepšie zapamätá bezprostredné zážitky, ako slovný komentár o konkrétnej udalosti. Všeobecné poúčanie o tom, že na ulici si treba dávať pozor, nieje pre pamäť dieťaťa čosi konkrétne a názorné. Materiál, ktorý si dieťa má zapamätať musí pôsobiť dosť citovo. Veľmi dobre si vštepuje do pamäti, udržiava a vybavuje podnety spojené s negatívnymi citovými zážitkami.

Na zabezpečenie dopravnej výchovy v predškolskom veku treba utvoriť isté podmienky.
- celková úprava bezpečného prostredia pre život detí ,a to ako súčasť celospoločenského riešenia dopravnej premávky. Patrí sem urbanistické riešenie ulíc, sídlisk, hracích plôch a rekreačných zariadení
- prehľadné riešenie dopravy a komunikačnej siete s ohľadom na plynulosť a bezpečnosť premávky , vyznačené prechody pre chodcov prehľadné križovatky, zreteľné dopravné značky a informácie v meste i na dedine s rozsiahlou autobusovou sieťou
- dostatok hracích plôch a ihrísk, kde by bolo nožné bez nebezpečia zasväcovať deti do dopravných situácií , a kde by mali možnosť voľného pohybu s pocitom bezpečia.

Ďalej treba dopravnú výchovu detí zabezpečiť systémom špeciálnych podmienok, to znamená materiálnym vybavením a pomôckami , určenými pre deti predškolského veku t.j. návštevou dopravného ihriska , poznávaním dopravných značiek. Úspech v dopravnej výchove nezaručujú len materiálne podmienky a dostatok hier. Jednou z najdôležitejších činiteľov , ktoré ovplyvňujú úspech v dopravnej výchove je odborná pripravenosť učiteliek materských škôlkach väčšia informovanosť o otázkach dopravnej výchovy medzi rodičmi. Odborná pripravenosť učiteliek materských škôl sa bude zabezpečovať v systéme základného vzdelania učiteliek na pedagogických školách.

Keď tvrdíme, že základy dopravnej výchovy dávame deťom už v predškolskom veku je zrejmé, že rozhodujúci význam v tomto smere majú rodičia, vychovávatelia a učiteľka. Často sme svedkami veľmi negatívneho vplyvu členov rodiny na deti. Dieťa rýchle postrehne nesprávne prechádzanie cez cestu, prebiehanie cez prechod na červenú a iné nerešpektovanie pravidiel dospelými ktorých je svedkom. Veľmi zlý príklad dávajú deťom rodičia – vodiči , ktorí sa pri jazde autom a iným dopravným prostriedkom dopúšťajú mnohých chýb a často dieťa od nich počuje i neslušné výrazy o iných účastníkoch cestnej premávky. Dopravná výchova v predškolskom veku si vyžaduje veľkú trpezlivosť a dôslednosť učiteľky odborné vedomosti a metodickú zdatnosť , spolu so zreteľom na individuálne osobitosti každého jedného dieťaťa.

