referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Magdaléna
Pondelok, 22. júla 2019
Ihriská
Dátum pridania: 05.02.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kikinaj
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 587
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 6.9
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 11m 30s
Pomalé čítanie: 17m 15s
 
Deti, deti, deti ! Všetci hovoria o deťoch- sú nová generácia, sú nevinné, bezbranné, bezmocné, pre niekoho aj naivné, pretože nevedia toľko ako my.
Dieťa treba chrániť, usmerňovať, učiť, ale hlavne dať mu to čo sme my nemohli mať. Jedná s týchto vecí pre niekoho môže byť aj hra na ihrisku – pieskovisku.

Neviem presne povedať ktorá generácia je tá, čo sa na ihriskách ešte nemohla hrať lebo nebolo na akých, ktorá je tá čo by sa aj mohla hrať lebo bolo na čom, ale niekto rýchlejší stihol z každého funkčného kúsku na ihrisku urobiť nebezpečnú, neidentifikovateľnú vec. Viem, ale presne povedať ktorá generácia je na tom najhoršie, tá najmladšia a to myslím vždy, či to bolo v 60-tych rokoch, v 80-tych rokoch, alebo v rokoch milénia – 2000. Viem povedať, že v rokoch 60-tych deti na tom neboli tak zle lebo na hry nemali toľko času a ak si aj našli čas, našli si aj vhodné miesto na tú správnu hru. Záhrada a dvor boli vždy tým správnym miestom ako a kde sa zabaviť. Ak by ste sa mojich rodičov opýtali na aké ihrisko sa chodievali hrať povedia Vám “hm... vieš, že my sme ihrisko ani nemali, my sme sa hrali na susedovej záhrade”. Chcela som, ale povedať, že deťom týchto rokov ani nemalo čo chýbať pretože nevedeli čo to ihrisko – pieskovisko je.

Ja som z Bratislavy, konkrétne z Petržalky, moji rodičia vyrastali asi v tej rovine ako sú Podunajské Biskupice ( tiež v Bratislave) a ihriská o ktorých budem písať sa nachádzajú v Petržalke, ale celkovo som sa rozhodla zmapovať mestskú časť Petržalka.

Mojej generácii, čiže generácii 90-tych rokov ihriská už čo to hovoria a ako by aj nie keď najväčšia výstavba bola pravdepodobne v tých rokoch, teda v rokoch 1980 – 1990 ( do vtedy ). Ihriská – pieskoviská boli pre našich rodičov odkladacie miesta, lebo vedeli, že tam je nás veľa a jeden na druhého dáme pozor, keďže sme už nemali najmenej rokov. Hovorím o ľuďoch, ktorý dnes majú od 20 do 28 rokov. Ihriská - pieskoviská boli krásne, nové, farebné, neodolateľné, jednoducho niečo výnimočné. To, že boli KRÁSNE, NOVÉ, FAREBNÉ, NEODOLATEĽNÉ, jednoducho niečo VÝNIMOČNÉ vedeli aj ty druhý, neviem ako by som ich pomenovala, možno vandali, grázlovia, fagani, nevychovanci, ... takto nejako po nich naši rodičia kričali cez okno, alebo popri behu za nimi. Je smutné, že také isté deti ako som bola ja, moja sestra, susedových syn tieto ihriská – pieskoviská pre nás tak výnimočne oni ničili, kazili, rozkrádali, lámali. Začala som si uvedomovať, že s každého nového ihriska sa po necelom mesiaci stáva ihrisko staré. Tak ako si človek vytvorí imunitu voči chorobám, my sme si vytvorili imunitu voči pokazeným hojdačkám, zlomenej šmykľavke, hrdzavej preliezke. Pre nás začal mať význam zlatistý piesok ktorý sa nám strácal medzi prstami, ktorý bol vlažný zatiaľ čo asfalt na chodníku mal 40-50 stupňov. No ani tento pekný pocit nemal dlhú trvanlivosť. V tých časoch u nás začali prevládať drogy, s drogami aj injekcie, striekačky a toto všetko sa ocitlo hlavne v pieskoviskách na ktorých sa už nedalo ani chladiť, ani hrať na presýpacie hodiny pretože tu bolo riziko pichnutia sa a riziko infekcie. A takto sme prišli aj o to málo s čím sme sa uspokojili.

