V čase rozvodov, individualizmu a neviazanosti má veľa detí niekoľko matiek a otcov. Zmenilo sa aj rozdelenie úloh v rodinách. Je menej jasné, kto za čo zodpovedá. Tiež vzťahy medzi deťmi a rodičmi sú vystavené veľkým zmenám. Rodičia nevedia, ako majú deti vychovávať. Deti nevedia, ako sa majú správať voči rodičom. Majú veľa voľného priestoru, sú stále samostatnejšie, veľmi skoro žijú svoj vlastný život. Deti sa príliš skoro stávajú hviezdami a princeznami.

Deti nemajú detstvo! Svet dospelých a detí sa navzájom prelínajú. Televízia, internet, rádia, časopisy vedu k tomu, že sa tajomstvá sveta dospelých prezentujú už deťom. Úplne likviduje hranicu medzi detstvom a dospelosťou. Médiá rady predstavujú deti ako dospelých v malom. Hovoria rozumne ako veľký, zaoberajú sa otázkami, ktoré predtým zaujímali len dospelých.

A tak tu máme preinformované dieťa: vie toho veľa, ale máločomu rozumie. Jeho poznanie sa skladá z úlomkov. Širšie súvislosti nevníma. Roztržité dieťa, ktoré prepína z jedného kanálu na druhý, je prejavom novej mediálnej posadnutosti. Učitelia sa neustále viac sťažujú na únavu detí, na ich notorický nepokoj, neschopnosť sústrediť sa. Ten, kto už v ôsmich rokoch presedí celé hodiny pri počítači, hrá videohry a zostreľuje kozmické lode, bude mať, samozrejme, problémy sústrediť sa.

Aj vo výchove, sa s deťmi zaobchádza ako s dospelými: diskutujeme s nimi, nechávame ich rozhodovať. Už nie sú jasné úlohy ako: Kto koho vychováva? Keď všetci patria k rovnakej generácii, tak prečo ešte nejaká výchova? Niekdajšie tabu prestávajú byť veľmi skoro nedostupné. Aj hudobná scéna objavila detský trh. To isté platí pre módu. Päťročné dievčatká sa maľujú a používajú parfumy. Deti jedia jedlá, ktoré predtým patrili len dospelým (a naopak).

Tento trend sa dokonca odráža aj v športe a hrách. Väčšinou je totiž hlavným cieľom čo najlepší výkon, vytráca sa nenútenosť, spontánnosť a uvoľnenosť. Postman povedal: „Spolu s tým ako sa stráca detstvo sa vytráca aj detské ponímanie hry." Tlak ctižiadostivých rodičov predstavuje už príliš skoro tlak na výkonnosť.

Ako vyzerá dnešná výchova v praxi? Je bez hraníc. Odborníci pozorujú vývoj od domácnosti, kde rodič rozhoduje, k domácnosti, kde sa dohoduje. Prejavy detských záujmov sa rešpektujú viac ako v minulosti. Miera trestov naproti tomu veľmi poklesla. Deti dnes môžu takmer všetko. Rodičia a vychovávatelia nemajú silu vymedzovať deťom pevné hranice. Úsilie detí po samostatnosti sa začína prejavovať veľmi skoro. Keď sa potom výchova nedarí, berú ju do rúk odborníci. Na všetky možné oblasti života dieťaťa existuje príslušný odborník, ktorý by všetko mal zase uviesť do poriadku.
Dnešné deti sú iné! Ich životný štýl charakterizujú pécečká (rozumej počítače PC), DVD-čka, MP 3 a mnoho iných novodobých vecí. Deti novej doby stelesňujú totálne mediálnu generáciu. Za minútu presurfujú na internete celý svet, zo školy volajú mobilom, potácajú sa životom, neustále sú pod tlakom. Majú veľký strach, aby v živote niečo neprepásli. Život nesmie byť v nijakom prípade nudný. A predsa majú pocit, že všade prichádzajú neskoro, že nestíhajú. Používajú všetky médiá súčasne: televíziu, rozhlas, video, cédečká, počítače, knihy a to všetko naraz, nič nesmie chýbať. Do jediného okamihu sa musí napchať čo najviac udalostí a zážitkov. Všetko sa musí vybaviť okamžite.

Deti dnešnej doby sa musia denne stokrát častejšie rozhodovať ako predchádzajúca generácia detí. „V čom chceš ísť dnes do školy?" „Čo chceš na obed, večeru?" „Na čo sa budem pozerať v telke?" „Za ktorými kamarátmi dnes pôjdem?" Dnešná spoločnosť deti preťažuje možnosťami neustále si vyberať z mnohých alternatív. Nároky dospievajúcich na rozhodovanie o sebe len povrchne odrážajú obrovskú voľnosť detí. Vymanenie spod autority rodičov sa začína veľmi skoro. Ja som sám svojím pánom. Preto môžem slobodne rozhodovať o svojom živote. Lenže sloboda vybrať si sa veľmi skoro stane skôr záťažou, ba až trápením.

Mám príklad, kde je vidieť ako je staršia generácia v niektorých prípadoch bezradná, ale znova tá najmladšia generácia až moc schopná. Môjho známeho mama si kúpila práčku a mala až do svojej smrti problémy, lebo na tej práčke boli 3 gombíky. On ten problém musel zjednodušiť, aby mohla ovládať len jeden gombík. Jedného dňa tam zobral 5 ročnú dcéru, jeho mama nevedela, ktorý z gombíkov je ten pravý, tak jej to tá 5 ročná dcéra vysvetlila. To znamená, že dorastajúca generácia nadväzuje vo svojom porozumení tam, kde tá predchádzajúca končí.

Deti novej doby sa pohybujú všade po svete, ale nikde nie sú doma. Odborníci na štúdium voľného času hovoria: „Domov sa stáva čerpacou stanicou, svet globálnou dedinou. Surfovať po svete môže vlastne aj bezdomovec."

Postman hovorí: „Svet detských predstáv a vnímania je definitívne ukončený až vtedy, keď sú deti a mladí schopní mať len priania dospelých."