Edukácia, chápaná ako zámerné rozvíjanie možností človeka, jeho kultivácia výchovnými prostriedkami, má nezastupiteľné miesto v historickom vývoji ľudskej civilizácie. Už v staroveku vznikali špecifické edukačné inštitúcie, zamerané na odovzdávanie spoločenského poznania novým, prichádzajúcim generáciám. Po stáročia sa výsady vzdelávania dostalo iba relatívne malej časti z celkového počtu detí a mládeže, triedne úzko limitovanej. Vzdelávať všetky deti, hoci aj na tom najnižšom stupni, je i v európskych pomeroch historicky mladý zámer, o jeho naplnenie sa usilovalo až osvietenstvo.
Avšak iba v ostatných troch desaťročiach sa vzdelávanie stáva skutočne celoživotným, pretože cielene otvára svoje dary aj pre generačnú skupinu starších a starých ľudí.

Na konci dvadsiateho storočia patrí edukácia medzi najvýznamnejšie aktivity v živote človeka, komunity, národov, štátov a celého ľudského spoločenstva. Každý má svoju skúsenosť ako vychovávaný v škole, v rodine a ďalších výchovných ustanovizniach. Väčšina ľudí sa stáva rodičmi, ktorí vychovávajú svoje deti, iní pôsobia ako učitelia, mnohí sa ďalej inštitucionálne i mimoinštitucionálne vzdelávajú, kultivujú svoje záujmy v kultúrno-osvetových inštitúciach.

Edukácia detí a mládeže primárne sleduje, aby žiaci a študenti získali všetky druhy gramotnosti. Edukácia dospelých kladie najväčší dôraz na inovovanie a získavanie funkčnej gramotnosti, pokiaľ možno v súlade s potrebami trhu práce.

Edukácia seniorov
Edukácia vo vzťahu k séniu jako etape ľudského života má širší záber ako len vlastné edukačné aktivity určené seniorom. Podľa generačno-cieľového určenia edukačných aktivít môžeme hovoriť o:

preseniorskej edukácii,
vlastnej seniorskej edukácii,
proseniorskej edukácii.

Preseniorská edukácia sa týka najmä ľudí v preddôchodkovom veku a má svoju podobu najmä v programoch prípravy na starobu a zdravé starnutie. Má však aj významný celoživotný aspekt v edukácii k zdravému spôsobu života, ale i k primeranému postoju k starnutiu a k staršej generácii. Špecifický obsah nadobúda už v tzv. prelaďovacom období medzi 40. a 60. rokom života, keď jej ťažisko spočíva v zdravotných opatreniach a v psychologickej príprave v smere prevencie starnutia. Vlastné programy prípravy na starnutie sú určené pre ľudí v období 5 rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku. Zameriavajú sa najmä na dosiahnutie sociálnej istoty a bezpečnosti pri prechode do dôchodku, ako i na možnosti dosiahnutia plynulosti tohto prechodu.

Vlastná seniorská edukácia sa objavila v spoločenskej praxi v ostatných 25. rokoch. Edukácia seniorov vstúpila do povedomia našej širšej verejnosti a stáva sa súčasťou života spoločnosti aj na Slovensku. Najznámejšie typy inštitúcií a programov edukácie seniorov u nás predstavujú univerzity tretieho veku, akadémie tretieho veku, kluby dôchodcov. Možno medzi ne zaradiť aj edukačné aktivity verejných knižníc, programy zamerané na telesnú a pohybovú výchov seniorov, adaptačno-edukačné programy v domovoch dôchodcov, tréningy pamäti, edukačno-aktivizačné a edukačno-rehabilitačné programy zdravotníckych a sociálnych zariadení pre starých ľudí. Pozoruhodné sú edukačné aktivity seniorských organizácií a seniorských centier vrátane poradenstva pre seniorov a podpory spoločenskej angažovanosti seniorov.
Vzhľadom na objektívny vývoj spoločnosti /starnutie populácie, znižovanie extenzívnych zdrojov jej sociálneho a zdravotníckeho zabezpečenia, zvýšenie dôrazu na osobnú zodpovednosť za kvalitu vlastného života atď./ treba predpokladať, že súčasný stav inštitucionalizácie edukácie seniorov u nás iba predznamenáva rozvojové potreby v tomto smere. Súčasné etablované inštitúcie seniorskej edukácie môžu predstavovať isté oporné body jej ďalšieho obsahového a formálneho rozvoja.

Proseniorská edukácia sa zameriava na všetky vekové skupiny obyvateľstva. Má významný medzigeneračný aspekt v edukácii k primeranému postoju k séniu ako súčasti ľudského života a k staršej generácii, k hodnotám spoločného života, solidarity a citu spoločenstva. Môže byť aj cieľovo špecializovaná, určená aktivistom v práci so seniormi, rodiným príslušníkom, dobrovoľným opatrovateľom a širšej verejnosti, zaujímajúcej sa o problematiku. Edukačné aktivity tohoto zamerania sú však ešte stále viac potrebou ako konkrétnymi osvedčenými programami. Napriek tomu považujeme už dnes za potrebné tieto aktivity vyčleniť ako samostatnú obsahovo-tematickú oblasť, aj vzhľadom na iniciačnú potenciu takéhoto vyčlenenia.

