Pojem výchovy výchova je základným pojmom v pedagogickej praxi. Vznik a podstata výchovy má spoločensko-historický charakter. Výchova má niekoľko znakov:

• jedná sa o typicky ľudskú činnosť
• zámernost’ výchovného pôsobenia
• aktívny vzťah človeka k spoločnosti, prírode a k sebe samému

V procese výchovy sa stretávame s 2 druhmi výchovného pôsobenia na človeka:

• funkcionálne: nezámerné; vonkajšie vplyvy ŽP
• intencionálne: zámerné; vonkajšie výchovné pôsobenie

Obidva druhy pôsobenia sa v praxi prelínajú. Výchovu môžeme definovať z viacerých hľadísk:

• Zástancovia biologických a psychologických hľadísk zdôrazňujú prioritu pôsobenia vnútorných, biologických síl dieťaťa na jeho telesný a duševný vývin.
• Sociologické smery zdôrazňujú rozhodujúci význam vonkajšieho prostredia na výchovu často bez ohľadu na duševné podmienky a psychiku dieťaťa.
• Konvergentné smery sa obyčajne prikláňajú k obom hľadiskám a usilujú sa o spojenie vnútorných i vonkajších podmienok výchovy. Na základe uvedených smerov môžeme povedat’, že výchova má 3 základné stránky:

1. normatívnu, ktorá vymedzuje ciele, obsah, zásady, metódy, formy a prostriedky výchovy
2. exogénnu, ktorá predstavuje celú organizáciu výchovného prostredia
3. endogénnu, ktorá vyjadruje zmeny vnútorného vývinu jedinca.

Ciele výchovy: je to zložitý a dynamický systém, ktorý tvorí množinu cieľov, prostriedkov, princípov a obsahových zložiek, tieto slúžia spoločnému cieľu: naučiť človeka žit’ a pracovat’ v demokratickej spoločnosti.

Obsah výchovy: tvoria ho normy a požiadavky, ktoré sú vypracované na základe spoločenských potrieb a sú primerané vekovým osobitostiam detí a mládeže.

Obsah výchovy sa konkretizuje do obsahových zložiek, resp. súčastí výchovy:

1. Rozumová výchova: utváranie a rozvíjanie primeraných poznávacích procesov a osvojovanie základov vied. Obsahuje tieto hlavné úlohy:

• rozvoj zmyslového poznania
• rozvoj myslenia a reči
• rozvoj praktickej činnosti a rozvoj poznania

Medzi základné prostriedky rozumovej výchovy radíme vyučovanie, učenie, výchova mimo vyučovania, kultúrno-osvetové zariadenia, masovokomunikačné prostriedky.

2. Mravná výchova: v tejto výchove si jedinec utvára vzťahy k sebe samému, k spoločnosti a prírode. Je závislá od politických a kultúrnych podmienok spoločnosti. Obsah mravnej výchovy tvoria tieto čiastkové úlohy a ciele:

• výchova k humanizmu
• výchova k demokracii a tolerancii
• výchova k vzťahu k vlasti a ostatným národom a krajinám sveta
• výchova kladných spoločensko-povahových, citových a vôľových vlastností osobnosti
• výchova k rodičovstvu a sexuálna výchova.

3. Estetická výchova: má veľký význam pre utváranie vzťahu človeka k sebe samému, k prírode a iným ľuďom. Úlohy estetickej výchovy môžeme rozčleniť do týchto oblastí:

• estetické vnímanie a poznávanie krás v prírode, spoločnosti a vo veciach dennej potreby
• umelecká výchova
• výchova vkusu
• osvojenie základných estetických návykov a zručností

Estetická výchova môže mat’ 2 roviny vzťahu:

a) aktívna: tvorba estetických hodnôt
b) pasívna: konzumácia estetických hodnôt

4. Pracovná a technická výchova: jedinec si osvojuje základné vedomosti a zručnosti, ktoré mu umožňujú vytvárat’ osobné a spoločenské hodnoty práce. Súčasťou tejto výchovy je aj utváranie vzťahu k práci. Základné úlohy pracovnej a technickej výchovy:

• výchova kladného vzťahu k práci každého druhu
• výchova vzťahu k svojmu povolaniu
• získanie pracovných predpokladov a pracovnej kvalifikácie
• rozvoj schopností teoreticky a prakticky zaobchádzat’ so strojmi, prístrojmi a nástrojmi.
• rozvoj technického myslenia, tvorivých technických zručností.

5. Telesná výchova: pôsobenie na telesný, pohybový a morálny rozvoj človeka pomocou telesných cvičení a využitia ozdravovacích účinkov prírodných činiteľov (vzduch, voda, slnko). Plní tieto úlohy:

• zdravotnú: ktorá zabezpečuje telesný vývin a udržiava fyzickú a duševnú rovnováhu a aktivitu.
• vzdelávaciu: pomáha utvárat’ rôzne pohybové návyky a zručnosti pre život.
• výchovnú: prispieva k utváraniu mravných, spoločensko-povahových a charakterovo vôľových vlastností.
• kompenzačnú: umožňuje vyvažovat’ negatívne dôsledky jednostrannej psychickej alebo fyzickej činnosti človeka.