Čo je to?

Základom agility je prekážková dráha, ktorú musí tím prebehnúť. Prekážok je niekoľko druhov a preto sa prekonávajú rôznymi spôsobmi. Parkúr vymýšľa človek na to určený – na tréningu tréner, na pretekoch rozhodca. Behá sa vonku aj vo vnútri. Povrch, po ktorom sa behá musí byť rovný – znamená to upravený trávnik, umelú trávu, rôzne koberce, piesok, piliny a podobne. Podstatné je, že prekážky sú pre psa a psovod sa ich nesmie dotknúť. Okrem toho psovod nesmie mať so sebou žiadne pomôcky, ani dobrôtky. Pes „agilití“ bez obojku a vodidla, takže je jasné, že musí poslúchať „na slovo“, prípadne „na gesto“, ideálne na ich kombináciu. Tieto návyky sa samozrejme odchodom z cvičiska nevyparia a tak máte zrazu najlepšie poslúchajúceho psa v šírom okolí.

Kategórie – všetkých deväť.

Ak sa teraz v duchu pýtate, ako môže jorkšíráčik súperiť s trebárs maďarskou vyžlou, (aby som sa držala plemien, ktoré máme v klube), odpoviem vám. Postupom času sa rozdelili psy do troch veľkostných kategórií. Small – psíci s výškou v kohútiku do 34,99 cm, Medium – 35 – 42,99 cm a Large – všetky psy nad 43 cm. Kategórie sa líšia výškou skokových prekážok a dĺžkou skoku ďalekého.

Ha! A čo pes začiatočník a taký, čo behá tri roky? No, záleží to od účasti na tréningoch a súťažiach, ale existujú aj tri výkonnostné kategórie: začínate v A1 – to sú začiatočníci a zotrváte v nej kým nesplníte predpísaný počet skúšok. Keď už máte „splnené“, postúpite do A2 – dalo by sa povedať pokročilí. Tu môžete zotrvať hoci aj celý zvyšok agilitnej kariéry – ak budete chcieť. Ale aj tu existuje „norma“ pre dobrovoľný postup do elitnej triedy A3. A aj keď sa do kategórie A3 dostanete, neznamená to automaticky, že tam zotrváte do konca kariéry. A3 treba obhájiť. A veru, podmienky nie sú vôbec ľahké.

Čo – to o parkúre.

Parkúr je často rozoberaná téma. Trinásť druhov použiteľných prekážok je stopercentnou zárukou dostatočnej variability. Súťažný parkúr má 15 – 20 prekážok a dĺžku 100 až 200 m, takže možností je nekonečne veľa. Celé sa to postaví na ploche 20 x 40 m podľa toho, čo tréner/rozhodca práve vymyslel. Aby sa v tom pretekári vyznali, každá prekážka má pridelené číslo. Niektoré prekážky sa môžu prekonať aj viackrát, preto majú občas aj zo tri čísla... Na súťažiach sa stretnete s niekoľkými druhmi parkúrov.

Ako zistiť, kto je najlepší...

Súťaží existuje na svete celý kopec. Tu sa vám pokúsim priblížiť tie, s ktorými sa stretnete na Slovensku najčastejšie.

Najdôležitejšie sú skúšky. Alebo tiež parkúr stavaný pre každú výkonnostnú kategóriu zvlášť. Od úspechov v skúškach totiž záleží postup tímu do vyššej kategórie. V parkúroch pre jednotlivé kategórie sa menia len (podľa práve „behanej“ výškovej kategórie) výšky prekážok a dĺžka „diaľky“.

Open - otvorené behy:

O víťazstvo bojujú všetky prihlásené tímy bez ohľadu na výkonnostnú kategóriu. Výsledky týchto behov síce nezavážia pri postupe do vyššej výkonnostnej kategórie, ale ten hrejivý pocit, keď ten váš začiatočník predbehne „trojku“...

Postupom času sa posunuli v dôležitosti a dnes (aspoň na pretekoch usporiadavaných našim klubom) sa z ich súčtu vyhlasuje Grand Prix.

Behajú sa dva druhy otvorených behov, a to Open Agility a Open Jumping.

Open Agility – tento parkúr používa všetky druhy prekážok a býva pomerne technicky náročný, ale na parkúr použitý pre skúšku kategórie A3 rozhodne nemá.
Open Jumping nepoužíva zónové prekážky a býva skôr „behavejší“ a samozrejme aj časy sú rýchlejšie. Ale môžete natrafiť aj na veľmi technický jumping.

Rôzne hry – hry bývajú „open“ v pravom zmysle tohto slova. Nezriedka sa ich môžu zúčastniť aj budúci pretekári, ktorí ešte nemajú výkonnostný zošit. Hry sa nedržia žiadnych zvyklostí a ich tvorcovia smelo použijú napríklad pätnásťkrát tunel v parkúre... To sa potom nazýva tuneliáda, slalomiáda, „O skokana roka“ a tak podobne.