Edukačné aktivity prostredníctvom nových informácií poskytujú seniorom možnosť voľby, ako si usporiadať vlastný život, byť psychicky vyrovnanejší a spokojnejší. Z toho vyplývajú aj dôsledky pre sebavýchovu seniorov: človek môže pomocou vlastných aktívnych zásahov do štýlu správania, postojov a názorov ovplyvňovať aj svoju poznávaciu a citovú stránku. Edukačné aktivity môžu predstavovať:

možnosť uspokojovať svoje edukačné potreby podľa osobných záujmov,
nový životný program,
jednu z možností navodzovania, stimulácie a udržiavania vývinového potenciálu človeka v seniorskom veku,
prostriedok korekcie žiadaných zmien osobnosti, zámerného ovplyvňovania vývinovej dynamiky individuálnych osobnostných charakteriskík, vzorcov správania, hodnotovej orientácie a postojov,
informačnú podporu možnosti slobodnej voľby seniora v medziach životnej cesty, sociálnych a ekonomických podmienok života,
podporu plnenia etapových úloh staršieho vekového obdobia,
spoznanie možnosti pozitívneho ovplyvovania priebehu starnutia,
priestor na získavanie a realizáciu sociálnych kontaktov,
zdroj pocitov životného optimizmu,
obohacovanie života v starobe.

Edukácia ako potreba patrí medzi tzv. vyššie potreby. Nepatrí teda medzi potreby základné. Základné potreby človeka, či už fyziologické /potrava, voda, spánok, sex, neprítomnosť bolesti/, alebo psychologické /pocit bezpečnosti a lásky/, sa vo vývoji ľudstva veľmi nemenili. Vyššie potreby, ako potreba ocenenia a uznania, sebarealizácie, poznania a porozumenia, spravodlivosti, krásy, poriadku, úcty, sebaaktualizácie, prichádzajú do úvahy až po naplnení základných potrieb. Sú to však práve tieto potreby, do ktorých edukácia nesporne patrí, ktorých uspokojovanie dáva životu človeka špecifický duchovný ľudský rozmer.

Vnímanie edukácie seniorov ako hodnoty, jej vysoké alebo nízke zaradenie či nezaradenie v hodnotovom rebríčku človeka a spoločnosti, vplýva na vytváranie podmienok uspokojovania edukačných potrieb seniorov. Hierarchia hodnôt každého seniora úzko súvisí s jeho celoživotnou výchovou, jeho špecifickou životnou cestou. Na druhej strane, spoločenské hodnoty, hodnoty ako súčasť spoločenského vedomia, odrážajú kultúru spoločnosti.

Vzdelávanie ľudí staršieho veku je jeden z prostriedkov oddiaľovania starnutia, jeho napĺňania zmysluplnými aktivitami. Ak sa rozhodneme vzdelávať ľudí staršieho veku, je to o to náročnejšie že sme doteraz nemali s týmto procesom veľa skúseností. Čím je špecifické zameranie vzdelávania starších ľudí? Poznanie psychiky staršieho človeka a jeho sociálnych podmienok je významné tak v rovine plánovania ako i v rovine realizácie. Východisko tvorí najmä poznanie, že človek je schopný učiť sa a tvoriť i v starobe. Jedným z nich je napr. skutočnosť, že v tomto životnom období nie je už tlak na získanie kvalifikácie, ani jej zvyšovanie s ohrozením straty zamestnania a sociálnych istôt. Vzdelávanie je dobrovoľné s úplne slobodnou voľbou obsahového zamerania. Vzdelávanie nemožno zužovať a najmä v tomto vekovom období, na odovzdávanie informácií, ale dôležitá je aj pomoc pri nachádzaní nových životných orientácií, pri prekonávaní nedôvery vo vlastné schopnosti ešte sa učiť a celková orientácia na formatívne pôsobenie. Je dôležité poznať, že v staršom veku je dominantnejšia logická pamäť. Okrem iného je dôležité nezabúdať na skutočnosť, že starší ľudia potrebujú viac času na učenie, a rešpektovať ju pri zvolení tempa výučby.

V edukácii starších ľudí sa ešte stále dopúšťame závažných chýb. Obvyklou chybou je napr. uplatňovanie ontogeneticky neadekvátnych noriem pri posudzovaní možností gerontov.
Ďalšou chybou edukácie starších dospelých je aj to, že z organizačného hľadiska je táto edukácia málo prepojená s edukáciou mladších generácií.
Inou chybou edukácie starších ľudí je, že ich učebné programy postrádajú intencionálny charakter. Je známe, že človek sa vždy učí pre niečo.

Ako môže prebiehať edukácia seniorov?

