Územie Slovenska nebolo vždy samostatné ako je tomu teraz. Len nedávno v roku 1993 sme sa odčlenili od Čiech keď sme tvorili Československú republiku. No a približne 1000 rokov sme boli pod nadvládou Uhorska, kde mala najvýznamnejšie postavenie v oblasti výchovy a vzdelávania, Mária Terézia. Ako matka vychovávala 16 detí s ktorých niektoré neprežili. Snažila sa povzniesť Uhorsko a snažila sa o to aby bolo vzdelané. V tomto období prevládala racionálna stránka a išla ruka v ruke s vierou. V tejto dobe bolo Uhorsko negramotné a zaostalé. Mária Terézia sa snažila aby jednoduchý ľudia vedeli čítať a písať. Na toto územie osadila biskupa, inak povedané, žiadala investitúru.
Bol ním Ján Ladislav Pirkes, ktorý prišiel z Nemecka. Bol veľmi dobroprajný, láskavý a túžil povzniesť Uhorsko. Prvým špecializovaným zariadením pre samostatnú prípravu učiteľov na našom území bola rímskokatolícka učiteľská preparandia v Spišskej Kapitule - Institutum Praeparandorum, založená v roku 1819 už spomínaným spišským biskupom Jánom Ladislavom Pyrkerom . Vznik tohto ústavu je mimoriadnym historickým medzníkom nášho školstva. Bola to zároveň prvá cirkevná učiteľská preparandia v Uhorsku. Jej poslaním bolo pozdvihnúť na vyššiu úroveň vzdelanie učiteľov v pôsobnosti spišského biskupstva a upevniť kresťanskú vieru budúcich učiteľov cirkevných škôl.
Náplň vyučovania tohto dvojročného cirkevného zariadenia tvorili náboženské predmety, čítanie, písanie, zostavovanie listov, ale aj hudba, spev a získavanie praktických učiteľských zručností. Spišskokapitulský ústav mal na tie časy vynikajúcu pedagogickú úroveň. Časom sa stal trojročným (1871), neskôr štvorročným učilišťom (1883) a jeho história sa písala až do roku 1949. Mal vzdelávať jednoduchých nevzdelaných ľudí. Spišská Kapitula sa stala miestom kde sa zhromažďovali budúci učitelia, ktorý mali ďalej vzdelávať obyčajných ľudí.
S tohto ústavu vyšli aj niektoré významné osobnosti, napr.: - Alojz Miškovič, ktorý vyučoval filozofiu, teológiu a slovenský jazyk.
- Ladislav Hanus, filozof a teológ
- Jozef Kútnik
Prvým riaditeľom a významnou osobnosťou v jeho počiatkoch bol riaditeľ Juraj Páleš (1753 - 1833), autor prvých učebníc pre spišskokapitulský ústav Ludimagister in ritibus et caeremoniis per annum occurentibus instructus (Levoča 1820) a Paedagogia slowenska pre triviálske školi Biskupstva Spišského (Levoča 1820) i Organizačného štatútu a Domáceho poriadku ústavu (oba 1819). Narodil sa 25. apríla v roku 1753 v Kľačne pri Prievidzi. Patrí medzi významných predstaviteľov slovenského diania, ktorý mal encyklopedické vedomosti a ovládal niekoľko jazykov. Absolvoval filozofické a teologické štúdiá a bol významným pedagógom a historikom. Zaslúžil sa o rozvoj a pozdvihnutie vzdelanostnej úrovne v bývalom Uhorsku a na Slovensku. V 20. rokoch 19.storočia zasiahol do diania v dvoch smeroch:
1. Ako organizátor Slovenského školstva v Uhorsku
2. Ako autor Prvej slovenskej pedagogickej učebnice (vôbec) na území Slovenska, ktorá bola napísaná v Bernolákovčine. Jej názov bol Pedagogia a vyšla v roku 1820. Zachovali sa len 2.zväzky (knihy). Jedna je v archíve v Levoči, druhá v Matici Slovenskej. Ostatné boli spálené aby sa nezachoval materiál, ktorý staval na katolicizme. Niektoré myšlienky z tejto knihy platia až do dnešných dní.
Kniha poníma o tom ako má pedagóg vyučovať. Obsahuje metódy, spôsoby a formy aké má pedagóg používať pri prezentovaní svojej práce.
Pedagogia bola najskôr napísaná v latinčine aby mala odozvu u cirkevných predstaviteľov a až potom bola prepísaná do Bernolákovčiny.
Juraj Páleš zomrel na chatrné a podlomené zdravie v roku 1833.
Zanechal veľké dielo, žiakov, ktorí mu boli verní a história pedagogiky a teológie sa snaží rehabilitovať jeho osobnosť na také miesto na aké patrí. Z ďalších významných profesorov ústavu spomenieme Alojza Miškoviča, cirkevného historika, a Kornela Schimpla, dirigenta a organizátora hudobného života. O histórii ústavu je doteraz spracovaných niekoľko obsiahlejších štúdií. Prvé dejiny ústavu spracoval jeho neskorší správca J. Szeman (Budapest 1912). Východiskovým prameňom pre poznanie dejín školy v celej šírke je Pamätnica rímsko-katolíckeho učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule (Trnava 1931), zostavená Alojzom Miškovičom. Novšie štúdie zo 70. a 80. rokov 20. storočia pochádzajú z pera Edmunda Hlebu a Jozefa Janeka. V historickej budove učiteľskej preparandie sa v súčasnosti zabezpečuje vysokoškolské vzdelávanie kňazov.
