Pre hodinu tvorivého vyučovania som si vybral metódu skupinového vyučovania. Učím v 9. ročníku Základnej školy predmet Občianska výchova.

Vzdelávací cieľ

Vštepenie poznatkov žiakom, vysvetliť im, čím a prečo má naša planéta ekologické problémy. Začiatok hodiny by som využil prv na opakovanie minulej učebnej látky a kontrolu domácich úloh ku prebratej téme. Ďalej v rámci hodiny žiakom poukázať v čo najširších intenciách na problémy ľudstva (ako napríklad následky konzumného životného štýlu, prírodné katastrofy, a iné) Zhrnutie učiva bude prebiehať formou zostavenia osnovy na tabuľu zo získaných poznatkov na vyučovacej hodine spolu s kľúčovými slovami týkajúcimi sa prebratej témy. Žiakov mám na pláne rozdeliť na vyučovaní do podľa možnosti rovnopočetných skupín. Cieľom môjho vyučovania by malo byť to, že sa žiaci by sa mali naučili chápať podstatu a príčiny globálnych problémov ľudstva, oboznámiť sa s možnosťami ich riešenia na úrovni celého ľudstva, jednotlivých štátov, konkrétnych inštitúcií, ale najmä s vlastnými možnosťami v každodennom živote. Spoznávajú možnosti tvorby a ochrany životného prostredia a vlastného zdravia.

Výchovný cieľ

Výchovný cieľ mojej vyučovacej hodiny je motivovať žiakov k tomu, aby pochopili a pristupovali ku predkladaným informáciám ako nielen k učivu, ale ku konkrétnym faktom nášho života, ktoré sa dotýkajú nás a budú sa dotýkať aj našej budúcej generácie. Uvedomovať si ekologickú situáciu vo svete a činnosti a ich následky a konať či zúčastňovať sa na zlepšení ekologickej situácie a pochopiť dôležitosť tejto problematiky. Každý žiak bude mať za úlohu do 10 minút napísať tri problémy ku danej téme. Pri tejto práci si uvedomujem, že žiaci už o danej problematike čo-to vedia z televízie, internetu, tlače.

Úvodná časť vyučovania

Zapisovanie do triednej knihy mám vyhradené do doby približne 2 minút. V priebehu 5 minút by som žiakov preskúšal otázkami na tému látky z minulej vyučovacej hodiny, ktorá sa podľa učebných osnov týkala témy: „Ochrana spotrebiteľa v trhovej ekonomike v rámci Európskej únie“.

Hlavná časť vyučovania

Motivačná fáza vyučovacej hodiny

Ďalšou časťou vyučovacej hodiny bude oboznámenie sa s vyučovacou témou slovami, u ktorých predpokladám, že by mali mať motivačný charakter: „Hmotný svet našej Zeme vo svojej živej i neživej podstate tvorí príroda, ktorej súčasťou je aj sám človek. Z prírodného prostredia ľudstvo zaisťuje svoje životné a kultúrne potreby, prírodné zdroje využíva pre výživu a k spoločenskej práci, touto prácou však mení prírodu a ovplyvňuje jej ďalší vývoj. Tieto vplyvy sa postupnou civilizáciou stále viac zintenzívňujú. Pre ľudstvo sú nevyhnutne potrebné prírodné zdroje ako pôda, vegetácia, voda a ovzdušie, lebo podmieňujú život a existenciu všetkých živočíchov i rastlín a rozhodujú tiež o stave nášho životného prostredia. Táto mimoriadna dôležitosť sa prírodným zdrojom všeobecne priznáva, ale starostlivosť ľudstva o ich ochranu je zatiaľ veľmi malá a nedostatočná. Dôkazom toho sú zle využívané, až devastované pôdy, znečistené povrchové i podzemné vody a ovzdušie zamorené zdravotne škodlivými emisiami. Aj poľnohospodárstvo v ostatnom období sa značnou mierou podieľa na znečisťovaní prírodného a životného prostredia. Chemizácia je účinná forma intenzifikácie poľnohospodárskej výroby, ale prináša aj mnohé vážne negatívne dôsledky v životnom prostredí. Tento stav si ľudstvo uvedomuje až v poslednej dobe, a preto hľadá spôsoby a prostriedky, ktoré môžu poskytnúť účinnú nápravu a ochranu prírody. Nesmie spúšťať zo zreteľa, že hranice schopnosti prírody „vyriešiť“ za nás neznalosť a nedbalosť dôsledkov antropogénnej činnosti človeka často presahujú jej samočistiacu schopnosť. Tu nepomôže nič iné, len prísne rešpektovanie zákonov ekológie, ktoré nestrácajú platnosť ani v súčasnom období.“
Túto činnosť mám pripravenú v časovom rozsahu približne 5 minút.
Poznámka…

Budem priebežne sledovať žiakov. Žiakov by som podnecoval otázkami k uvažovaniu nad preberanou témou. Ďalšími otázkami by som sa snažil priblížiť problematiku globálneho otepľovania na našej planéte a previť vedomosti, prípadne pri nevedomosti žiakov by som nimi nabádal a usmerňoval žiakov ku ďalšiemu hľadaniu prostredníctvom motivačného rozhovoru.

Expozičná fáza vyučovacej hodiny

Rozhodol som sa, že si prichystám krátky dokumentárny film, ktorý by som premietol žiakom na vyučovaní v trvaní približne 10 minút. Úlohou filmu by bolo pomôcť žiakom pri získaní nových poznatkov a usmerňovanie uvažovania nad danou problematikou. Žiakov by som sa spýtal, či film bol pre nich poučný a zaujímavý. Ako film vnímali a čo si z filmu nové odniesli, prípadne, či sa vlastne aj niečo nové z filmu dozvedeli a či poznatky, ktoré sa v ňom dozvedeli využili aj na vypracovanie bodov vo svojich skupinových „projektoch“. Žiakom by som po prezretí krátkeho filmového dokumentu znovu prekontroloval ich príspevky a nápady, pričom by som si všímal hlavne nové príspevky v „projektoch“. Vo filme je poznamenaný fakt, že globálny problém sa týka aj nedostatku vyčerpateľných neobnoviteľných surovín. Medzi ne patrí ropa, zemný plyn, uhlie a jadrová energia. Dnešný svet potrebuje stokrát viacej surovín než potrebovali v druhej polovici 19. storočia a dopyt po nich stále stúpa. Predpokladá sa, že pri takomto trende sa zásoby ropy vyčerpajú o 30 rokov a uhlie vydrží len 170 rokov. Pokúsil by som sa žiakom tento problém podať ústne ešte raz a to jednoduchšou formou bez číselných generalizácií.

Spýtal by som sa ich, ako by daný problém mohli vyriešiť. Svoje nápady by som im navrhol vpísať a zaradiť do ich vypracovaných projektov. Táto činnosť by mala mať vyhradený čas v dĺžke 10 minút. Zvyšných 13 minút pred koncom hodiny každého z vodcov skupín by som vyzval pred tabuľu, aby od prezentoval výsledky práce svojej skupiny. V prípade, že by boli od prezentované prevažne poznatky získané z pozorovania filmu, pokúsil by som sa dávať otázky ohľadom vzbudenia hlbšieho záujmu o predkladané učivo. Otázky ku téme „Globálne problémy ľudstva“ mám pre vyučovaciu hodinu vopred pripravené. Tu sú niektoré z nich: „Ako ľudstvo rieši vyčerpateľnosť energetických zdrojov?“ „Počuli ste už o populačnej explózii?“ „Čo rozumiete pod pojmom populačná explózia?“ Ďalšie otázky by boli zamerané viac na problémy týkajúce sa aplikácie poznatkov a predstáv žiakov o ochrane prírody v ich okolí školy, resp. bývania. A to napr.: „Kde v praxi, milí žiaci, ste sa stretli s prípadmi udržiavania a ochrany životného prostredia?“ Na túto otázku by som očakával odpovede týkajúce sa príkladov recyklácie, triedenia domáceho odpadu, zákazu zakladania ohňa v lesoch i mnohé iné. Pri nevedomostiach k takémuto problému by som venoval otázky, ktoré by doviedli žiakov nepriamo vlastnými silami k získaniu nových vedomostí. Po prípadnom objasnení ekologických problémov v našom najbližšom okolí, by mala nasledovať otázka: „Aký majú tieto činnosti pre nás a naše okolie význam?“ Touto otázkou by som sa snažil žiakov nabádať a využiť ich doteraz nadobudnuté vedomosti z dnešnej vyučovacej hodiny. Spoločne by som so žiakmi zhrnul, že všetky globálne problémy sú na našej planéte spôsobené neustálym vynachádzaním spôsobov na zabezpečenia života ľudí.

Fixačná fáza vyučovania

Pre upevnenie a zopakovanie získaných poznatkov a vedomostí by sme spoločnými silami zostavili na tabuľu v podobe bodov a kľúčových slov učebnej látky prehľadnú osnovu, ktorá by obsahovala približne tieto slová, či termíny: „Militarizácia, zbrane hromadného ničenia, svetový mier, životné prostredie, ekológie, základné zložky životného prostredia, vzduch, voda, pôda, ozónové diery, skleníkový efekt, znečisťovania ovzdušia, vody, pôdy, stratégia trvalo udržateľného života, odpady, bezodpadové technológie, odstraňovanie odpadov, obnoviteľné a neobnoviteľné zdroje energie, nerastné suroviny, recyklácie, rozvojové krajiny, rozdiely medzi jednotlivými skupinami rozvojových krajín, zadlženosť rozvojových krajín, populácia, explózie, imigrácia, civilizačné ochorenia, zdravie, choroba, narkománia.“ Žiakom by som nechal ešte v posledných minútach vyučovania voľný priestor na vyjadrenie svojich ďalších názorov. Opýtal by som sa jedného z „prezentátorov“ skupiny, kto alebo čo je podľa neho najväčším znečisťovateľom v jeho okolí. Za odpoveď by som daného žiaka pochválil. Keby žiak sústredene a kvalitne podal svoju odpoveď ohodnotil by som ho „plusovým bodom“ za aktivitu na vyučovaní. Skúsil by som zapojiť i ďalších žiakov do diskusie k téme pomocou otázok. Zadal by som ešte pre ucelenosť prebratej problematiky žiakom domácu úlohu z učebnice, ktorú by si mali vypracovať do ďalšej hodiny.
Záverečná časť vyučovania

Diagnostická fáza vyučovania

Ku koncu hodiny by som vyjadril spokojnosť s prezentovanými výsledkami žiakov na hodine a k záveru hodiny by som ešte stručne zhrnul, že problematika globálnych problémov ľudstva odkrýva problém celej ľudskej populácie, ktorá hlavne ovplyvňuje kvalitu životného prostredia. A to, že je potrebné zmeniť celkový život ľudí a chrániť tak životné prostredie. Je dôležité, aby každý nejakým spôsobom zlepšoval životné prostredie. Trvalo dlho, než si človek uvedomil, že je tesne spätý s prírodou, že je na nej osudovo závislý. Medzitým sa jeho životné prostredie neustále zhoršovalo. Posledné útočisko človeka – voľná príroda – odumiera pred očami. A preto je potrebné ľudí burcovať, aby si nepodrezávali vetvu, na ktorej sedia. A aby si dokázali ujasniť príčiny neutešeného stavu životného prostredia. Na nápravu nezostáva už veľa času. Nespoľahnime sa len na zákony na ochranu prírody. Začnime u seba. Na vedomí zodpovednosti každého občana záleží, či dožijeme svoj život v prijateľnom životnom prostredí a uchováme ho aj také pre svojich najbližších i pre spoločnosť. Po tomto zhrnutí by som už oznámil žiakom ukončenie vyučovacej hodiny (prípadne pochvalu, či vyjadrenie potešenia na ďalšie stretnutie). Uviedol by som názov témy, ktorú by sme mali preberať na ďalšej vyučovacej hodine a tou by malo byť podľa učebných osnov: „Nebezpečenstvo jadrového výbuchu“.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Príprava na tvorivé vyučovanie