3.1 Dopravná výchova na základnej škole
Podľa pokynov Ministerstva školstva sa dopravná výchova stala organickou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu na základnej škole a na stredných školách a v ich výchovných zariadeniach. Hoci dopravná výchova nieje samostatným predmetom, je do obsahu jednotlivých predmetov zaradená tak, aby každý predmet svojou špecifickosťou a väzbou s prvkami dopravnej výchovy prispel ku komplexnej výchove detí a mládeže ako aktívnych účastníkov cestnej premávky. Takmer všetky vyučovacie predmety na 1. stupni základnej školy prispievajú k rozvíjaniu dopravnej výchovy a v telesnej výchove. Ťažisko je: v prvouke (orientácia v priestore, bezpečnosť na cestách a starostlivosť o zdravie) vlastivede (rozvíjať pozorovacie schopnosti, ťažisko vyučovania je v teréne), Prírodovede (význam dopravnej disciplíny, čistota okolia, ochrana pred dopravnou nehodovosťou, zdravé životné prostredie. pracovnom vyučovaní ( úprava sedadla na bicykli, výmena vzdušníc) a v telesnej výchove(jazda na bicykli ) Ale aj rozširujúce predmety ako slovenský jazyk a literatúra (rôzne básne, články, slohová výchova), výtvarná výchova (maľby dopravných ihrísk, križovatiek, dopravných prostiredkov)
zemepis (vychádzky, používanie topografickej mapy, čítanie z máp, použitie kompasu), technické práce (zhotovenie dopravných značiek), prírodopis (zdravoveda, ochrana životného prostredia), fyzika (účinky sily pri rýchlostiach vozidla, brzdná dráha, svetelné javy, tepelné motory, striedavý prúd) chémia (motorové palivá, benzíny, mazacie oleje, kyseliny, znečisťovanie ovzdušia plynmi, výbušné zmesi). Popri tom by sa mala výučba dopravnej výchovy spájať s pravidelnými návštevami dopravných ihrísk. Začínajúceho cyklistu by mala správne poučiť škola – teóriou ale aj nácvikom v praxi. Malý cyklista až do dovŕšenia desiateho roku nesmie jazdiť sám na ceste, na komunikačných a účelových miestach ani na cestách vyhradených pre cyklistov. Môže jazdiť len po poľných a lesných cestách, v obytnej zóne a po chodníku.

Pre začínajúceho cyklistu by malo byť povinné ovládať základné pravidlá – odbočovanie s ukázaním paže, jazda so správnym osvetlením, poznať dopravné značky – STOP a Daj prednosť v jazde a iné. Tak isto je veľmi dôležité zvládnuť správnu rovnováhu na bicykli, mal by poznať základnú povinnú výbavu bicykla. Koľko krát tieto poznatky nepoznajú ani rodičia. Bohužiaľ však základné školské osnovy to len obchádzajú.

3.2 Dopravná výchova v školských družinách
V podmienkach školskej družiny volíme iné formy práce ako pri vyučovaní. Usilujeme sa využívať predovšetkým hravosť detí, ich záujem o súťaženie a meranie síl. Postupujeme od jednoduchšieho k zložitejšiemu, dôraz kladieme predovšetkým na vekovú primeranosť detí, na rýchle vnímanie súvislostí, na pozorovanie okolia a na udržiavanie istého stupňa pozornosti. Významné miesto majú vychádzky cez križovatky, frekventované miesta, rozprávanie alebo čítanie o histórii motorizmu spojené s premietaním filmov, maľovaním rôznych dopravných situácií, pozorovanie premávky.

3.3 Dopravná výchova na stredných školách
Na stredných školách je o väčšine prípadov túžbou mladých ľudí naučiť sa viesť motorové vozidlo. Najskôr malý motocykel a neskoršie aj automobil. Niektoré školy poskytujú možnosť získania vodičského preukazu počas školskej dochádzky v rámci predmetu dopravná výchova. Prvý predpoklad bezpečného vedenia motorového vozidla je dobrá znalosť pravidiel cestnej premávky. Nestačí však pravidlá iba poznať, vodič ich musí v jednotlivých situáciách vždy správe uplatniť. Na väčšine stredných škôl sa však problematike dopravnej výchovy už nikto nevenuje. V dospelosti sa s dopravnou výchovou stretneme už len v Autoškole.

4. Projekty dopravnej výchovy.
Na Slovensku sa v spolupráci s okresným inšpektorátom koná projekt VESELÁ ZEBRA. Jej základným cieľom je nácvik bezpečného správania sa na cestnej komunikácii. Žiaci súťažia v siedmych súťažných disciplínach – vedomostný test, skúška zručnosti, kráľ dopravných značiek, hra na dopravného policajta, hra na učiteľov autoškoly, jazdím bezpečne na ceste)

Projekt za bezpečnú školu – CESTA A JA . Základom je beseda dopravného policajta so žiakmi štvrtých ročníkov s využitím videoscénok „Kde sa stala chyba?“ (diskusia o správnom a nesprávnom konaní účastníkov dopravnej komunikácii)