Prišiel čas na naše deti. A je to tu! Začíname sa zaoberať otázkou prečo je tak málo ihrísk – pieskovísk na ktorých by sa dalo hrať, tráviť volný čas. Na mojom sídlisku je päť pieskovísk, s toho sú tri vybavené aj ihriskom a máme tu jednu škôlku, ktorá má k dispozícii svoje vlastné ihrisko – pieskovisko, ale tiež v dezolátnom stave. Nezdá sa Vám to byť veľa päť ihrísk – pieskovísk na jednom sídlisko? Mne áno. Nevadilo by mi to ak by sa na nich aj dalo hrať, ale s piatich nebolo donedávna ani jedno použiteľné.

Ako sa vytratili z ulíc narkomani, drogovo závislí lúdia, tak prišiel pán a jeho najlepší priateľ, teda pes. Je smutné, že drogovo závislých lúdi vystriedal pes a jeho pán. Ihriská – pieskoviská boli donedávna “výberové miesta na tu správnu infekciu” a teraz je z nich otvorené WC pre psov. Neodcudzujem psov, pretože je to tvor ktorý nerozmýšľa nad tým kedy a kde uspokojiť svoju potrebu, ale ide popri svojom pánovi a ak mu pán dovolí pes urobí svoju potrebu. Na tomto je až zarážajúce, že sa lúdia so psami ani nepozastavia nad tým, že jeho najlepší priateľ to urobil do pieskoviska, vedľa hojdačky, kde sa o pár chvíľ neskôr budú chcieť hrať jeho – jej deti.

Chcela by som upozorniť na tri komentáre ktoré sa presne hodia k mojej práci, ja som si ich prečítala a povedala som si, že tie ženy mi hovoria z duše a pri tom nemám dieťa, ale tak ako ich aj mňa zarážajú skutočnosti ktoré sú realitou.

Časť s článku:
“Petržalské deti sa hrajú na rozpálených ihriskách bez vody a tieňa. Mestská časť s najväčším počtom okolo 150 000 obyvateľov pre deti neprevádzkuje žiadne ihrisko s dozorom či vodou. Spravuje síce 120 detských ihrísk, ale o tie sa v lete nik nestará. Deti z Petržalky sa hrajú na horúcich pieskoviskách a ak so sebou nemajú niečo na pitie, rodičia riskujú, že keď skolabujú z vysokých horúčav, nik im nepomôže. Iné bratislavské mestské časti vytvorili pre deti organizované ihriská. Napríklad v ružinovskom areáli hier Radosť pri jazere Štrkovec sú nielen bufety, kde si môžu kúpiť tekutiny, ale aj ovlažujúce sprchy na trávnikoch, bazén a dostatok tieniacich stromov. Mestská časť Dúbravka pre deti spravuje podobné ihrisko. V parku na Pekníkovej ulici sú fontánky s pitnou vodou, veľa stromov a celodenná služba, ktorá v prípade potreby dieťaťu pomôže.” (napísané 29.07.2005, (tars) )

Diskusia k tomuto článku:
“Obávam sa, že priestory, ktoré veľkodušne nazývate ihriskami nemajú iba problém s tieňom, vodou a bufetmi. To, kde sa hrajú petržalské deti by som skôr nazvala miestom hazardu: nehrozí vám len nebezpečenstvo poranenia z toho, čo všetko nájdete na pieskoviskách(sklo, striekačky, odpadový stavebný materiál), ale aj z toho, že takmer všetky šmykľavky, preliezky, hojdačky sú nefunkčné, zničené, roky nevideli žiaden náter. Navyše detské "ihriská" sú rajom pre desiatky psíčkarov, ktorí s obľubou venčia svojich miláčikov na týchto priestranstvách (tabule, ktoré by ich upozorňovali na zákaz vodenia psov do areálu detského ihriska sú utópiu) a keď tam náhodou prídete s dieťaťom skoro aby ste sa cítili previnilo, že ich vyrušujete. Takže výkaly na pieskovisku a tráve detského ihriska sú pravidlom. Takmer každý deň čistím svojim ratolestiam topánky od "šťastíčka".

