Proces výchovy

Proces výchovy: Výchovný proces môžeme posudzovat’ z dvoch hľadísk.

Prvé hľadisko berie do úvahy etapy výchovného procesu vo vzťahu k etapám vývinu osobnosti. Úlohou výchovy je poznat’ tieto zmeny, rešpektovat’ ich a spoluvytvárat’. Toto hľadisko je predmetom skúmania vývinovej psychológie a pedagogickej psychológie. Druhé hľadisko vychádza z analýzy výchovného procesu v konkrétnych výchovných situáciách. Výchovný proces je proces cieľavedomý, riadený, plánovitý a vopred premyslený. Podľa prístupu vychovávateľa k vychovávaným môžeme vymedziť 4 fázy výchovného procesu:

1. vstupná diagnóza: vychovávatel’ si tu vytvára obraz o tých, na ktorých chce pôsobit’ a ktorých činnosť chce riadit’.
2. motivačná a projekčná fáza: vychovávateľ si musí ujasnit’ čo chce dosiahnuť a ako to chce dosiahnuť. Veľmi dôležitá je motivácia, aby vychovávatel’ vzbudil záujem vychovávaných a ich aktívnu účasť v procese výchovy.
3. realizácia a regulácia učenia: v tejto fáze dochádza k realizácii cieľov a úloh, ktoré si vychovávatel’ stanovil v predošlej fáze. Dochádza tu k rozvoju citovej a vôľovej sféry jedincov, k vytváraniu ich názorov, postojov, foriem správania a iné.
4. výsledná diagnóza: je zavŕšením jednej etapy výchovného procesu a zároveň východiskovým bodom pre etapu ďalšiu. Ide tu o zhodnotenie dosiahnutých výsledkov vzhľadom k cieľom a úlohám, ktoré boli stanovené.

Sebavýchova: postupne sa v priebehu procesu výchovy mení objekt výchovy na subjekt svojho vlastného výchovného procesu. Proces sebavýchovy nastáva ak osobnost’ sama pracuje na zdokonaľovaní svojej osobnosti. Dosiahnutie tohto stavu by malo byt’ výsledným cieľom výchovného procesu.

Prevýchova: ide tu o nápravu určitých nedostatkov a chýb, ku ktorým prišlo v predošlých fázach výchovného procesu. Pri prevýchove musíme vychádzat’ z analýzy podmienok a príčin, ktoré viedli k nežiadúcim prejavom v správaní vychovávaného jedinca.

Zákonitosti vo výchovnom procese: sú vyjadrením všeobecných, podstatných a nutných súvislostí medzi cieľavedomým pôsobením na psychiku žiaka, riadením jeho rozvoja a žiadúcimi zmenami osobnosti a jej vzťahu k prostrediu. Zákonitosti vo výchovnom procese delíme na biologicko-psychické a spoločensko-historické.

Zásady: všeobecne platné normy alebo pravidlá, ktoré vyplývajú zo zákonitostí výchovno-vzdelávacieho procesu a vzťahujú sa na všetky jeho stránky. Základné zásady výchovného procesu:

• zásada uvedomelosti
• zásada názornosti
• zásada sústavnosti
• zásada aktivity
• zásada primeranosti
• zásada trvácnosti
• zásada individuálneho prístupu

Prostriedky výchovy:

• všetko, čo umožňuje realizovat’ výchovu a vzdelávanie (činnosti, podmienky)
• inštitúcie, ktoré sa podieľajú na výchove (rodina, škola, atd’.)
• činitele procesu výchovy (rodina, učitelia, vychovávatelia)
• postupy a obsahy (koncepcie, formy, metódy a obsahy výchovy)
Prostriedky v užšom slova zmysle chápeme iba ako pomôcky, ktoré sa používajú pri realizácii určitej výchovno-vzdelávacej formy alebo metódy.

Formy výchovy: v pedagogike máme na mysli organizačné formy. Každú org. formu charakterizuje priestor (trieda, telocvičňa, dielňa...) a čas (vyučovacia hodina). Okrem základnej formy (vyučovacej hodiny) používame aj exkurziu, prácu v laboratóriu, vychádzku.

Metódy: (cesta za niečím, postup, spôsob). V pedagogike je to spôsob dosahovania vytýčených výchovno-vzdelávacích cieľov. Od vhodnej metódy závisí vo veľkej miere efektívnosť a výsledky procesu.