Kreatívne vyučovanie (Využitie metódy skupinového vyučovania)

Vybral som si metódu kreatívneho vyučovania s názvom skupinové vyučovanie. Touto metódou sa pokúsim so žiakmi v priebehu jednej vyučovacej hodiny (45 minút) rozobrať tému „“Globálne problémy ľudstva“ v rámci predmetu Občianska náuka pre 9. ročník Základných škôl.

Vstupujem do triedy. So žiakmi sa postojačky pozdravíme. Zapisovanie do triednej knihy mám vyhradené do doby približne 5 minút. Vyhradil som si čas na vyjadrenie sa k prežitým jarným prázdninám (5 min.) Žiaci sa dobre na hodinu naladili. Ďalšou časťou hodiny je oboznámenie sa z vyučovacou témou. V mojej triede sa nachádza 25 žiakov. Žiakov rozdeľujem do 5 skupín. Každý žiak má za úlohu do 20 minút napísať 3 problémy k danej téme. Pri tejto práci si uvedomujem, že žiaci už o danej problematike čo-to vedia z televízie, internetu, tlače. Ich prácu priebežne sledujem a pomáham im dopĺňaním informácií, prípadne podnecovaním otázkami k uvažovaniu. K jednej zo skupín si prisadnem a pomáham im otázkami k uvažovaniu. Žiaci už majú na papieri napísaný malý zoznam svojich nápadov, ktoré zvolený vodca zhrnul:

„Prvý problém je populačná explózia a preľudnenie Zeme. Počet obyvateľov Zeme sa odpradávna menil podľa množstva potravy a úrovne medicíny.“ Podišiel som ku ďalšej skupine, ktorá mala podobné nápady. Otázkou: „Čo spôsobuje nadmerná priemyselná výroba?“ som sa ich snažil priblížiť problematiku globálneho otepľovania na našej planéte. V učebných osnovách mám informácie k naštudovaniu problematiky a z vlastných vedomostí ma napadla otázka, ktorou som chcel preveriť vedomosti detí, prípadne pri nevedomosti žiakov by som ňou nabádal ku ďalšiemu hľadaniu prostredníctvom motivačného rozhovoru. Ďalšia skupina žiakov rozoberala tematiku svetového hladomoru. Potešilo ma ich množstvo vedomostí. Na papieri mali zatiaľ uvedenú informáciu o nerovnomernosti populácie a hladomore v afrických krajinách. Predposledná skupina mala napísaný len jeden nápad, ktorý bol už opakovane obsiahnutý v predchádzajúcich skupinách triedy. Rozhodol som sa, že žiakom by pomohol môj nahraný dokumentárny film k vylepšeniu svojich „projektov“. Po prezretí krátkeho dokumentu som znovu prekontroloval žiakom ich príspevky a nápady. Spýtal som sa, či film bol pre nich poučný a zaujímavý. Na odpoveď mi odpovedali kladne. Všimol som si, že film im obohatil vedomosti. Potešili ma nové nápady žiakov v každej zo skupín a každá skupina dostala odo mňa pochvalu. Očividne sa tešili z úspechu všetci jej členovia.

Vo filme videli žiaci veľa podnetov, ktoré rozpracovali vo svojich projektoch. Všimol som si nové príspevky. Vnútorne som bol spokojný s ich prácou a záujmom o problematiku ekológie. Vo filme bol poznamenaný fakt, že globálny problém sa týka aj nedostatku vyčerpateľných neobnoviteľných surovín. Medzi ne patrí ropa, zemný plyn, uhlie a jadrová energia. Dnešný svet potrebuje stokrát viac surovín než potrebovali v druhej polovici 19. storočia a dopyt po nich stále stúpa. Predpokladá sa že pri takomto trende sa zásoby ropy vyčerpajú o 30 rokov a uhlie vydrží len 170 rokov. Skúsil som žiakom tento problém podať ešte jeden krát a to jednoduchšou formou bez číselných generalizácií. Spýtal som sa ich, ako by daný problém mohli vyriešiť. Svoje výsledky som im navrhol vpísať a zaradiť do ich vypracovaných projektov. Žiaci chvíľu uvažovali, dohadovali sa vo svojich skupinkách navzájom. Videl som aj záujem niektorých jej členov o poznatky a nápady z iných skupín. Niektorý členovia zo skupín sa vymenili v iných skupinách.