Mimochodom košov na psie výkaly sa nastavalo habadej, len tých, ktorí ich využívajú je naozaj pramálo. Nakoľko som na materskej a pomerne často vonku, môžem si robiť súkromné štatistiky - z 12-tich psíčkarov nášho domu vidím pravidelne zbierať výkaly svojho miláčika iba jednu pani. Ihriská v Petržalke by potrebovali oveľa viac ako tieň a bufety. Potrebovali by záujem samosprávy, ktorá deti ako také v súčasnosti má naozaj na periférii svojich záujmov.”(napísané 18.08.2005, 12:38, ErikaM )

Komentár k inému článku, ale tiež výstižný:
Zdá sa, že tému o psičkaroch je zbytočné rozoberať, pretože lenivosť, pohodlnosť a závisť sú špecifické črty Slovákov (česť výnimkám). Na jednom z našich sídlisk sú ihriská pre vekovú kategóriu do 6 možno 8 rokov. Z toho vyplýva, že deti ktoré sú staršie si môžu napríklad zašportovať na trávnikoch, alebo medzi autami na parkoviskách, pripadne sa pozerať, ako sa stavia nová bytovka na jednom z posledných historicky vyvinutých futbalových ihrísk, alebo využívať iné zábavy, skúšať iné pokušenia - drogy, alkohol a pod. Staršou vekovou kategóriou sa nezaoberá nikto. Aj tie ihriska nikto neudržiava. (http://www.pknet.sk/forum1/tema30/)

Tieto tri články ma dali do obrazu ako to dopadne s našimi deťmi. Dopadnú tak isto ako mi! Táto práca bude pre niekoho o 15 rokov veľkou pomôckou. Je pravda, že sa snažíme pre deti urobiť čo sa dá, ale jednotlivec toho dokáže veľmi málo. Deti týchto rokov sú na tom ešte horšia ako sme boli my, pretože ak nemáte auto, celý deň čas a plnú peňaženku peňazí na ihrisko – pieskovisko kde by sa dalo hrať sa nedostanete a také vymoženosti si každý nemôže dovoliť. My sme mali aspoň začiatky ihrísk – pieskovísk, ale oni majú len PC, mp3, TV, Play station 1,2, je to veľa keď to zoberiete s finančného hľadiska, ale čo s toho majú? Žiadne formičky, naháňačky, schovávačky, ale samé zabíjačky, strieľačky,... .

Ihriská a pieskoviska si ničíme mi sami!
“Stiahne nohavice, odhalí zadok a ciká. Bývalá hviezda Slovensko hľadá SuperStar Jakub Petraník bol prichytený pri tom, ako za bieleho dňa vykonal malú potrebu na jednom zo sídlisk. Bez ostychu a rovno na detskom ihrisku!„ (http://www.bleskovky.sk/cl/15/122545/Petranik-zo-SuperStar-vykonaval-malu-potrebu-priamo-na-detskom-ihrisku)

Pravdepodobne ortuť našli dnes v areáli detského ihriska pri Základnej škole na petržalskom Nobelovom námestí. (http://mesto.sk//bratislava/urady__institucie/?STRANA=16, 07.04.2006, 11:31 )

Všetci sa tešili, že máme nové ihrisko a tiež boli smutní, že niekto odrezal to lano. Niektorí hovorili, že preliezky mali namontovať už v lete, aby si to deti užili - že takto to ani do jari nevydrží. Niektorí zase vraveli, že to treba celé oplotiť a zamykať.( http://brezinska.blog.sme.sk/c/28779/Ako-sme-kolaudovali-ihrisko.html)

O ihriská a pieskoviská sa aj často zaujímame a staráme sa o ne.
Na ploche, ktorá bola zverená do správy mestskej časti Petržalka a tvorí priestor verejného detského ihriska, opravili jestvujúce hracie prvky - 2 trojuholníkové preliezky, oblúkovú preliezku, 3 prevažovačky, preliezku zemeguľu a detský kolotoč. Zreparovali lavičky, ktoré sú pri ihrisku, pričom namiesto dreva použili dosky z necyklovaného plastu. Zakúpili a osadili ďalšie dve nové lavičky z rovnakého materiálu, šmykľavku pre deti, dve hojdačky. Na ihrisku sú umiestnené aj nové prvky, ktoré sa nenachádzajú na inom ihrisku v Petržalke – 2 hracie prvky na pružine „motorka“ a šmykľavka s dreveným pohyblivým mostíkom „sloník“. V rámci revitalizácie vybudovala mestská časť aj pieskovisko, opravila asfaltový povrch chodníkov v tých častiach, ktoré boli poškodené a osadila nové odpadkové koše. V týchto dňoch už detské verejné ihrisko slúži deťom nielen z Petržalky. (http://www.petrzalka.sk/buxus/generate_page.php?page_id=1071&msg_num=42)

