Pedagogika je veda, ktorá rieši výchovné otázky z praktickej a teoretickej stránky.

Pojem pedagogika je odvodený z gréckeho slova paidagogos, ktorým bol nazývaný vzdelaný otrok, ktorý vodil do školy deti bohatých slobodných rodín. Aj keď je pojem pedagogika pomerne starý, neoznačovala sa ním hneď výchovná a vzdelávacia činnosť. Bolo to najmä z dôvodu, že pedagogika ako samostatná veda o výchove neexistovala. Otázky výchovy a vzdelávania sa skúmali v rámci filozofie. Dokumentujú to aj sofisti: Sokrates, Platón, Demokritos, Aristoteles. Prelom v názoroch na výchovu prinieslo obdobie humanizmu a renesancie, ako aj nová prírodovedná filozofia, založená na vnímaní.

K osamostatneniu pedagogiky ako samostatnej vedy došlo až v novoveku, keď v období priemyselných revolúcií dochádzalo k diferenciácii vied. Predmetom pedagogiky je skúmanie vonkajších a vnútorných podmienok výchovy. Do vnútorných podmienok radíme osobnosť človeka, jeho biologickú a psychologickú podstatu. Do vonkajších podmienok radíme odraz vplyvu prostredia na výchovu človeka. Vo výchove platí, že vnútorné a vonkajšie podmienky sa navzájom prelínajú a v pedagogike sa zisťuje, ako tieto podmienky ovplyvňujú výchovu jedinca. Jednoznačným úsilím je vytvorenie optimálnych vrchových podmienok v školstve, rodinnom prostredí a vo výchove mimo vyučovania.

Základnou kategóriou pedagogiky je výchova. Výchovu chápeme v širšom slova zmysle (formovanie celého jedinca po stránke fyzickej a psychickej, rozvoj vedomostí, zručností a návykov), a v užšom slova zmysle ako mravný rozvoj jedinca. Na vymedzenie predmetu pedagogiky existuje viac definícií. Platia tieto dve základné kritériá:

1. sú to javy, ktoré patria k vede o výchove a ktoré neskúma iná vedná disciplína - vytýčenie cieľov, obsahu, metód, foriem a prostriedkov výchovy a vzdelania.
2. sú to javy, ktoré bezprostredne súvisia a podmieňujú výchovno-vzdelávací proces, ale sú predmetom skúmania aj iných vied – sociálne podmienky výchovy, biologický a psychosomatický vývoj osobnosti.

Pramene pedagogiky slúžia pre skúmanie pedagogických javov. Môžu byt’ ústne, písomné alebo hmotné. Rozdeľujeme ich do dvoch skupín:

1. historické čerpajú z nich dejiny - názory klasikov, filozofov, pedagogická tlač, školské zákony a vyhlášky
2. súčasne školská prax, rodinná výchova, mimoškolské výchovné zariadenia.

Pedagogika sa však opiera aj o pramene psychológie, histórie, dejín umenia, sociológie. Význam pedagogiky spočíva v tom, že pedagogika je jednak teoretickým zdrojom pre praktickú výchovno-vzdelávaciu činnosť a napomáha taktiež pri rozpracovaní otázok metodík jednotlivých vyučovacích predmetov.