15 minút pred koncom hodiny každý z vodcov skupín bol vyzvaný pred tabuľu, aby od prezentoval výsledky práce svojej skupiny. Výsledky práce skupín obsahovali prevažne poznatky získané z pozorovania filmu. Pokúsil som sa teda dávať otázky ohľadom vzbudenia hlbšieho záujmu o predkladané učivo. Žiaci prekvapivo vedeli pekne odpovedať na moje otázky. Na otázku riešenia problémov, ako napríklad vyčerpateľnosti energetických zdrojov my prevažná väčšina uviedla odpoveď, že ľudia začali hľadať riešenie - ropu a zemný plyn sa snažia nahradiť v automobiloch vodíkom a slnečnou energiou, uhlie chcú pri vykurovaní zmeniť na slnečné kolektory, jadrovú energiu využívanú pri výrobe elektriny menia podľa podmienok na veternú, vodnú, geotermálnu a prílivovú. Žiaci mi i vyjadrili názor, ktorý bol povedaný vo filme a to, že snaha o aplikáciu a rozširovanie ekologických zdrojov energie je málo úspešná, a že nám a našej planéte hrozí zánik, pretože týchto alternatívnych zdrojov sa vyrobí málo v porovnaní s doterajšou celkovou spotrebou vyčerpateľných energetických surovín.
Žiakov som sa neprestal ďalej pýtať. 10 minút pred koncom hodiny som sa viac zameral otázky týkajúce sa aplikácie poznatkov a zameral som sa i na predstavy žiakov o udržiavaní a ochrane prírody v ich okolí (v okolí školy, okolí, ich bývania, i v každom okolí, v ktorom sa žiaci pohybujú). Preto prvá otázka na túto tému znela: „Kde v praxi, milí žiaci, ste sa stretli s prípadmi udržiavania a ochrany životného prostredia?“ Žiaci mi uviedli príklady recyklácie, triedenia domáceho odpadu, zákazu zakladania ohňa v lesoch i mnohé iné. Potešila ma ich znalosť a na odpovede som reagoval otázkou z ich konkrétnej praxe: Aký majú tieto činnosti pre nás a naše okolie význam?“ Touto otázkou som sa snažil žiakov nabádať a využiť ich doteraz nadobudnuté vedomosti a získané poznatky z dnešnej vyučovacej hodiny. Na koniec hodiny sme spoločne so žiakmi zhrnuli, že všetky globálne problémy sú na našej planéte spôsobné neustálym vynachádzaním spôsobov na zabezpečenie života ľudí. Opýtal som sa jedného z „prezentátorov“ skupiny, kto alebo čo je podľa neho najväčším znečisťovateľom v jeho okolí. Odpovedal: „Autá“. Spýtal som sa ho: „Prečo práve autá?“ Múdro odpovedal: „Pozoruhodné je, že i napriek zlepšeniu účinnosti čistenia spalín, dochádza v dôsledku narastajúceho počtu vozidiel na cestách a ich častého používania k celkovému zvyšovaniu emisií. Týmto sa doprava stala potenciálne najväčším znečisťovateľom životného prostredia v mestách. Emisie zo spaľovania benzínu a nafty majú vplyv na všetky živé organizmy. Okrem bezprostredného vplyvu na zdravie človeka respektíve rôznorodú vegetáciu, majú emisie vplyv i na globálne klimatické zmeny, ktorého dôsledky sa budú prejavovať ešte mnoho rokov. Za túto odpoveď som svojho žiaka pochválil: „Múdro Jožko, si šikovný a som veľmi rád, že z dnešnej hodiny si si toľko odniesol. Žiak sústredene a kvalitne podal svoju odpoveď, čo som ohodnotil plusovým bodom za aktivitu na vyučovacej hodine.