Je jedno ihrisko v Petržalke... A je skupina ľudí, ktorí toto ihrisko bude opravovať. Jednou z vecí, ktoré plánujú spraviť, je vykachličkovanie betónových plôch. A na to sa robí zbierka rôznych farebných kachličiek. Máte doma nejaké zvyšky po rekonštrukciách? Prispejte do mozaiky!!!
(http://www.skumpa.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=224)

Zmapovala som svoje okolie, ako to na “mojom ” sídlisku vypadá, v akom stave sú ihriská kam sa budú chodiť hrať moje deti s babkou a dedkom a prišla som na to, že ľudia sú stále taký istý. Stále sa pár ľudí snaží udržiavať ihriska – pieskoviská v stave aby sa na nich dalo hrať. Sú aj taký ktorý sa snažia za každú cenu ihriská zdevastovať, aby vyzerali podľa ich predstáv.

Na prílohe 1 som sa snažila ručne zobraziť asi ako to na jednom z petržalských sídlisk vypadá. Máme na dosah 6 ihrísk – pieskovísk s toho je jedno ktoré patrí škôlke a jedno na ktoré som sa nebola ani pozrieť, stačil mi pohľad na tie štyri čo sú v blízkosti môjho domova. Na prílohe 2 je ihrisko – pieskovisko 1, ktoré na fotkách vypadá dobre, ale donedávna tomu tak nebolo. Ešte minulí rok (2005) bolo toto ihrisko v stave, že by ste svoje, ale ani cudzie dieťa na naň nepustili. Hojdačky samí trčiaci klinec, šmiklavka zodratá bez schodíkov hore a pieskovisko bolo plné psích výkalov. Ako roky plynuli na našich sídliskách deti pribúdali a rodičia sa rozhodli konať. Na vlastné náklady sa rozhodli zakúpiť potrebné veci na zrekonštruovanie ihriska pre svoje deti, ani pomocníkov na výstavbu a zlepšenie si nemuseli volať pretože sa rozhodli isť do toho sami. Postavili dve nové hojdačky, všade na okolo urobili nové lavičky, dali priniesť nový piesok, opravili šmiklavku a namaľovali preliezky. Zo starého a zdevastovaného ihriska sa stalo miesto trávenia voľného času s deťmi, vymieňania informácií s rodičmi. Čo by Vás iné mohlo napĺňať tak ako šťastný výskot Vašich ratolestí na bezpečnom ihrisku, na ktorom stavbe ste sa podieľali Vy.

Na prílohe 3 je ihrisko – pieskovisko 2, ktoré je tiež zrekonštruované, ale nie za pomoci rodičov, ale mestského zastupiteľstva Petržalka a za pomoci detí z detského domova, ktoré sa podieľali na maľbách. Tieto dve ihriská sú od seba vzdialená necelých 50 m, obidve sú “nové”.

Na prílohe 3 je aj ihrisko a pieskovisko 3, ktoré sa s ihriskom – pieskoviskom ani nemôže porovnávať. Jedine ak by sa chcelo porovnať s ihriskom – pieskoviskom 4 na prílohe 4. Toto ihrisko – pieskovisko je asi v takom stave ako ihrisko 3 len je tam navyše jedna šmiklavka v nepoužiteľnom stave a jedna preliezka ktorej chýbajú nožičky tak na ňu nemôžete vyliezť. Ak si všimnete na prílohe 4, piatu fotografiu sú tam viditeľný psíčkari so svojimi miláčikmi. Hanba im!

Je mi smutno s toho ako to vyzerá v najľudnatejšej časti Bratislavy.
 
Zdroje: , , , , ,
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.