Typy inštitúcií a programov edukácie seniorov:

univerzity tretieho veku
akadémie tretieho veku
kluby dôchodcov
seniorské centrá

1. Univerzity tretieho veku
Najznámejšími vzdelávacími možnosťami pre senioskú vekovú skupinu sa v Európe stali univerzity tretieho veku. Samotný termín univerzita tretieho veku sa v začiatkoch svojho používania vnímal širšie ako v súčasnosti. Univerzity tretieho veku ako vzdelávacie inštitúcie sa od svojho vzniku zamerali na záujmové vzdelávanie, ktoré bolo od začiatku projektované pre špecifickú skupinu obyvateľstva - pre seniorov. Už začiatky pôsobenia prvej Univerzity treteho veku v Toulouse / 1973 / určili základný cieľ UTV a to zlepšiť kvalitu života ľudí tretieho veku prostredníctovm vzdelávacích programov. Pri práci UTV sa stretajú dva základné prístupy:
- prístup, ktorý preferuje intelektuálnu aktivitu účastníkov / zdôrazňuje najmä vysokoškolský charakter študijných aktivít /
prístup, ktorý je tradičný osvetový a s kompenzačnými funkciami.

Obsah štúdia na UTV korešponduje s obsahovým zameraním materskej vysokej školy, s jej odborným intelektuálnym a priestorovým potenciálom. Na Slovensku rozšírený typ univerzít tretieho veku možno charakterizovať vo viacerých rovinách, a to ako:
- jeden z článkov siete inštitúcií a zariadení slúžiacich starším ľuďom, ktoré im majú zabezpečovať právo na vzdelanie
- inštitúciu pôsobiacu pri najvyšších stupňoch výchovno-vzdelávacej sústavy, ktorá má starších ľudí nielen vzdelávať, ale i robiť výskum a spolupracovať s inými inštitúciami v prospech starších ľudí
- špecifickú inštitúciu, priťahujúcu seniorov, ktorí túžia študovať odbornú problematiku na úrovni a spôsobom charakteristickým pre prácu vysokej školy
- inštitúciu, ktorá nielen učí, ako žiť v treťom veku
- inštitúciu, ktorá prispieva k formovaniu nového vzťahu spoločnosti k starším ľuďom.

2. Akadémie tretieho veku
Názov akadémia tretieho veku by mal byť vyhradený pre cykly prednášok, diskusií a seminárov, ktoré zahŕňajú najmenej desať spoločných stretnutí v určených intervaloch. Výučba na ATV by mala mať výrazné črty záujmového vzdelávania. Akadémie tretieho veku ako vzdelávacie inštitúcie možno považovať za stredne náročnú formu vzdelávacích aktivít pre seniorov, ktorá by s súčasnosti mala byť dostupná v každom väčšom meste.

3. Kluby dôchodcov
Kluby dôchodcov sa zameriavajú na organizovanie široko chápanej záujmovej činnosti dôchodcov. Vytvárajú priestor na stretávanie dôchodcov, na hodnotné vyplnenie ich voľného času, na styk s rovesníkmi - so spoločnosťou rovnako starých ľudí s podobnými záujmami. Činnosť klubov dôchodcov je zameraná na organizovanie širokého spektra aktivít záujmového charakteru, ako sú:
spoločné návštevy kultúrnych podujatí, nacvičovanie scénok a ľudových zvykov,
vzdelávacie aktivity, besedy s lekárom
výstavky ručných prác, poznávacie zájazdy.

Edukačná činnosť klubov dôchodcov má široký charakter a predstavuje stálu a významnú súčasť aktivít klubov dôchodcov. Výchovno-vzdelávacie aktivity v kluboch dôchodcov majú výrazne záujmový charakter - svojím obsahom, formami a metódami práce. Vzdelávacie podujatia bývajú prevažne jednorázové, realizované formou prednášok s besedami. Pre mnohých starších ľudí klub vytvára pocit druhého domova. Možnosť vtupu do klubu má každý senior, ktorý má záujem o plnohodnotné využívanie voľného času.

4. Seniorské centrá
Seniorské centrá sú charakterizované ako miesta na poznávanie, stretávanie a aktívne prežívanie seniorského veku, ale aj miesta na formovanie modelov pozitívneho starnutia pre ľudí v preddôchodkovom veku. V porovnaní s inými inštitúciami pre seniorov seniorské centrá majú dve základné špecifické úlohy:
- sústrediť potenciál "strieborných mozgov" a vytvoriť podmienky na využitie ich vedomostného potenciálu v každodennom živote a v prospech celej spoločnosti
- sprostredkovať tieto vedomosti a zručnosti tým, ktorí ich potrebujú, a ktorí o ne stoja, a tak prispievať k vytváraniu podmienok na zmysluplné zapájanie sa populačnej skupiny seniorov do spoločenského diania. Rozsah edukačných foriem realizovaných seniorskými centrami je veľmi bohatý. Sú to ucelené kurzy, jednotlivé prednášky, časopisecké, rozhlasové a televízne seriály, odborné semináre, príprava a vydávanie brožúrok, ale i priame poradenstvo v krízových životných situáciách.