Skúsil som zapojiť i ďalších žiakov do diskusie k téme: „Mimochodom, Janka, aký máš názor ty k ochrane a udržiavaniu životného prostredia?“ Janka: „Ako dlho by sme uvažovali a premýšľali o tejto téme, vždy by sme dospeli k názoru, že človek jednotlivec bez cudzej pomoci nemôže a nie je schopný zmeniť životné prostredie. Je to viac než pravdepodobné. Jednotlivec nemôže napraviť chyby mnohých „neekologických ľudí“. A dokonca je namieste si myslieť, že i úzka skupina ľudí rovnako nedokáže zmeniť životné prostredie. Keď tak len dlhodobým presvedčením ľudí a šírením informácií danej oblasti. Neviem ako by som napísal činnosť, pomocou ktorej by sa zlepšovalo alebo zhoršovalo životné prostredie. Budem úprimná. Taká činnosť neexistuje. Ako som už hovorila, ja osobne nemôže zmeniť životné prostredie. I keď viem, čo by som mohla urobiť, poznám sa, som taký, že to neurobím. Už mnohokrát som vedela ako dieťa vyhodilo papierik na zeme a vedľa neho stojím jeho maminka a nič mu na to nepovie. Potom je ťažké hovoriť o tom, ako ja zlepším životné prostredie. Na jednej strane sa budem o neho starať a chrániť ho a na druhej strane mi ho bude niekto ničiť.“ „Máš pravdu, Janka, s tvojou odpoveďou a s odpoveďou tvojich spolužiakov úplne súhlasím, a môžem len ku záveru našej hodiny stručne potvrdiť, že problematika globálnych problémov ľudstva odkrýva problém celej ľudskej populácie, ktorá hlavne ovplyvňuje kvalitu životného prostredia. Je potrebné zmeniť celkový život ľudí a chrániť tak životné prostredie. Je dôležité, aby každý nejakým spôsobom zlepšoval životné prostredie.“ Svoju hodinu ukončujem týmito slovami: „Milí žiaci, hodina sa končí, dnešnú hodinu ste pracovali pekne a dúfam, že pre Vás bola podnetná a zaujímavá. Teším sa na ďalšiu vyučovaciu hodinu s Vami, na ktorej budeme preberať tému „Nebezpečenstvo jadrového výbuchu“.

Metódu skupinového vyučovania som si vybral s ohľadom na vek mojich žiakov, ohľadom na už ich existujúce spektrum vedomostí ku preberanej téme. Touto témou sa mi so žiakmi na hodine pracovalo dobre, pretože metódou som umožnil žiakom sa samostatne rozhodovať a naučiť sa navzájom medzi členmi v skupine dohodnúť na konkrétnych faktoch k vyučovacej téme. Vzájomným kritizovaním poznatkov a konfrontatívnym prístupom ku vynájdeným výsledkom sa žiaci privádzali sami k tvorivému mysleniu a riešeniu problémov. Metóda skupinového vyučovania mi tak umožnila vo veľkej miere kontrolovať činnosť svojich žiakov a pomáhať im na ceste hľadania nových poznatkov súvisiacich s navrhovanou témou. Metóda mi umožňovala ďalej korigovať chyby v myslení o dosiahnutých výsledkoch žiakov, čím som ako ich učiteľ mal zaručenú spätnú väzbu žiakov. Žiaci pri prezentácii svojich výsledkov pre celou triedou sa učili správnemu vyjadrovaniu myšlienok svojich spolužiakov. Mládež sa učila porovnávaniu kvality a množstva poznatkov s poznatkami iných. Skupinová práca viedla mojich žiakov k tomu, aby prijímali za učenie zodpovednosť. Touto metódou som žiakom priblížil súčasne s novým predkladaným učivom i rozvíjanie sociálnej zručnosti formou vzájomnej komunikácie, ďalej bolo podporené rozvíjanie rozumových zručností v dôsledku nutnosti vysvetľovať jeden druhému, dohovárať sa o významoch a riešiť vzájomné problémy a v neposlednom rade naučiť emočnej podpore prostredníctvom motivačných účinkov nadšenia celej skupiny alebo ich vodcov. Skupinová metóda vyučovania tak žiakom umožnila nielen korektnou formou spoznať vďaka predkladanému učivu mnoho nového, ale svojim spôsobom umožnila i oživiť vyučovanie, ktoré inak prebiehalo tradične „postarom“.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk